Ján Cuper: Exposlanec Národnej rady za HZDS bol známy svojím pozitívnym vzťahom k alkoholu. Takto to dopadlo v Modre.

Rovní a rovnejší: Niektorí môžu jazdiť rýchlo a bez trestu

Rýchlo a bez trestu už môžu jazdiť len príslušníci ozbrojených zložiek, ktorí sú vo výkone služby.

Sudcovia, prokurátori, príslušníci tajnej služby, polície alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže. Skupina desaťtisícov štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú trochu iné pravidlá ako na obyčajných smrteľníkov. Keďže ich platí štát a niektorých celkom slušne, mohlo by sa zdať, že budú musieť znášať aj prísnejšie sankcie, čo sa porušovania predpisov týka. Doterajšia prax však ukazuje, že to tak rozhodne nie je. Nejde pritom len o tresty za pomalé rozhodnutia či rozhodnutia skutočne dvíhajúce adrenalín, na základe ktorých môžu pomätenci následne strieľať svoje exmanželky alebo zločinci behať po slobode. Pri pohľade do minulosti, konkrétne do čias, keď ešte na túto vyvolenú skupinu ľudí platila takzvaná priestupková imunita, zisťujeme, že „vďaka“ tejto vymoženosti sa mnohí vyhli dokonca aj pokutám za porušenie dopravných predpisov. Ich osud mala totiž v rukách nadriadená osoba a podľa našich zistení bolo trestanie za priestupky väčšinou skutočne len symbolické.

No, no, no!

Priestupková imunita, ktorá sa vzťahovala aj na poslancov Národnej rady alebo prezidenta, dvíhala občanom žlč dlhé roky. Stávalo sa, že poriadne opitý zákonodarca spoza volantu pokojne zakýval policajnej hliadke svojím poslaneckým preukazom a bolo po probléme. Ak sa takého priestupku dopustil sudca či prokurátor, neznamenalo to automaticky, že sa trestu vyhne. O sankcii však nerozhodovala policajná hliadka, ale jeho nadriadený. Za roky 2006 až 2012, presnejšie do 29. februára tohto roku, keď priestupková imunita zanikla, porušilo dopravné predpisy podľa údajov z jednotlivých krajských súdov presne devätnásť sudcov. Do tejto štatistiky však nie sú zarátaní sudcovia spadajúci pod Krajský súd v Košiciach, odkiaľ nám nedokázali odpovedať na položené otázky niekoľko týždňov. Samozrejme, policajti často po zistení, že priestupok spáchal sudca, sa ani nenamáhali spísať o priestupku záznam a o tých, samozrejme, evidencia neexistuje. Z uvedeného počtu boli štrnásti z nich potrestaní obyčajným napomenutím. Iba v jednom prípade došlo k uloženiu finančnej sankcie vo výške päťsto eur a zákazu viesť motorové vozidlo na jeden rok. Stalo sa tak na Krajskom súde v Trnave. Dvoch sudcov potrestali aj v Prešove. Za to, že sa odmietli podrobiť dychovej skúške, im disciplinárny senát Najvyššieho súdu znížil funkčný plat.

V súvislosti s trestaním sudcov za prehrešky v cestnej premávke sú však zaevidované aj skutočné skvosty. Príkladom je prípad sudcu z Banskej Bystrice, ktorý sa rozhodol motorové vozidlo dopraviť do miesta svojho trvalého bydliska napriek tomu, že po nehode bolo auto poškodené. Keď si ho tam počkali policajti a vyzvali ho, aby sa podrobil dychovej skúške, sudca to odmietol. Ak si myslíte, že sudcu stihol tvrdý trest, mýlite sa. „V tejto veci predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici podal návrh na začatie disciplinárneho konania. Disciplinárny senát Najvyššieho súdu dňa 11. novembra 2011 rozhodol tak, že sudcu oslobodil spod skutku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal disciplinárne stíhaný sudca,“ oznámila nám výsledok konania hovorkyňa banskobystrického súdu Nina Spurná. Podobne sa skončil aj prípad zo Žiliny, keď sudkyňa porušila hneď niekoľko predpisov a previnila sa proti dvom právnym normám. Aj keď ju disciplinárny senát uznal za vinnú, od uloženia disciplinárneho opatrenia upustil. Rovnako dopadol aj jej kolega z Bratislavy.

Pohrozenie aj pre prokurátorov

Pravidlá porušovali aj prokurátori a podobne ako sudcovia boli spravidla potrestaní vyjadrením hlbokého znepokojenia a pohrozením zo strany svojich nadriadených. Štatisticky spočítané, vedenie Generálnej prokuratúry sa podľa svojej hovorkyne Andrey Predajňovej za posledných päť rokov muselo zaoberať dvadsiatimi siedmimi prípadmi porušenia dopravných predpisov zo strany prokurátorov. Predajňová potvrdila, že vo väčšine prípadov boli prokurátori písomne napomenutí, v štyroch prípadoch bola uložená pokuta a v dvoch prípadoch trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na obdobie dvoch rokov.

Iný prístup

Samozrejme, aj príslušníci Slovenskej informačnej služby (SIS), polície alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže páchajú priestupky. V súčasnosti sa na nich vzťahujú rovnako prísne pravidlá ako na ostatných účastníkov cestnej premávky. Ale len v prípade, že predpisy porušia mimo výkonu služby. Laicky povedané, ak počas jazdy telefonujú alebo prekročia rýchlosť vo svojom súkromnom aute a v čase osobné ho voľna, platia pokuty ako bežní občania. Na rozdiel od obyčajného vodiča sa však napríklad o priestupku policajta v civile automaticky dozvie aj jeho priamy nadriadený. „Ak bol priestupok osoby prešetrený, príslušný orgán, ktorý priestupok prejednal, o tom bezodkladne informuje najbližšie nadriadený orgán osoby, ktorá priestupok spáchala. Ak bola uložená pokuta v blokovom konaní alebo v správnom konaní, nadriadený už nemôže za to isté konanie osobu postihnúť,“ vysvetľuje Denisa Baloghová z policajného prezídia. Rovnako postupuje aj SIS. Jeden z hovorcov tajnej služby Branislav Zvara nám dal vedieť, že „každé zistené a preukázané porušenie dopravných predpisov zo strany príslušníkov SIS je vždy predmetom procesného konania. Pritom sa rozlišuje, či sa priestupok stal pri plnení služobných úloh, alebo nie“. Hovorca SIS tým zrejme chcel naznačiť, že ak policajná hliadka nachytá príslušníka bezpečnostných zložiek napríklad pri rýchlej jazde počas výkonu služby, sankciu mu neuloží a záležitosť ani nemusí hlásiť jeho nadriadenému. Cestný zákon totiž umožňuje prekračovať najvyššiu dovolenú rýchlosť „vodičom vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a SIS...“.

Precízni vojaci

Hoci boli hovorcovia polície a SIS v odpovediach týkajúcich sa dopravných priestupkov policajtov i „tajných“ ústretoví, presné čísla nevedeli s tým, že takéto štatistiky nevedú. Oveľa väčší poriadok v tom majú vojaci. Evidujú totiž každého „nespratníka“, ktorý armáde urobil na ceste hanbu. Podľa údajov poskytnutých hovorkyňou ministerstva obrany Martinou Ballekovou v rokoch 2007 až 2011 sa dopustili vojaci presne 3 174 prehreškov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Na príslušníkov armády sa pritom vzťahujú ešte prísnejšie pravidlá ako na policajtov či siskárov. Bez ohľadu na to, či sa vojak dopustí dopravného priestupku v službe alebo v civile, o všetkom je informovaný príslušný správny orgán. „Hliadka Policajného zboru priestupok zdokumentuje na mieste základnými úkonmi a odstúpi Vojenskej polícii. Následne čin profesionálneho vojaka rieši podľa zákona o priestupkoch, tak ako bežného občana, ale nie správny orgán Dopravného inšpektorátu, ale príslušný nadriadený,“ spresnila Balleková. No a ako nám povedali nemenovaní vojaci, porušovať dopravné predpisy nie je v armáde veru žiadna zábava. „Ak spáchame priestupok, spucovaný z vyšších miest je aj náš veliteľ. Pomaly pre to zasadá generálny štáb.“ Summa summarum, pokutám za priestupky by sa tak aktuálne mali vyhnúť už len osoby požívajúce diplomatické výsady a imunity. Či je to skutočne tak, ťažko povedať.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].