Dobrý život: Spomedzi desiatich kolegov zarobí Ivan Gašparovič najviac.

Rozdrapený prezident: Gašparovič potrebuje k mega výplate aj čas na vyjadrenie

Ivan Gašparovič zarába najviac spomedzi desiatich prezidentov krajín strednej a východnej Európy.

Z prezidentov desiatich krajín strednej a východnej Európy slovenský prezident Ivan Gašparovič zarába suverénne najviac. Nielen čo sa týka celkovej sumy, ale aj pomeru k priemernej mzde v krajine. Kým Gašparovič si príde v základe mesačne na 9 660 eur, teda dvanásťnásobok priemernej mzdy na Slovensku, jeho rumunský náprotivok Traian Basescu si musí vystačiť s 1 529 eurami, čo je iba triapolnásobok priemernej mzdy v Rumunsku a priemerný plat v Slovinsku.

Z údajov, ktoré zverejnil nemecký doktorand londýnskej University College Philipp Köker, vyplýva, že napriek kríze je Slovensko najbohatšou krajinou v regióne, keď si môže dovoliť platiť prezidentovi také obrovské peniaze. Zo zákona Gašparovič dostáva dvanásťnásobok priemernej mzdy plus paušálne náhrady vo výške 1 336 eur mesačne a k tomu štedré diéty pri zahraničných cestách. Viaceré krajiny pre štátny dlh zoškrtali výplaty aj prezidentom.

Vo Fínsku o štvrtinové krátenie požiadal samotný prezident, v Slovinsku škrtli prezidentovi 17 percent, ukrajinský prezident išiel s platom na polovicu a český prezident Miloš Zeman posiela tridsať percent platu, teda približne 2 400 eur, späť do štátneho rozpočtu.

„Pred voľbami som sa zaviazal, že tridsať percent platu budem posielať na splatenie štátneho dlhu. Prvá splátka už odišla a podpísal som trvalý príkaz až do roku 2018,“ konštatoval Zeman. Opýtali sme sa najbohatšieho prezidenta v regióne, či aj on v súlade so svojím mottom „Myslím národne, cítim sociálne“ v rámci solidarity s občanmi obmedzí svoje finančné pôžitky v prospech štátu.

Z Prezidentského paláca odpoveď do uzávierky neprišla. Ministerstvo financií na otázky, či by nebolo dobré aspoň symbolicky šetriť aj u prezidenta, odpovedalo: „Rozpočet verejnej správy je stále predmetom rokovaní, ktoré budú pokračovať pravdepodobne do októbra. Preto je predčasné sa v tejto chvíli vyjadrovať.“ Juraj Karpiš z ekonomického inštitútu INESS sa k výške platu nechcel vyjadrovať.

„Nie je to otázka pre ekonóma, keďže produkt, teda práca prezidenta, nie je štandardne merateľný,“ tvrdí Karpiš. Súhlasí však, že o výške platu prezidenta by sa malo minimálne diskutovať. „Zdá sa mi legitímna otázka, prečo je práve slovenský prezident najštedrejšie odmeňovaný v strednej a vo východnej Európe napriek tomu, že Slovensko nie je najbohatšia krajina. Mesačný plat prezidenta vo výške celoročného platu priemerného pracovníka v hospodárstve sa môže zdať mnohým občanom v dnešnej zlej ekonomickej situácii s vysokou nezamestnanosťou a veľkým deficitom verejných financií priveľa,“ konštatuje Karpiš. Podľa politológa Michala Horského na Slovensku stále platí pravidlo starej c. k. monarchie - komu dal pánboh úrad, tomu dal aj rozum.

„Finančné pôžitky prezidenta sa nerovnajú strednej Európe, ale skôr kráľovským pôžitkom,“ poznamenal politológ, ktorý nepredpokladá, že by si Gašparovič hodlal iniciatívne skresať plat. Len tak mimochodom, napriek svojmu doslova kráľovskému platu si dáva platiť zo štátnych prostriedkov vo svojom súkromnom dome energie a vodu, upratovanie a dokonca aj televízne programy a internet.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].