Rusko svedčí v kauze daňového podvodu. Správanie na súde mu nejde

Príbeh, v ktorom figuruje niekdajšia asistentka bývalého ministra hospodárstva Pavla Ruska, sa začal na jeseň v roku 2010.

Bratislavský súd rieši v týchto dňoch prípad, v ktorom figuruje bývalý majiteľ televízie Markíza a exminister hospodárstva Pavol Rusko. Jeho bývalú asistentku Ľubomíru K. prokurátor žaluje z neoprávneného odpočtu dane z pridanej hodnoty v sume 950-tisíc eur. „Vratka“ sa údajne týkala nákupu zariadenia na bioplynovú stanicu, ktorú chcela firma spojená s Pavlom Ruskom postaviť na Liptove.

Zariadenie za milióny eur mala Ruskovej asistentke dodať spoločnosť, ktorú tesne pred týmto megaobchodom kúpil smrteľne chorý človek. Zaujímavé je, že Rusko na súde uviedol svoj trvalý pobyt na preberanie pošty svoju niekdajšiu vilu, ktorú v dražbe odkúpil jeho úhlavný nepriateľ Marián Kočner. „Rusko nemá ani kľúče od schránky,“ uviedol.

Mŕtvy konateľ

Príbeh, v ktorom figuruje niekdajšia Ruskova asistentka Ľubomíra, sa začal na jeseň v roku 2010. Spoločnosť GLOBALcom, s. r. o., v ktorej je Ľubomíra konateľkou, si objednala od spoločnosti EXICA z Partizánskeho energetické zariadenie na kombinovanú výrobu elektriny, plynu a tepla s príslušenstvom.

Zariadenie malo podľa faktúr deklarovanú hodnotu takmer šesť miliónov eur. Vzápätí po podpísaní kúpno-predajnej zmluvy si firma GLOBALcom uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške 950-tisíc eur. Takáto vysoká suma „vratky“ nezostala bez povšimnutia daniarov. Začala sa kontrola a na povrch vyšli zaujímavé skutočnosti.

Daňová kontrola obchodu takmer za šesť miliónov eur sa skončila podaním trestného oznámenia. Ako prvé kontrolóri pátrajúci po pôvode miliónovej technológie zistili, že konateľ aj majiteľ spoločnosti EXICA, ktorá zariadenia papierovo dodala, je mŕtvy. Firmu EXICA kúpil tesne pred svojou smrťou v poslednom štádiu rakoviny.

„Správca dane chcel vypočuť bývalého konateľa ako svedka, aby sa vyjadril, od koho spoločnosť EXICA technológiu nakúpila, kde bola vyrobená, ako bola financovaná. Bývalý konateľ spoločnosti na otázky odpovedal všeobecne, na základe čoho správca dane jeho vyjadrenia vyhodnotil ako nedostatočné a nepreukazujúce podstatné skutočnosti - dodávateľa, výrobcu, spôsob financovania a takisto aj dôvod, prečo nový konateľ spoločnosti pán Jurík, ťažko chorý onkologický pacient v poslednom štádiu svojej choroby, vôbec kúpil stopercentný podiel spoločnosti EXICA,“ vypovedala kontrolórka daňového úradu.

Pôvodným majiteľom firmy EXICA bol totiž dlhé roky niekdajší poslanec za HZDS Miloš Vajda, ktorý mal podľa svedkov osobné kontakty s Pavlom Ruskom. Keď sa však mal kľúčový šesťmiliónový obchod, ktorý pôvodne zariaďoval Rusko s Vajdom, uskutočniť, Vajda zrazu prepísal spoločnosť na svojho smrteľne chorého zamestnanca Eduarda Juríka.

Tento moment zaujal aj kontrolórov. Chceli vedieť, či do dedičského konania po nebohom bola prihlásená aj pohľadávka spoločnosti EXICA voči spoločnosti GLOBALcom vo výške 5 950-tisíc eur. Nebola. Dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti a žiadna mnohomiliónová pohľadávka prihlásená nebola. Takže takmer šesť miliónov eur prakticky zmizlo.

Zaujímavé bolo aj to, že Jurík síce kúpil od Vajdu stopercentný podiel vo firme, ale podnikateľskými účtami „svojej“ firmy nikdy nedisponoval. Dispozičné práva k účtom a peniazom na nich na Juríka neprešli, lebo majiteľom účtov zostal Miloš Vajda.

Rovnako aj budova v hodnote 300-tisíc eur, ktorá bola v majetku firmy EXICA, mesiac pred Juríkovou smrťou zmenila majiteľa. Jurík ju predal a kúpnu sumu 300-tisíc si údajne prevzal v hotovosti.

Čítajte viac:

Zastiera Rusko výstavbu domu firmou patriacou na papieri jeho snúbenici?

Samovražda?

Čudná smrť nového majiteľa a konateľa dodávateľskej firmy EXICA nezostala bez povšimnutia kontrolórov a neskôr aj polície, ktorá prípad vysokej „vratky“ DPH začala vyšetrovať.

Vypočuli niekdajšiu družku nebožtíka Juríka, pani Boženu. Tá uviedla, že Eduarda Juríka poznala predtým iba z videnia. Raz však u nej doma zazvonil, povedal jej, že sa do nej zaľúbil. „Nemala som záujem o žiaden vzťah, bol však neodbytný, na druhý deň prišiel s ovocím, potom zasa s kvetmi, tak som si povedala, prečo nie,“ vypovedala pani Božena.

Vedela, že Eduard sa kedysi liečil zo závislosti od alkoholu, a vedela aj to, že je chorý. Podľa nej pracoval v nejakej kancelárii, ale nevedela, čo robil, a nevidela, že by sa s niekým pracovne stýkal.

„Neviem, ako sa mu darilo, ale stalo sa niekedy, že som mala rozpadnuté topánky a nemala na nové a bol z toho nervózny. Alebo sme niekde išli na kofolu a pýtal sa, či nemám nejaké drobné,“ opisovala svedkyňa majetkové pomery podnikateľa Juríka.

O tom, že by Jurík kúpil nejakú firmu, nič nevedela, nevšimla si ani, že by disponoval väčšou sumou peňazí. V lete v júli 2010 si však všimla, že to s ním išlo dolu vodou, zistili mu rakovinu hrtana, začal mať problémy s chôdzou.

Jeho zdravotné problémy sa zhoršili v októbri 2010. Nevládal chodiť, v noci nariekal od bolesti. Božena ho musela kŕmiť aj umývať, niekedy už neprešiel ani na záchod. Posledný týždeň pred smrťou bol údajne katastrofálny, nezaberali mu injekcie proti bolesti.

Pani Božena sa už o druha nevládala starať a prosila aj jeho dcéru, aby jej s ním pomohla. Jeden piatok ho nechala doma samého a na druhý deň jej dcéra telefonovala, že otca našla mŕtveho vo vani. Podrezal si žily. Svedkyňa Božena to podľa vlastných slov „nechápala, nešlo jej do hlavy, ako sa mohol dostať do vane“, lebo vtedy už bol prakticky nevládny.

Na jednej strane mali vyšetrovatelia prípadu informácie od rodiny nebohého, že to bol v podstate nemajetný človek s dlhmi, ktorý vedel, že umiera.

Na druhej strane, istí svedkovia zamontovaní do obskúrnej série obchodov, s najväčšou pravdepodobnosťou fiktívnych, prezentovali Juríka ako zdatného obchodníka. Kontrolórom aj policajtom sa snažili nahovoriť, že umierajúci Jurík bol rozhodnutý obchodne využiť majetok spoločnosti EXICA, sprevádzkovať technológie a profitovať z nich.

Svedok Rusko

Do prípadu mal priniesť viacej svetla aj samotný Pavol Rusko. Ten tvrdil, že jeho zámerom bolo postaviť niekoľko bioplynových elektrární, ktoré sa mali financovať z peňazí od zahraničných investorov. Žiadne peniaze zo zahraničia však neprišli a Rusko si na jeseň 2010 „uvedomil, že bude musieť oznámiť partnerom, že elektráreň nepostavia“.

Stal sa však zázrak, objavil sa Vajda a ponúkol Ruskovi, ktorý nemal financie, technológiu a zariadenia. Všetky papiere však podpisovala konateľka Ľubomíra a ona podpísala aj doklady požadujúce vrátenie DPH.

„Ľubomíra K. nemá hlboké vedomosti o technológii bioplynových staníc, ale pána Vajdu vnímala ako experta na túto problematiku a v žiadnom prípade neuvažovala, že by ju chcel oklamať či podviesť. To osobne vylučujem aj ja, napriek tomu, že životná skúsenosť mi velí byť opatrný,“ vypovedal pred súdom Rusko.

Nefunkčné rárohy

Kontrolóri z daňového úradu chceli, samozrejme, fyzicky vidieť aj zariadenia, ktoré GLOBALcom nakúpil, nezaplatil, ale požadoval spätné vyplatenie DPH.

Rusko so svojou konateľkou a s niekdajším záhradníkom objednali prevoz zariadení. Podľa papierov drahé prístroje zložili v areáli Technického skla v Dúbravke, odtiaľ ich previezli na pozemok na Strmých vŕškoch, kde mal v tom čase Rusko vilu. Tam na motory pršalo a snežilo.

Keď si ich daniari boli obzrieť, pri prehliadke bol prítomný aj profesor Surý z Česka, ktorého Vajda oslovil ako odborníka na energetiku. Surý, ktorého do celej kauzy zatiahli proti jeho vôli, už vtedy upozorňoval, že podmienky uskladnenia prístrojov sú zlé, a hnevalo ho, že motory sú vonku vedľa haly.

Záverečné slovo mal aj znalec Endre Prepiak. Ten technológiu za deklarovaných takmer šesť miliónov preskúmal a skonštatoval: „Linka vo vyšpecifikovanom stave ani v prípade kompletnosti nemohla byť funkčná, aj keby boli funkčné jednotlivé diely vyrobené v rokoch 1991 - 2009.

Rozhodujúca časť bola prevažne nefunkčná a nepoužiteľná na deklarované účely. Projektová dokumentácia je z obsahovej stránky podvod. Hodnota technológie bez DPH je 109 350 eur,“ uzavrel znalec. A nie šesť miliónov, ako sa pokúšali presvedčiť štát kvôli DPH.

Pred súdom

Na marcovom súdnom pojednávaní sa obžalovaná Ruskova asistentka, ktorej za daňový podvod hrozí sedem až dvanásť rokov basy natvrdo, nezúčastnila. Prekvapenie však vyvolala účasť Pavla Ruska, ktorý súdne pojednávania až doteraz ignoroval a predvolania si nepreberal.

Na otázku sudkyne, kam mu má súd doručovať predvolania v budúcnosti, uviedol adresu vo svojej niekdajšej vile na Strmých vŕškoch. O ňu však pre dlhy prišiel. Nehnuteľnosť vlani kúpil v dražbe podnikateľ Marián Kočner.

„Pán Rusko si na tej adrese určite nič nepreberie, nemá totiž kľúče od poštovej schránky. Možno by si od neho súd mohol vyžiadať nejaký doklad od nových majiteľov vily, ktorý Ruskovi umožňuje využívať túto adresu,“ uzavrel debatu Kočner.

Fiktívny trvalý pobyt v cudzej vile však nie je jediné tajomstvo tejto kauzy. Nebožtík Jurík je na papieri stále konateľ aj majiteľ firmy EXICA. No a zariadenia - napriek svojej nefunkčnosti - niekto odpredal do zahraničia.

Vianočné tipy na darček