S drahými onkoliekmi obchoduje organizovaná skupina

Drahé onkologické lieky sa stali predmetom obchodu pre organizovanú skupinu ľudí. Úrady začali konať, až keď sa o čudný biznis začal zaujímať týždenník Plus 7 Dní.

Lieky za vyše tridsaťtisíc eur mali skončiť v rukách organizovaných priekupníkov s liekmi. Prvú časť liekov takmer za osemnásťtisíc eur sa im podarilo vybrať.

Keď však predložili recepty na ďalšie lieky zhruba v podobnej hodnote, distribučná spoločnosť spozornela a zistila, že ide o podvod. Paradoxne, úrady sa zobudili a začali konať, až keď sa o čudný biznis s receptmi začal zaujímať týždenník PLUS 7 DNÍ.

Z ruky do ruky

Prvý balíček receptov takmer za 18-tisíc eur priniesla do jednej z bratislavských lekární zdravotná sestra Miroslava, ktorá pracuje na oddelení nemocnice v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Po prevzatí receptov v lekárni nasledoval štandardný postup.

Lekáreň zaslala požiadavku do distribučnej firmy, ktorá lieky predáva. Tá ich pripravila a dodala lekárni, kde si ich vyzdvihla sestrička Miroslava. Tá vraj v lekárni tvrdila, že lieky iba prevezme a odovzdá ich ďalej priamo do rúk lekárovi. Išlo o drahé onkologické lieky Zoladex, Neulasta a Aranesp, ktoré mali dostať viacerí pacienti pochádzajúci prevažne z mesta Kúty.

Recepty podľa pečiatky na nich vystavila klinická onkologička zo skalickej nemocnice. Zakrátko prišla sestrička Miroslava do lekárne s ďalšími receptmi. Opäť išlo o onkologické lieky v hodnote vyše pätnásťtisíc eur, opäť časť z receptov bola opatrená pečiatkou onkologičky zo Skalice a časť receptov vraj vystavil urológ z Nemocnice svätého Michala v Bratislave.

Distribučná spoločnosť, ktorá s liečivami obchoduje, upozornila lekáreň, že recepty sú sfalšované a že lieky na ne nemožno vydať. Navyše, jej pracovníci kontaktovali aj onkologičku zo Skalice a tá potvrdila, že nikdy podobné recepty nevystavila. Čierny Peter v podobe receptov z prvej várky a skoro osemnásťtisícovej finančnej škody tak zostal v rukách lekárne.

Mŕtve duše

„Ja som nikdy tieto recepty nevidela. Pečiatka vyzerá ako moja, ale my používame iný typ písma a inú tlačiareň,“ vysvetľuje nám skalická onkologička, ktorú do prípadu zatiahli bez jej vedomia. Upozorňuje aj na fakt, že nikto z ľudí, na čie mená sú recepty vystavené, nie je jej pacient.

V zozname jej falošných pacientov figurujú najmä mená obyvateľov mesta Kúty. Prvá z nich je pani Mária, obyvateľka domova sociálnych služieb Nezábudka v Kútoch. „Ale ona už je nebohá,“ odpovie s údivom v očiach zamestnankyňa domova, keď hľadáme ich klientku. Pani Mária zosnula koncom decembra minulého roku, mala už vysoký vek a bola ťažko chorá.

„Ona ležala v skalickej nemocnici od polovice novembra až do začiatku decembra minulého roku so zlomeninou stehennej kosti. Mala aj onkologické ochorenie, ale odmietala sa liečiť a k žiadnemu onkológovi nechodila.

Prvý decembrový týždeň sme ju priviezli z nemocnice naspäť do domova a dva dni pred Vianocami zomrela,“ krúti hlavou pracovníčka domova a nechápe, ako je možné, že na meno ich nebohej klientky niekto vystavil recepty vo februári a v marci tohto roku, teda viac ako dva mesiace po jej smrti.

Ďalšia v zozname falošných pacientov je pani Anna z Kútov. „Mama je pacientka skalickej nemocnice, ale určite nemá onkologické ochorenie. Chodím s ňou k urológovi, internistovi aj neurológovi, na onkológiu nie,“ hovorí pobúrene dcéra pani Anny. Ďalším pacientom v zozname falšovateľov je Roman.

Mladého muža stretneme na ulici, vyjadruje sa mu ťažšie, ale rázne poprie, že by niekedy bol na skalickej onkológii. Tiež je však pacientom iného lekára zo skalickej nemocnice. Na Hlbokej ulici v Kútoch hľadáme pacienta Jozefa, na ktorého si sestrička Miroslava vyzdvihla onkologické lieky za vyše dva a pol tisíca eur.

„Taký človek tu nebýva. Ani v tomto dome, ani v Kútoch, to by som ho poznala,“ hovorí majiteľka domu, kde sme zazvonili. Jozef je teda podľa všetkého „mŕtva“ duša, podobne ako pán Vladimír. Ani taký človek totiž v Kútoch nebýva.

Spoločný menovateľ

Všetci údajní onkologickí pacienti, na ktorých lieková mafia vybrala lieky za tisíce eur, majú spoločnú jednu vec - sú pacientmi nemocnice v Skalici. Čiže ich osobné údaje vrátane rodného čísla, bez ktorého sa nedá vystaviť žiadny recept, niekto mohol skopírovať z nemocničného systému. Mohol to byť ktorýkoľvek zamestnanec, ktorý má do databázy prístup.

Zaujímavé je, že so Skalicou je prepojená aj sestrička Miroslava, ktorá lieky z lekárne vyzdvihla. Do roku 1988 bola študentkou Strednej zdravotníckej školy v Skalici. „Mne tie recepty dal známy, poprosil ma, aby som ich vybrala pre ľudí z Kútov, vraj majú problém zohnať si ich, pretože ich nedostať,“ presviedča nás sestrička Miroslava, ktorú sme navštívili v práci.

Drobná blondínka najprv nechce povedať, komu lieky odovzdala, potom si však povzdychne: „Dobre teda. Vidím, že vy budete hľadať a pýtať sa, až kým sa to niekde nedozviete. Lieky som dala sanitárovi z nášho oddelenia, volá sa Heňo. Viem, že sa to takto nerobí, ale… Asi teraz budem mať problém, však?“

Komu lieky odovzdal sanitár Heňo, vraj Miroslava nevie. Spomenie iba jedno meno, konečným prijímateľom vraj je nejaký Mário. Má na neho telefónne číslo, ale keď sa pokúšame dovolať, stanica je nedostupná.

Sestrička Miroslava vraj chcela iba urobiť dobrý skutok, na otázku, ako by sa sanitár z ich oddelenia dostal ku kôpke onkologických receptov zo Skalice, však odpoveď nemá.

Zneužitá pečiatka

Nad sfalšovanou pečiatkou si láme hlavu aj urológ z Bratislavy. Lekár sa nechce oficiálne vyjadriť, ale je zvedavý na to, ako vyzerajú recepty opečiatkované jeho pečiatkou.

„Toto určite nie je moja pečiatka, pozrite sa, tuto v rohu je číslo dva. Na mojej pravej pečiatke ho nenájdete,“ upozorňuje na detaily. Navyše hovorí, že ani časť ľudí, na ktorých sú vystavené recepty, nie je v zozname jeho pacientov.

„Nezmysel je aj recept a diagnózy. Tuto je diagnóza C63, zhubný nádor nadsemenníka. Toto je veľmi raritná diagnóza, nie som si istý, či vôbec nejakého podobného pacienta máme.

Navyše, pozrite sa, na recepte je liek Zoladex, ide o depotnú injekciu, ktorá sa aplikuje raz za tri mesiace. Nie je dôvod, aby som predpisoval tri balenia týchto injekcií na deväť mesiacov dopredu,“ argumentuje lekár, ktorého na podivný recept a pečiatku upozornili z lekárne, kde si niekto chcel recept vyzdvihnúť.

„Vedenie Nemocnice svätého Michala v tejto súvislosti podalo trestné oznámenie pre podozrenie z falšovania. Pacient, ktorý je uvedený na recepte, nie je pacientom Nemocnice svätého Michala,“ napísal nám hovorca Ministerstva vnútra SR Ivan Netík.

Ľahostajné úrady

Zistili sme, že falošné recepty predložili viacerí ľudia v troch bratislavských lekárňach. V jednej ich vyzdvihla sestrička Miroslava, v ďalšej nemocničnej lekárni „úradoval“ muž s dieťaťom. Pýtali sme sa najprv nemocnice v Skalici, či podala trestné oznámenie pre falšovanie receptov.

„Áno, MUDr. Míšová ma 23. marca ráno informovala, ihneď sme o tejto skutočnosti písomne informovali odbor zdravotníctva a humánnej farmácie v Trnavskom samosprávnom kraji, kde máme ohlasovaciu povinnosť. Ako štatutár zariadenia sme trestné oznámenie nepodali, tento postup je v kompetencii samosprávneho kraja ako správcu povolenia vydaného na výkon činnosti MUDr. Míšovej,“ odpovedala nám výkonná riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici.

Obrátili sme sa teda na Trnavský samosprávny kraj. „Nie je v kompetencii samosprávneho kraja oznamovať túto udalosť orgánom činným v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní môže informovať o zistených skutočnostiach poškodená MUDr. Jana Míšová, prípadne zdravotná poisťovňa, ktorá hradila lieky,“ odpovedal nám hovorca kraja Patrik Velšic.

Zvláštny postup zvolili aj zástupcovia Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), kam skutočnosť o falšovaní receptov nahlásili poškodené lekárne ešte 20. marca tohto roku.

Najprv sa nedialo nič a na naše otázky, či kraj podal trestné oznámenie, sme dostali písomnú odpoveď. „Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti ani odborný zástupca nemá zo zákona povinnosť nahlásiť takéto falšovanie. Ak sa samosprávny kraj dozvie o takejto skutočnosti, posiela výzvu všetkým lekárňam v kraji s cieľom zabrániť finančným stratám lekární.

Rovnako ani samosprávny kraj nemá zákonnú povinnosť informovania o zachytení falšovaných lekárskych predpisov a už vôbec nemá povinnosť kontaktovať v takomto prípade orgány činné v trestnom konaní. Samosprávne kraje poverené výkonom štátnej správy v oblasti zdravotníctva a humánnej farmácie môžu konať len v súlade so zákonom a v medziach zákona.

To znamená, že samosprávny kraj nie je oprávnený v takýchto prípadoch kontaktovať orgány činné v trestnom konaní. Takúto zákonnú povinnosť majú farmaceuti samosprávnych krajov len pri strate a krádeži omamných a psychotropných látok zistených pri inventarizácii,“ napísala nám hovorkyňa BSK Iveta Tyšlerová vo štvrtok 26. marca neskoro popoludní.

V ten deň sme sa pokúšali o rozhovor aj s riaditeľkou príslušného odboru. Kým sme však čakali na spojenie, boli sme nechtiac svedkami telefonátu hovorkyne s pracovníčkou odboru. Inštrukcie zneli, aby riaditeľka s médiami nehovorila.

Následne BSK usporiadal 27. marca v piatok popoludní tlačovú besedu, kde župan Pavol Frešo osobne informoval o falšovaní receptov. Prečo tak neurobili úradníci už o týždeň skôr, keď dostali podnet od poškodenej lekárne? Konali tak preto, aby prišli s informáciou skôr, ako ju prinesie týždenník PLUS 7 DNÍ? Nevedno.

Naše zistenia o organizovanej skupine falšovateľov receptov sme konzultovali aj so zástupcami ministerstva vnútra. Tí zostali v údive nad konaním úradov, ktoré údajne nemajú povinnosť hlásiť zistenia o možnej trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní. Takúto povinnosť má totiž každý, kto sa o trestnom čine dozvie - s výnimkou kňaza viazaného spovedným tajomstvom.

Vianočné tipy na darček