Vojenský cintorín: V tomto kraji ich nájdete viacero.

SERIÁL KRÁSY SLOVENSKA: Kraj pod Duklou. Čo všetko nájdete vo Svidníckom okrese?

Jedno meno chýba. Bolo vytesané na náhrobnom kameni Pamätníka na Dukle, ale odstránili ho.

Domov

„Patrilo vojakovi, ktorý sa volal Roškanin a pochádzal z obce Ladomírov. Pri bojoch mu odtrhlo ruku a vojaci si mysleli, že je mŕtvy. Keď sa však vrátili po jeho telo, našli už len ruku. Pochovali ju na Dukle, kde si po rokoch Roškanin našiel svoje meno medzi mŕtvymi. Vzali ho Rusi, podarilo sa im ho zachrániť,“ rozpráva Michal Iľkanin na duklianskej vyhliadkovej veži.

Až tu si človek uvedomí, čo sa v tomto priesmyku muselo odohrávať, hoci má pred sebou nádhernú prírodnú scenériu. Toto miesto má svoj príbeh. Má svoju dušu, má svoj smutný poetický názov - červená zem. Má čo ľuďom povedať aj dnes. Stovky príbehov.

Červená zem

Napríklad ten o Jánovi Štecovi zo Svidníčky. Vlastnými rukami na sklonku vojny zneškodnil asi šesťtisíc mín, za čo ho mali vo Svidníku vyznamenať. Vyobliekal sa a šiel na národný výbor. Cestou stupil na mínu... Alebo o kostrách, ktoré tu z času na čas objavia ešte aj dnes. Pred pár rokmi v Medvedzom, nemecký vojak v palebnom postavení.

Kostru našli aj v roku 1999, rok predtým hneď dve. „Keď som sa vrátil v štyridsiatom piatom roku, mŕtvi boli všade. Jedného som sa aj zľakol. Nemec to bol. Stál opretý o jedľu, puška na pleci, vyzeral celkom ako živý,“ spomínal Michal Varchola z Kapišovej. A bývalý riaditeľ svidníckeho vojenského múzea Jozef Rodák zasa rád hovoril o tom, ako koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia cez Duklu ťahali drôty vysokého napätia do Poľska.

Investori sa nás vtedy prišli pýtať, ako je to s bombami. Varovali sme ich a oni sa na nás pozerali ako na bláznov. Nakoniec si predsa len zaobstarali pyrotechnika a mal čo robiť. Pri stavbe stĺpov našli 140 kusov delostreleckej munície.“ Červená zem. V máji 1915 sa tu odohrala Gorlická bitka, od nášho Dunajca až po dnešnú poľskú Vislu. Vyše dvestotisíc rakúsko-uhorských žoldnierov a osemdesiattisíc ruských cárskych vojakov. Zostalo po nich 365 cintorínov, ako dní v roku, kde je pochovaných 61-tisíc vojakov. O tridsať rokov sa zase celý kraj kúpal v krvi, bitka o Dukliansky priesmyk.

Dukliansky pamätník: Spomienka na desaťtisíce mŕtvych vojakov. Foto: Norbert Grosz

Za osemdesiat dní tu padlo 86-tisíc sovietskych vojakov, 52-tisíc Nemcov a 6 500 československých vojakov. Kto sa zaujíma o vojnovú históriu, príde si na svoje. Vojny tu pripomína všetko: najmä však Údolie smrti. „V katastri máme osem sovietskych tankov T34 a sú v takom palebnom postavení, ako zostali po vojne v roku 1945,“ hovorí starosta Kružlovej Adrián Gužo. Na začiatku údolia, pri hlavnej ceste, sú dva tanky, nemecký a ruský, tam deväť tunajších obcí umiestnilo tabule v slovenčine aj v angličtine. Death Valley. „Ročne sa sem zatúla okolo desaťtisíc ľudí, polovica našincov, zvyšok - celá Európa.

Jedno meno chýba: Zmazali ho z kameňa keď zistili, že pochovali ruku žijúceho muža. Foto: Norbert Grosz

„Radi by sme u nás organizovali dobové vojenské akcie. Veď Údolie smrti sa nedá presťahovať na Hlavné námestie do Bratislavy. Naši starí ľudia dodnes plačú, keď o tých časoch hovoria.“ Pridá príbeh, ako pred pár rokmi dvaja chlapci hľadali huby a našli špičky topánok nemeckého vojaka trčiace zo zeme. „Pod lebkou mal granát, takže museli prísť pyrotechnici.“ A spomenie si tiež na slová svojej babky, že keď odvážali mŕtvych z bojiska, kde dnes stoja tanky, ležal trup na trupe a kolesami vozov mliaždili ich hnáty. Červená zem.

O špecifických drevených chrámoch, ktoré sú chránenou kultúrnou pamiatkou ale aj o ďalších krásach Svidníckeho okresu sa dočítate v najnovšom vydaní Týždenníka PLUS 7 DNÍ a už zajtra na plus7dni.sk!

Domov