Tokajské pivnice: Ich steny sú potiahnuté ušľachtilou plesňou a dĺžka chodieb dosahuje niekoľko kilometrov.

SERIÁL KRÁSY SLOVENSKA: Naša krajina nekončí v Košiciach. Vitajte v Tokaji, území vína

Na južných svahoch Zemplínskych vrchov leží unikátny región.

Slovensko sa nekončí Košicami. Za nimi je kus krásnej zeme aj náš región, - hovorí Jaroslav Ostrožovič, majiteľ najstaršieho súkromného vinárstva v Tokaji. „Ešte pred desiatimi-pätnástimi rokmi ste tu prakticky nemali kde prespať a turisti o túto vinársku oblasť zakopli skôr náhodne. Dnes je situácia iná a Tokaj už neznamená len víno. Hoci je famózne. Ubytovanie nájdete podľa svojho gusta, máte sa kde najesť, zažiť krásne chvíle s rodinou.“

GAZDOVSKÉ PIVNICE NA TOKAJI

Skutočne

Aj my si pri prechádzke krajinou všímame, že v poslednom období tu rastú lákadlá pre turistov ako z vody. Pribudla dvanásťmetrová vyhliadková veža v tvare vínneho suda na okraji Malej Tŕne, ktorá sa vlani stala stavbou roka, náučný chodník pre deti, cyklotrasy, športové akcie. „Tokaj sa za posledné roky zmenil a pracujeme na tom, aby sa stal skutočným pokladom Slovenska,“ tvrdí starosta Malej Tŕne Jozef Bojkovský, ktorého zastihneme pri kosení futbalového trávnika na okraji obce.

„Je tu krásna krajina, bez fabrík a priemyselných parkov. Myslím, že všetko ide dobrým smerom a turistov bude už len pribúdať.“

Útočisko v pivniciach

Bara, Čerhov, Černochov, Malá a Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Viničky... Niekoľko obcí zhruba na tisícke hektárov, hoci v najmenšej, ale najznámejšej vinárskej oblasti u nás. Navštíviť staré pivnice a ochutnať skvelé vína je takmer povinnosť. Veď produkty tunajších viníc oceňujú na celom svete a ich nezameniteľnú chuť si v minulosti pochvaľoval cisár Napoleon, francúzsky spisovateľ Voltaire, anglický štátnik Oliver Cromwell, ruskí cári, francúzski či rakúski monarchovia.

Hlavne treba ochutnávať s rozumom a myslieť na to, že schody, ktoré vedú do podzemných pivničných labyrintov, treba zvládnuť aj smerom nahor, po degustácii. A neraz ich je požehnane. Napríklad do najstaršieho pivničného komplexu v regióne v Malej Tŕni ich vedie presne päťdesiatdeväť. Do hĺbky od osem do pätnásť metrov.

Pivničná majsterka Marta Puklušová nás sprevádza studenými vlhkými chodbami. Ich celková dĺžka dosahuje dva a pol kilometra. A to sú len tie, ktoré boli doteraz objavené. Uhýbame nízkym stropom, ktorých povrch je potiahnutý tmavosivou ušľachtilou plesňou Cladosporium cellare. Napomáha zrenie vína a dodáva mu typickú chlebovú príchuť. „V dávnej minulosti sa v týchto priestoroch ukrývali obyvatelia pred nájazdmi Tatárov. Neskôr zistili, že vďaka stabilnej desaťstupňovej teplote a vysokej vlhkosti sú ideálne na skladovanie vína.“ Komplex údajne pochádza z konca štrnásteho storočia, ale vzácny nápis, pravdepodobne v hlaholike, naznačuje, že niektoré jej úseky by mohli byť oveľa staršieho dáta.

O pár kilometrov ďalej, vo Veľkej Tŕni, nám Naďa Kapráľová z občianskeho združenia miestnych vinárov predstavuje ďalšiu národnú kultúrnu pamiatku - sieť gazdovských tufových pivníc vytesaných do sopečnej vyvreliny - tufu. „Niektoré majú len pár metrov, ale tu neďaleko je bývalá ,grófska‘, kde je dĺžka chodieb pol druha kilometra,“ dozvedáme sa. Ak chcete ochutnať, stačí sa spojiť s niektorým z majiteľov. Telefónne čísla nájdete na začiatku areálu alebo na internetovej stránke združenia www.tokajskepivnice.sk.

Jeho členovia pripravujú pre návštevníkov viacero zaujímavých akcií, ale najzaujímavejšia je asi nočná degustácia. V celom komplexe vtedy horia vatry a v podzemí sa svieti len sviečkami. „Počet účastníkov je obmedzený na tristo, aby sa nám v tme nepostrácali,“ dodáva s úsmevom. Cena? Tridsať eur.

Itinerár: Jaroslav Macík plánuje trasy aj pre motorkárov. Napríklad k zrúcanine hradu Veľký Kamenec.
Itinerár: Jaroslav Macík plánuje trasy aj pre motorkárov. Napríklad k zrúcanine hradu Veľký Kamenec.
PETER GALAN

Jaroslav Macík plánuje trasy aj pre motorkárov. Napríklad k zrúcanine hradu Veľký Kamenec. Archív J.M

Snažia sa zaujať

Konkurencia je v Tokaji úctyhodná. Každý, kto má v tomto kraji plnom slnka kus pozemku, skúša preraziť. Aj tí najlepší preto musia o svoju prestíž bojovať a prichádzajú s novinkami, ktoré neraz príjemne prekvapia. Hoci najdôležitejšia je kvalita. „Každý môže povedať, že robí výborné víno, my to však máme doložené oceneniami z prestížnych svetových výstav,“ hovorí Jaroslav Ostrožovič počas prechádzky rozsiahlym vinárstvom, kde na ploche necelých šesťdesiat hektárov dorába ročne až tristotisíc fliaš vína. Od najľahších až po päť- či šesťputňové.

„Máme päť zlatých medailí z Paríža, zo štyri z Barcelony, ďalšie z Izraela, Ameriky, Kanady, Prahy a, čo nás najviac teší, aj z Budapešti. Takže kvalitu sme dokázali rovno v jame levovej.“ Ostrožovičovci k tradičnej produkcii pridali slamové vína, s ktorými sa dobre zapísali v zahraničí, hroznový mušt alebo hroznový olej. „Podľa mojich znalostí je lepší a zdravší ako panenský olivový,“ tvrdí nám ostrieľaný vinár.

Samozrejmé sú degustácie, ktorých cena sa v celom regióne viac-menej zjednotila na desať až tridsať eur, podľa počtu vzoriek, relax v jacuzzi či nadštandardné ubytovanie. „Nehráme sa na päťhviezdičkový hotel, ale nie sme ani najlacnejší. To nikdy nebolo naším cieľom. Ak cestujete svetom a vystriedate niekoľko hotelov, veľmi rýchlo zabudnete, ako vôbec vyzerali. My nechceme, aby na nás zabúdali, a pobyt u nás by mal byť zážitkom.“ Teší ho, že Tokaj začína naberať „mierne“ turistického ducha, čo je oproti minulosti novinka.

„K tomu si prirátajte bohatú históriu, kus peknej prírody i ľudského umu, oázu pokoja, prepojenie s Maďarskom a hlavne jedinečné technologické postupy, vďaka ktorým dorábame špičkové vína svetových parametrov. Ľudia, ktorí sem prichádzajú, používajú slová ako úžasné a fascinujúce. A neraz sú to znalci, ktorí toho videli naozaj veľa.“

Kúpalisko: Zhruba desať kilometrov od Veľkej Tŕne si za tri eurá zaplávate v dvoch vyhrievaných bazénoch v areáli Aqua Maria vo Veľatoch.
Kúpalisko: Zhruba desať kilometrov od Veľkej Tŕne si za tri eurá zaplávate v dvoch vyhrievaných bazénoch v areáli Aqua Maria vo Veľatoch.
Archív

Zhruba desať kilometrov od Veľkej Tŕne si za tri eurá zaplávate v dvoch vyhrievaných bazénoch v areáli Aqua Maria vo Veľatoch. Foto: Archív M.T.

Na bicykli…

Macikovci v Malej Tŕni idú v rozvíjaní turistického ruchu ešte ďalej. Vlani oslávili dvadsiate výročie a ich produkcia sa šplhá k stopäťdesiatim tisícom fliaš. Viac než tretina putuje na export. Od Európy cez Japonsko či Čínu až po Spojené štáty. Jaroslav Macik patrí vo svojej rodine už k štvrtej generácii vinárov a je rozhodnutý udávať trend na trhu. Aj preto svoje vína neponúka supermarketom ani obchodným reťazcom.

Latku nahodili vysoko a celkom sa im darí. Veď v minulom roku ich navštívilo 24-tisíc hostí, hlavne zo zahraničia. Lákajú mnohojazyčnými degustáciami, stredovekou pivnicou z trinásteho storočia, kde pre navodenie dobovej atmosféry svietia len sviečkami, alebo vlastným pivom. „Ako porotca sa zúčastňujem na zahraničných súťažiach, kde za deň ochutnáme šesťdesiat- sedemdesiat vzoriek. Na záver sa vždy neutralizujeme pivom,“ vysvetľuje Jaro. Myslí si, že takýto reset sa hodí aj návštevníkom, ktorí v regióne strávia dva-tri dni.

Zvolili typ india pale ale (IPA), do ktorého pridávajú extrakt použitých cibéb, čo sú bobule hrozna, ktoré zoschli na koreni viniča. Tým je toto pivo nerozlučne spojené s Tokajom. Samozrejme, aj oni myslia na pridanú hodnotu. Budujú ubytovanie vo vínnych sudoch, podporujú rozvoj cykloturistiky v celej oblasti. „Málokto vie, že sme na jar v spolupráci s Tokajskou vínnou cestou oficiálne otvorili takmer deväťdesiat kilometrov cyklotrás, ktoré si veľmi rýchlo získali obľubu,“ hovorí. „Niektorí návštevníci ma dokonca presviedčajú, aby sme ich príliš nepropagovali. Boja sa, že to dopadne ako na Morave, kde sú preplnené.“ S ich otvorením bol spojený aj prvý ročník Tour de Tokaj, kde zhruba tristo účastníkov absolvovalo tridsaťkilometrovú trasu behom i na bicykloch po najzaujímavejších lokalitách.

… i na motorke

Ďalším bonbónikom sú akcie pre motorkárov. U Macikovcov jazdia takmer všetci, a tak sa rozhodli zamerať aj na túto komunitu. Pred pár dňami dokonca prekonali slovenský rekord v počte motoriek Harley Davidson na jednom mieste. Prišlo ich až 115. Jazdcom odporúčajú ideálne trasy, poradia, kde sa zastaviť, najesť, občerstviť, vyblázniť alebo len tak prebublať krajinou.

Zaujíma nás, aký itinerár by vybrali pre pomalých „choprákov“. „Rozhodne vyhliadkovú jazdu so scénickými pohľadmi. Poslali by sme ich na tunajšiu vyhliadkovú vežu, do kaštieľa v Borši, prejsť cez Bodrog k najnižšiemu bodu Slovenska, mohli by zájsť do Maďarska na obed. Tam sa môžu spustiť kilometrovým lanom medzi kopcami ponad krajinou a cestou naspäť na sedačkovej lanovke budú mať celý slovenský Tokaj ako na dlani. Na záver dňa ich privítame u nás kúpacími kaďami, kačacinou, lokšami a ochutnávkou vín. Mimochodom, teraz pre nich pripravujeme oberačku, kde si vyrobia vlastné víno s vlastnou etiketou.“

Kaštieľ v Borši: V tomto panskom sídle sa narodil František Rákóczi II.
Kaštieľ v Borši: V tomto panskom sídle sa narodil František Rákóczi II.
PETER GALAN

Kaštieľ v Borši: V tomto panskom sídle sa narodil František Rákóczi II. Foto: Peter galan

Poradia, vybavia

Neviete, kam ísť, čo zažiť, kde sa ubytovať alebo ako si dohodnúť degustáciu? Potom by vaše kroky určite mali viesť do Tokajského turistického informačného centra v Čerhove. Tu vás dvojica sympatických dám zahrnie informáciami, naplánuje za vás celodenný program. „V siedmich obciach objavíte desať vinárstiev, z ktorých štyri ponúkajú celé portfólio produktov,“ hovorí Tímea Šoltésová. „Geologické podložie Tokaja tvorí hornina sopečného pôvodu - tuf, na ktorej sa pestujú základné odrody viniča - Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Výdatné slnečné žiarenie, dlhá suchá jeseň a ranná rosa umožnia, aby vyzrievajúce bobule napadla ušľachtilá pleseň, ktorá ich vysuší a zostanú cibéby - hrozienka, bez ktorých kvalitné tokajské víno nemožno vyrobiť. Aj preto sa nazývajú tokajskými perlami.“

V moderných priestoroch centra sa dozviete o možnostiach výletov nielen v Tokaji, ale aj vo vzdialenejšom okolí, môžete si požičať bicykle alebo elektrobicykle či ochutnať vína z ich vinotéky. „Aj vďaka výraznému rozvoju vínneho turizmu za posledné tri roky predstavuje priemerná návštevnosť okolo dvetisíc turistov za mesiac. Najväčší záujem je, samozrejme, o prehliadky stredovekých pivníc, avšak po vybudovaní vyhliadkovej veže, vytvorení značených cyklotrás s informačnými tabuľami a náučnými chodníkmi sem prichádzajú aj vyznávači aktívneho oddychu.“ Popri víne by ste podľa Tímey Šoltésovej mali v Tokaji ochutnať miestne špeciality. Domáce zemiakové lokše, pečené kačky s dusenou červenou kapustou, plnená kapusta - teda „holúbky“, perkelt či paprikáš.

Slávny rodák Dedina Borša má azda najväčšie predpoklady, aby sa v Tokaji stala centrom turizmu. V tunajšom kaštieli sa totiž narodil známy vojvodca František Rákóczi II. Pred čiastočne zrekonštruovaným vstupom sa vypína jeho bronzová busta, vnútri je múzeum s originálmi i napodobeninami majetku Rákócziovcov. Kastelán Štefan Kázmér sa o panské sídlo stará už dvadsať rokov a jeho príbeh pozná spredu aj zozadu.

Návštevníkov zasype informáciami v maďarskom i slovenskom jazyku, s neuveriteľne údernou dikciou a so svojským humorom. Hneď na úvod si spomenie, ako sa im veľká socha veľmoža, v hodnote vyše 30-tisíc eur, ktorá dominuje vstupnému parku, stratila. „Rómovia z Kráľovského Chlmca prišli s nákladným autom, bustu omotali lanom a strhli... ako Ceausesca! Potom ju rozrezali na tri kusy a chceli odniesť do zberu.“ Miestni policajti ich chytili ešte v ten istý deň a Maďari v Budapešti bustu opravili. Prechádzame útrobami niekdajšieho honosného sídla a dozvedáme sa, že Rákóczi sa tu narodil vlastne náhodou.

„Chorvátska šľachtičná Helena Zrínska chcela dieťa porodiť v dobre chránenom Mukačevskom hrade. Lenže pôrodné bolesti na ňu prišli tu u nás. Tak svetlo sveta uvidel budúci vodca protihabsburského povstania v Borši a krst absolvoval v miestnom kostolíku z 13. storočia. Sídlo významných rodov nemalo ľahký osud. Od začiatku osemnásteho storočia chátralo, boli tu maštale a hospodárske budovy. Novú tvár dostalo, keď sa Borša na istý čas stala maďarskou. „Za tri roky bol kaštieľ zrekonštruovaný,“ hovorí kastelán.

Obec sa však zakrátko zase stala slovenskou, po vojne ho rozkradli, nasťahovala sa sem škôlka, štáb Trate družby i šatne futbalistov. Až začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia sa začalo s rekonštrukciou a zdalo sa, že sídlu sa dostane pozornosť, ktorú si zaslúži. „Bolo tu stavebného materiálu za milióny, ibaže po osemdesiatom deviatom prišla výmena gangstrov a znovu sa tu všetko rozkradlo,“ hovorí trpko Štefan. Zdá sa, že Boršu predsa len čakajú lepšie časy. Keďže Maďari si vážia históriu, ktorú pokladajú za svoju, rozhodli sa prispieť na rekonštrukciu troma miliónmi eur a podľa kastelána by sa celková výška investícií mala vyškriabať na vyše dvadsať miliónov. „Už teraz tu máme dva vrty s termálnou vodou, ktorými vykurujeme niekoľko objektov. Časom určite aj kaštieľ. Potom postavíme kúpalisko, hotel aj reštauráciu a bude nám dobre,“ dodáva s úsmevom.

Plavba dolu Bodrogom

Medzi atrakcie, ktoré by bolo škoda obísť, patrí plavba loďou dolu Bodrogom do Maďarska.

Celodenné výlety za dvanásť eur štartujú v malom prístave v obci Viničky zväčša počas víkendov. Zaujímavé je, že jedna z dvojice lodí bola vyrobená v roku 1938 a vozili sa na nej maďarskí štátni pohlavári Miklos Horthy i János Kádár. „Počas poldruhahodinovej plavby do Sárospataku prekonáme osemnásť riečnych kilometrov, minieme chránené krajinné oblasti aj najnižší bod na Slovensku v Kline nad Bodrogom s nadmorskou výškou 94,3 metra,“ hovorí nám Denisa Lukáčová, spolumajiteľka oboch lodí. „Na palube si vychutnáte welcome drink, povieme vám o zaujímavostiach v okolí, v Maďarsku poskytneme obed a vďaka špeciálnej úprave lode sa môžete v prístave, kde je aj prírodná pláž, okúpať v rieke. Alebo vás golfovým vozidlom dopravíme na kúpalisko. Nechýba návšteva Rákócziho múzea a maďarskej pivnice.“ V prípade záujmu návštevníkov lode vyrážajú aj na vyše štvorhodinovú plavbu do maďarského mesta Tokaj.

Začiatkom leta láka Bodrog hlavne svojím „kvitnutím“. „Vážky, ľudovo nazývané podenky, tu začiatkom júna vylietavajú z vody, pária sa a kladú vajíčka. Keď pozeráte na hladinu, vyzerá to, akoby ste do vody vysypali kamión bielych kvetov. V tomto období vyplávajú na hladinu aj sumce obrovských rozmerov. Zaznamenali sme 50-ročný rekord, keď pán Šamalík z Ladmoviec ulovil sumca, ktorý mal vyše dva a pol metra a takmer 130 kíl.“ Teplá voda Termálne kúpalisko v Borši je zatiaľ len hudbou ďalekej budúcnosti.

Preto ak sa v letných horúčavách potrebujete schladiť, dobrou voľbou môže byť vodná nádrž Byšta. Je vzdialená od hraníc Tokaja zhruba 15 kilometrov. Niekedy boli tunajšie kúpele vyhľadávaným miestom na dovolenku, dnes zostala len nádrž, ktorá je však stále príjemným miestom na oddych. Jej návštevu môžete spojiť s bezmála štvorkilometrovou prechádzkou k hradu Kazimír. Žiada sa vám čistejšia voda?

Tak musíte na druhú stranu, smer Košice. Zhruba desať kilometrov od Veľkej Tŕne si za tri eurá zaplávate v dvoch vyhrievaných bazénoch v areáli Aqua Maria vo Veľatoch, na snímke. Okrem nich tu nájdete ubytovanie v chatkách, kempe či penzióne, občerstvenie, športové ihriská i wellness. Nebudete sklamaní ani za hranicami.

V kúpeľoch v Sárospataku je viacero bazénov vrátane termálneho s 36-stupňovou vodou, ihriská aj tobogany. Celodenná vstupenka vás vyjde na 1 600 forintov (asi 5 eur). Kde sa vyspať a najesť? Dnes už má Tokaj naozaj bohatú ponuku ubytovacích zariadení všetkého druhu.

Opäť navrhujeme osloviť dievčatá z informačného centra, ktoré vám nielen odporučia, ale aj dohodnú rezerváciu. Vybrať si môžete gazdovské domčeky a chalupy na veľmi slušnej úrovni, kde by cena za jednu miestnosť nemala presiahnuť dvadsať eur. Ak si dohodnete izby či apartmány priamo vo vinárstvach, servis je bohatší, ale u Macikovcov rátajte s päťdesiatimi eurami za dvojposteľovú izbu a u Ostrožovičovcov sa cena škriabe k osemdesiatke. „Zaujímavé bude bývanie vo veľkých vínnych sudoch, ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe,“ hovorí nám ďalšia pracovníčka infocentra Michaela Maciková. Sudy s posteľami i so sprchou budú mať drevené terasy obohnané viničom. Ďalšou možnosťou je penzión Zlatá putňa, kde je najnižšia cena za dvojposteľovú izbu päťdesiat eur.

Aj tu onedlho nájdeme dva veľkokapacitné sudy so štýlovým bývaním. A kde sa najesť? Ak nemáte zabezpečený servis v mieste ubytovania, jedinou štandardnou reštauráciou je opäť Zlatá putňa, kde nechýba ani degustačná pivnica či trojica kuchárov, z toho dvaja z Maďarska.