SERIÁL MAFIÁNI Piťovi vojaci terorizovali celé hlavné mesto, Takáč doplatil na spájanie gangov

Zločineckú skupinu, ktorú založil rodák z bratislavského Lamača Juraj Ondrejčák, prezývaný Piťo, okolo roku 2005, začala verejnosť vnímať na prelome nového milénia, keď už nastával súmrak tohto typu organizovaného zločinu na Slovensku.

Pôvodne člen skupiny sýkorovcov mal nezhody s ich bosom Róbertom Lališom, prezývaným Kýbel. Problém podriadiť sa inej autorite viedol k Piťovmu odchodu a založeniu vlastnej bandy, ktorú na ulici bolo možné ľahko rozoznať nielen podľa výzoru, ale aj identifikovať podľa konkrétnych vonkajších znakov - členovia skupiny sa obliekali do vojenských maskáčov a používali terénne vozidlá Mercedes-Benz G čiernej farby.

Juraj „Piťo“ Ondrejčák: Bol inteligentný, no nevšimol si, že pomery sa zmenili.
Juraj „Piťo“ Ondrejčák: Bol inteligentný, no nevšimol si, že pomery sa zmenili.
Foto: Matej Kalina

Juraj „Piťo“ Ondrejčák: Bol inteligentný, no nevšimol si, že pomery sa zmenili. Foto: Matej Kalina

Mafiáni nového typu

Pôsobili ako polovojenská organizácia, čo podčiarkoval aj nález arzenálu okolo sto kusov strelných zbraní i granátov a tisícov nábojov pri jednej policajnej razii.

Ondrejčák sa odlišoval od pohlavárov podsvetia z deväťdesiatych rokov hlavne intelektom. Dokázal vyštudovať právo, hoci na vysokej škole nie veľmi dobrej povesti, ale jeho diplom je platný. Napokon aj jeho téma diplomovej práce bola blízka prostrediu, v ktorom sa pohyboval - vybral si úkladnú vraždu.

Inteligentný, no nepozorný

Napriek nespornej inteligencii si Piťo nevšimol zmeny - alebo im neprikladal väčší význam -, ktoré prebiehali v politickom živote krajiny, a to sa mu stalo osudným. Zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch počas vlády Vladimíra Mečiara organizovaný zločin kvitol a niektoré štátne orgány využívali jeho služby výmenou za ochranu, po nástupe vlád premiéra Mikuláša Dzurindu sa likvidácia zločineckých skupín stala jednou z priorít orgánov činných v trestnom konaní.

Počas vlády premiérky Ivety Radičovej došlo aj na Piťa. Po zadržaní väčšiny skupiny sa po dvoch rokoch dočkali úhrnného trestu spolu 160 rokov väzenia. Ondrejčák bol právoplatne odsúdený na šestnásť rokov. Súdny proces s piťovcami možno označiť vzhľadom na slovenské pomery za expresný.

Zápasníci takáčovci

Biletár Ján Takáč a výčapník Jozef Surovčík, obaja bývalí zápasníci, patrili do skupiny takáčovcov, pričom šéf Takáč predstavoval silovú výkonnú zložku, zatiaľ čo Surovčík mal v agende podnikateľskú líniu.

Jozef Surovčík: Bratislavský bos druhý zľava. Vedľa neho stojí bývalý člen SDKÚ Pavol Kubovič.
Jozef Surovčík: Bratislavský bos druhý zľava. Vedľa neho stojí bývalý člen SDKÚ Pavol Kubovič.
Foto: Archív

Jozef Surovčík: Bratislavský bos druhý zľava. Vedľa neho stojí bývalý člen SDKÚ Pavol Kubovič. Foto: Archív

Ich „biznis“ sa začal už v prvej polovici deväťdesiatych rokov, či už išlo o výpalníctvo, vymáhanie pohľadávok, strážne služby, hracie automaty a hazardné hry vôbec, prevádzkovali reštaurácie, podieľali sa na podvodoch s ľahkými vykurovacími olejmi a tak ďalej.

Podobne ako Piťo, ani Takáč so Surovčíkom nepostrehli, že s novým miléniom prišli nové vlády, výrazne odlišné, a že éra starých metód sa končí. Snaha niektorých gangsterov spájať sily a rozširovať spoločne teritórium sa im napokon stala osudnou.

Surovčík dostal takúto ponuku, problém bol, že Takáč sa s týmto spájaním nestotožňoval. Dôsledkom nezhôd bolo zavraždenie Jána Takáča.

Popravy ako na bežiacom páse

Jeho zástupcovi Robertovi Pálovi chvíľu trvalo, než sa zorientoval a pochopil, odkiaľ vietor fúka. Nasledovala poprava Jozefa Surovčíka a onedlho zahynul aj Robert Pál.

Ján Takáč: Doplatil na spájanie gangov, s ktorým nesúhlasil.
Ján Takáč: Doplatil na spájanie gangov, s ktorým nesúhlasil.
Foto: Archív PZ

Ján Takáč: Doplatil na spájanie gangov, s ktorým nesúhlasil. Foto: Archív PZ

Po výbuchu granátu v reštaurácii Jadran v druhom bratislavskom obvode, ktorý bol určený ďalšiemu „obchodníkovi“ z tejto skupiny Ivovi Ružičovi, sa skupina pokúsila dohodnúť s Lališom, alias Kýblom.

Dohoda nebola úspešná, takže skupina pohrobkov sa musela stiahnuť. Neprestala síce existovať, ale stratila svoj niekdajší vplyv a jej špičky, ktoré prežili, presunuli svoje záujmy iným smerom. Opustili nezákonné aktivity, typické pre „staré“ časy.

Napokon výpalné ako spôsob obživy bolo už takmer mŕtve. Podnikateľské impérium, ktoré Surovčík s Ružičom vytvorili, mohlo žiť bez nich ďalej aj v nových zmenených podmienkach.


  • Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní