Na kopci: Pri hraničnom kameni na Veľkej Javorine sa zišli desiatky Slovákov i Čechov a vítali jar svetelnými signálmi a bubnovaním.

Šaman, bubny a besedy o bohyniach. Svetelná šou vyrážala dych!

Ohňostroj na Veľkej Javorine odštartoval svetelnú šou u našich českých susedov. Nechýbal šaman, bubny a beseda o žitkovských bohyniach

Na najvyššom vrchu Bielych Karpát sa večer schádzajú desiatky ľudí. Na štátnej hranici medzi Slovenskom a Českom horí veľký oheň. O pol ôsmej na tmavom nebi nad Veľkou Javorinou zažiari ohňostroj. Odštartuje Keltský telegraf, ktorým si ľudia odovzdávajú svetelné signály takmer po celej českej krajine. Z kopca vidíme, ako sa postupne na nebi objavujú ohňostroje na ďalších miestach. „Tam, v Uherskom Hradišti, pozrite,“ ukazujú prstom prítomní na žiaru na rôznych miestach na Morave. „Hlavným zmyslom Keltského telegrafu je návrat k matke zemi s prichádzajúcou jarou, ktorá vracia svetlo do krajiny. Preto sme zvolili symboliku odovzdávania svetelného signálu,“vysvetľuje Vlastimil Hela, organizátor deviateho ročníka ojedinelého podujatia, ktorého posolstvom je obnoviť spojenie medzi ľuďmi na duchovnej úrovni. Koná sa vždy prvú jarnú sobotu.

Hlavný čert: Organizátorom Keltského telegrafu je Vlastimil Hela.
Hlavný čert: Organizátorom Keltského telegrafu je Vlastimil Hela.
Monika Mikulcová

Šamanské bubny

„Potlačenie temných stránok je nemožné, ani to nefunguje. Tváriť sa, že sme všetci slnečné bytosti, ktoré sú stvorené len z dobra a lásky, to veľmi nepomáha. Preto ceremónia. V kmeňovej spoločnosti sa v pravidelných a veľmi častých intervaloch chodí do vnútra, do seba, do nevedomia, do hĺbky, do tmy. Na rozdiel od nás, takzvane civilizovaných ľudí, ktorí máme problém hovoriť sami so sebou, so svojimi temnými stránkami, hovoriť s tým, čo je hlboko v nás a čo nás robí nami…“ znie hlas podivného chlapíka v pestrofarebnej čiapke a nohaviciach. Desiatky ľudí stoja pri ohni a napäto počúvajú každé jeho slovo. Šaman, ako ho všetci nazývajú, rozdá ľuďom paličky a bubny. Niektorí v kruhu udierajú spoločne do toho najväčšieho, ostatní sólo, ale v zladenom rytme. Všade navôkol je tma, skupinu okolo ohňa objíma čoraz hustejšia hmla. Rytmy šamanských bubnov vytvárajú podmanivú atmosféru, ktorá spája všetko okolo.

Na kopci: Pri hraničnom kameni na Veľkej Javorine sa zišli desiatky Slovákov i Čechov a vítali jar svetelnými signálmi a bubnovaním.
Na kopci: Pri hraničnom kameni na Veľkej Javorine sa zišli desiatky Slovákov i Čechov a vítali jar svetelnými signálmi a bubnovaním.
Monika Mikulcová

Mystické kopce

Každý prišiel na kopec sám za seba. Niekto v skupinke, s rodinou, ale aj osamote. „Nemá to charakter nijakého hnutia, nikdy sa to nestane sektou. To by nemalo žiadny zmysel,“upozorňuje Vlastimil Hela, alias Hlavný čert. Aj fanúšikov Keltského telegrafu nazývajú čertice a čerti. Napriek tomu, že kresťanstvo týmto bytostiam prisúdilo len tie najhoršie vlastnosti. „Čert bol v keltskej spoločnosti veľmi uznávaná postava, a tak mu prisúdili prvky ohňa a tiež podzemia, pretože na vrcholoch tých kopcov, ktoré boli, samozrejme, odlesnené, čerti naozaj bývali,“ vysvetľuje Jiří Kuchař, ktorý spolu s Vlastimilom Helom prišli s nápadom vytvoriť „svetelné prepojenie“ medzi ľuďmi a prírodou. „Kelti mali na vybraných miestach svoj priestor a dávali si signalizáciu. Niečo podobné ako gondorské ohne vo filme Pán prsteňov. Aj v stredoveku si hrady dávali signály pomocou ohňa. Je to vlastne ako telegrafovanie,“ zamýšľa sa organizátor.

Bubnuje a lieči: Zbyněk Popelka, vpravo, s chatárom Holubyho chaty Mirom Martinčekom.
Bubnuje a lieči: Zbyněk Popelka, vpravo, s chatárom Holubyho chaty Mirom Martinčekom.
Monika Mikulcová

Hela je presvedčený, že Veľká Javorina, dominantný kopec v Bielych Karpatoch, má posvätný charakter. „Viažu sa k nemu povesti s keltskými prvkami o drakoch či po­klade a našli sa tu aj stopy keltského osídlenia. Bolo by zvláštne, keby Kelti tento kopec nevyužívali rituálne,“vysvetľuje nám. Keď začal plánovať Keltský telegraf, uvedomoval si, že nebude vidieť svetlo z jedného kopca na druhý, pretože prvé zapojené lokality boli od seba príliš ďaleko. „Ale postupne začalo miest pribúdať, hlásili sa k nám ďalší a tento rok ich bolo až 256! Väčšina v Česku, zo Slovenska sa prihlásila skupina od Púchova a z Bratislavy,“ opisuje. „Prvý raz nás sem prišlo asi päť, vlani tu bolo okolo 150 ľudí, dnes odhadujem asi 90 ľudí,“dodáva.

Potrebujeme mágiu

Kelti sú pre Vlastimila Helu vzorom. Príroda bola ich súčasťou a dokázali s ňou pracovať. Dnešní ľudia sa vzdialili od seba samých. Kelti predstavujú návrat ku skutočnému životu, k podstate. „Odosobnili sme sa. Žijeme život vecí, ktoré si kupujeme, zarábame peniaze, aby sme si kúpili veci, ktoré potom ani nepoužívame. Čiže ten život je zameraný niekde mimo nás. Treba vystúpiť z toho rozbehnutého rýchlika, z ktorého nevidíme, čo sa okolo nás deje, a začať sledovať krajinu. Keď to dokážeme, vrátime sa sami k sebe,“ pripomína spisovateľ a kouč. Robieva semináre pre rôzne firmy a vidí, koľko ľudí prechádza fázami vyhorenia a je na antidepresívach. „Vytesnili sme mágiu a duchovno, lebo prestali byť pre nás zaujímavé. Myslíme si, že všetko si môžeme kúpiť,“ pripomenie.

Výstup na kopec v tme môže byť tiež jeden z prostriedkov návratu k sebe. „Aj keď bolo zima, prišlo sem množstvo ľudí. Vystúpili zo zabehnutej reality, povzniesli sa a získali od všetkého odstup. Vidíte inak tú krajinu, inak prežívate tmu, ktorá obmedzí vaše vnemy, môžete pracovať s vnútorným priestorom a začať byť iný aj voči ostatným ľuďom, láskavejší,“ vysvetľuje nám.

Po odpálení ohňostroja a magického bubnovania v tme na opustenom kopci sa ľudia v tichosti presúvajú na Holubyho chatu. Vlastimil Hela si pripravil prednášku nielen o výnimočnom rodákovi, botanikovi a etnografovi Jozefovi Ľudovítovi Holubym, ale aj o žitkovských bohyniach, o ktorých napísal knihu. Kopanice pri neďalekom Starom Hrozenkove sú známe pôsobením tajomných vediem, ktoré vedeli liečiť, čarovať i počarovať.

Na Holubyho chate všetci hltajú každé jedno slovo prednášajúceho. Verí, že „bohynská turistika“ prinesie do krásneho moravského kraja kúsok od slovenských hraníc aj niečo iné, než túžbu poradiť sa s tamojšími bosorkami. Napríklad začnú viac vnímať krajinu. A to je podľa jeho slov zmysel Keltského telegrafu - poukázať na mágiu a zároveň to všetko integrovať do života.