Hlavne deti trpiace vážnymi depresiami vidia jediné východisko zo svojho neúnosného stavu v smrti a na svoj samovražedný pokus sa dômyselne pripravujú.

Samovraždy detí a tínedžerov: Poslednou kvapkou môže byť banalita

Príčinou samovraždy nie je iba jeden problém, ale nakopenie drobných denných mrzutostí. Poslednou kvapkou môže byť naoko banálna vec.

Jeden z michalovských chodníkov zdobia sviečky a umelé kvety. Je to miesto, kde deväťročný chlapec prednedávnom ukončil svoj život. Vyskočil z okna bytu, v ktorom žil s rodičmi a so sestrou. Svoju smrť plánoval, napísal totiž aj list na rozlúčku. Pritom pred smrťou sa vraj správal „normálne“ a jeho okolie si nič zvláštne nevšimlo.

Aké veľké trápenie ho skutočne ťažilo, sa už nedozvie nik. Konanie tretiaka na základnej škole vzbudzuje otázniky nielen u jeho rovesníkov, no najmä u dospelých - blízkych i učiteľov. Otázka, či by sa to stalo, keby si dieťa viac všímali a vnímali signály, ktoré vysielal, mnohým nedá spávať.

Čítajte viac:

Hymna samovrahov odprevadila na druhý svet desiatky zúfalcov

Nezvládajú problém

Dá sa takémuto fatálnemu riešeniu problémov zabrániť? Psychológovia sú presvedčení, že vo väčšine prípadov áno. Sledujte svoje dieťa, pozorne vnímajte aj to, čo vám chce povedať, no nevysloví to - varujú. Robte skrátka všetko, aby si nesiahlo na život.

„Dieťa, ktoré uvažuje o samovražde, cíti bezmocnosť, beznádej, osamelosť. Má pocit, že ho nikto nemá rád, že mu už nikto nevie pomôcť. Je presvedčené, že už neunesie problémy, ktoré ho trápia, preto bude lepšie, keď zomrie, a začne nad tým intenzívne rozmýšľať."

"V jeho slovníku sa objavia vety - už to neznesiem, radšej zomriem, ako mám takto žiť, všetkým bude lepšie, keď zomriem,“ vysvetľuje detská psychologička, vedúca Linky detskej dôvery v Košiciach Dana Lovašová.

„Samovražedný pokus je posledným prejavom volania dieťaťa o pomoc,“ dodáva MUDr. Katarína Ackermanová, primárka Detskej psychiatrickej liečebne v Hrani a detská psychiatrička Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach.

Aj keď tvrdí, že samovražda v tomto veku nie je bežná, no vyskytuje sa, ona sama sa počas svojej 25-ročnej praxe so samovraždou deväťročného dieťaťa ešte nestretla. „U týchto detí sa často stretávam s prejavmi sebapoškodzovania bez samovražedného úmyslu,“ vysvetľuje a dodáva, že podľa nej v detskom veku dochádza k samovraždám skôr spontánne, nie premyslene.

Hlavne deti trpiace vážnymi depresiami vidia jediné východisko zo svojho neúnosného stavu v smrti a na svoj samovražedný pokus sa dômyselne pripravujú. Predtým prežívajú samovražedné fantázie, ktoré im prinášajú úľavu z ich ťaživej situácie.

„Predstavujú si napríklad, aká bude reakcia najbližšieho okolia na ich smrť, ako bude prebiehať pohreb. Smrť môže byť aj prejavom pomsty osobám, ktoré mu ubližovali a ono sa nedokázalo brániť.“

Čítajte viac:

Šokujúca samovražda gymnazistky: Kristínka, prečo si to urobila?

Citlivá duša

Príčiny, prečo si deti alebo mladí siahajú na život, sú podľa skúseností psychologičky rôzne. „Zdroj pocitov a ťažkostí, ktoré vedú k samovražde alebo samovražedným úvahám, musíme hľadať v prirodzenom prostredí detí, a tým je nesporne u väčšiny z nich rodina a škola. Kľúčové osoby v tomto prostredí môžu mať vplyv na konanie a správanie dieťaťa,“ hovorí Dana Lovašová.

„V rámci rodiny ako rizikové faktory pôsobia napríklad nefungujúce rodinné vzťahy, strata blízkej osoby, citová deprivácia - teda nedostatok lásky a nehy,“ vypočítava Katarína Ackermanová.

Ďalšie vážne rizikové faktory sú problémy v prospechu a správaní v škole. Nedostatočne citlivý a ohľaduplný prístup zo strany pedagógov či problémy a konflikty v rovesníckych vzťahoch.

„Dieťa je obeťou šikanovania v škole alebo záujmových krúžkoch.“ Ackermanová však upozorňuje aj na ďalší faktor - a tým je zdravotný stav dieťaťa, či už fyzický, alebo psychický. „So samovražedným správaním sú spojené hlavne depresie, schizofrénia, závislosť od alkoholu a psychotropných látok, stresová porucha, týranie a zneužívanie,“ vymenúva.

Postupný proces

Riziko samovraždy však podľa psychologičky nie je dané jednou výlučnou udalosťou, ale „nahromadením drobných denných mrzutostí, drobných každodenných konfliktov v prostredí dieťaťa“.

Bezprostredným popudom, tou poslednou kvapkou potom môže byť naoko bezvýznamný podnet - posledný konflikt s mamou, zlá známka, rozchod s priateľom, telesný trest, verbálna urážka, ktorý spustí impulzívne konanie.

Podľa Kataríny Ackermanovej je dôležité, aby si ľudia, ktorí sú v dennodennom kontakte s dieťaťom, všimli varovné zmeny v jeho správaní. „Pri mladších deťoch je depresívny najmä vzhľad,“ vysvetľuje. „Dieťa je smutné, plačlivé, apatické. Inokedy sa zas sťažuje na bolesti hlavy či brucha, nechutí mu jesť, nemôže spať. Môže byť aj úzkostné a trpieť rozličnými strachmi.“

A kedy máme spozornieť pri tínedžeroch? Ak stratia radosť z príjemných aktivít, veľa spia, náhle priberú či schudnú, kolíše im nálada, majú poruchy správania.

Vtedy odborníčky radia rodičom i pedagógom okamžite vyhľadať odborníka - psychiatra či psychológa. Aby si raz nemuseli vyčítať - prečo som si to dieťa nevšímal viac? Tak ako žena, ktorej syn sa zabil pred dvadsiatimi rokmi. „Tá bolesť nikdy nepominie,“ hovorí. „Nedá sa na to zabudnúť, ťažko je s tým žiť.“

Ohrození tínedžeri

Michalovský prípad nebol jediný, keď si na život siahlo dieťa. Len pred pár týždňami sa pokúsil o samovraždu sedemnásťročný tínedžer na sídlisku Nad jazerom v Košiciach. Za nevyjasnených okolností našli zas pod oknami ležať iného 17-ročného chlapca v Sobranciach.

Ani nie pred dvoma mesiacmi dobrovoľne ukončili svoje životy tri dievčatá na západnom Slovensku. Začiatkom marca vyskočila v Trnave zo siedmeho poschodia štrnásťročná žiačka, len niekoľko dní predtým sa v Piešťanoch zastrelila štrnásťročná Dominika a v Nových Zámkoch sa rovnakým spôsobom zabila šestnásťročná Zdenka.

Podľa štatistiky na stránke Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2013 zaevidovali jednu samovraždu dieťaťa do štrnásť rokov a desať pokusov o samovraždu v tomto veku.

Tínedžerov od pätnásť do devätnásť rokov sa už zabilo trinásť a o smrť sa ich pokúsilo až šesťdesiatosem. Táto skupina má najväčší podiel demonštratívnych samovrážd v celej populácii na Slovensku.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].