Hygiea: Ani zvonka nevyzerajú budovy v kúpeľoch dobre.

Schátrané slovenské Kúpele Korytnica musí zachraňovať Chorvát

Nový majiteľ korytnických kúpeľov im chce vrátiť stratený lesk. Pozrite sa, v akom dezolátnom stave sú teraz.

Slováci to tu nechali úplne zničiť a teraz sa to snaží zachrániť Chorvát, - hovorí žena, ktorá nám vypisuje parkovací lístok. Za hodinu zaplatíte euro, za celý deň tri. Sme v údolí pod horou Prašivá, kde ležia bývalé Kúpele Korytnica.

Ležia a rozpadávajú sa už trinásť rokov. Kedysi sa sem chodili liečiť pacienti zo širokého okolia. Nielen počas bratríčkovania so Sovietmi, ale aj v časoch monarchie. Svoje tráviace ťažkosti si tu liečil dokonca Ľudovít Štúr!

Dnes sa sem už žiadni pacienti nevyberú. Iba tí, ktorí si chcú načapovať vzácnu prírodnú minerálnu vodu. „Aj fľaše a bandasky si môžete u nás kúpiť,“ informuje nás žena popri vypisovaní parkovacieho lístka.

S fľašami sem ľudia chodia na Jozefa, dvoch Vojtechov, Antonína a Žofku. Tak sa volajú korytnické pramene, z ktorých tečie liečivá voda. To je to posledné, čo z vyhľadávaných kúpeľov ostalo. Čo malo cenu, zmizlo. Čo nie, to vandali dorazili.

Totálny bordel

Pri vchode do areálu kúpeľov stojí drevená búdka s vybitými oknami. Tabuľa upozorňuje, že tu sídli strážna služba. Tá však už dnes nenastraší nikoho, pred trinástimi rokmi sa navždy pobrala preč. Rovnako ako všetci ostatní zamestnanci korytnických kúpeľov.

Čas sa tu zastavil na začiatku dvadsiateho prvého storočia, keď sa spoločnosť Fatranské liečebné kúpele dostala do konkurzu. Odvtedy sa sem zatúlajú iba zvedavci, narkomani a tí, ktorí si prídu nabrať minerálku zadarmo. Zvonka budovy vyzerajú zanedbane, zvnútra je to ešte horšie. Kaviareň Espresso. Tu sa zrejme pacienti stretávali so svojimi blízkymi.

Dnes sa musíte dnu prepchať okolo prehrdzaveného suda a dať pozor, aby ste nezakopli o porozhadzované debničky. Za rozbitými toaletami doprava, potom rovno okolo rozpoleného kresla a desiatok porozhadzovaných prázdnych fliaš. Sme pri bare, môžeme si objednať. Keby mal čašník ráno pred šichtou pozametať rozbité poháre a fľaše, neotvoril by ani na Nový rok.

Poličky prázdne, ponuka zákuskov vybielená, šťukať vypínačmi je zbytočné. Na borovičku za dnešných 50 centov si ani nemusíme robiť chuť. Po trinástich rokoch sú na pulte len hrubé vrstvy prachu, nevyplnený štós príjmových lístkov a knihy výkazov, na ktoré zaútočila pleseň. Dozvedáme sa, že ku koncu januára 2001 bolo v kase desaťtisíc slovenských korún.

Jediné, čomu čas neublížil, sú umelé červené karafiáty rozhádzané po miestnosti. Všetko okrem nich je sivé a mŕtve. Veľmi rýchlo si zvyknete na apokalyptickú atmosféru i chrapčanie skla pod topánkami pri každom kroku. O to viac vás vyľaká nečakaný pohyb - odraz v zrkadle. Zrejme ho nad barový pult „nastražil“ vynachádzavý čašník, aby spoza pultu videl na zákazníkov aj za rohom.

Tri barové stoličky a polovička štvrtej dotvárajú efekt konca sveta. Inventárny zoznam visiaci na stene už aktuálny nebude, lebo kalkulačku ELMRO 330 sme nikde nenašli. Odchádzame z baru cez sklenené lietačky, samozrejme, rozbité.

Tak dávno

V druhej časti budovy bol kedysi liečebný dom Hygiea. Na recepcii nikto, hoci na stene visí rozpis služieb. Na prvom podlaží pracovali doktori, fungovali laboratóriá, na druhom zrejme prespávali. V jednej ambulancii ležia noviny lákajúce rozhovorom s Petrom Bondrom, „aktuálne“ hráčom Washingtonu Capitals. To bolo dávno!

Ešte dávnejšie však lekári napísali symptómy neznámej pacientky: „Po najedení častá pyróza. Chuť dobrá, diétu nedrží. Stolica je pravidelná. Fajčí 20, čierna káva.“ Medzi lekárskymi záznamami, zvyškami prístrojov či pohármi na moč objavíme i známky „modernej“ civilizácie. Fľaša slivovice, na zapitie bublinkový nápoj a na rozdýchanie pre užívateľov marihuany „bongo“.

V ďalšej miestnosti asi dve desiatky vankúšov. Toaleta použitá. Nespláchnutá. Vedľa fľaše z pálenky, injekčné striekačky a grafity. Do Korytnice sa chodia ľudia zabávať aj po tom, čo kúpele zatvorili svoje brány.

Ušli aj kovové sochy z pamätníka

Ani v ostatných liečebných domoch to nevyzerá inak. Všetko bez ladu a skladu porozhadzované po zemi. Z bývalej jedálne sa toho zachovalo dosť. To, že sme vstúpili do kuchyne, zisťujeme podľa zvyšku sporáka, pultov na prípravu jedla, tácok či gigantických odsávačov vzduchu, porcelánových tanierikov a šálok. Na tie sa nik neulakomil. Iba ich porozbíjal.

V kancelárii vedúcej jedálne sa povaľuje množstvo dokumentov. Od poučného čítania pre diabetikov až po pracovné zmluvy. „Pracovná úloha - vypracovanie historických fotografií do albumu FLK, a. s.“ Za tri hodiny práce v roku 1998 dostal zamestnanec dohodár 280 korún.

V novembri toho istého roku dopadlo rokovanie stravovacej komisie na výbornú. Zistili, že úlohy boli splnené alebo sa „plnia a majú trvalý charakter“. Navyše, pacienti sa v jedálni „vyjadrujú, že sú mimoriadne spokojní s úrovňou stravovania. A to zo stránky kvalitatívnej a kvantitatívnej“.

Nielen interiérom dokážu kúpele zaujať. Bývalú pýchu sarkasticky dotvára aj pamätník Slovenského národného povstania, z ktorého dve postavy vítajúce príchod partizánov „odišli“. Môžeme sa len dohadovať, či skončili na rovnakom mieste ako písmená z tejto národnej kultúrnej pamiatky - v zberných surovinách.

Napriek tomu si tohto roku obyvatelia Liptovskej Osady pripomenuli sedemdesiate výročie Povstania a nechali pri kýptiku našej národnej histórie položený veniec.

Blýska sa na nové časy?

Pri prechádzke areálom kúpeľov je vám smutno. Chodníky zarastené burinou a pramene zasypané. Ťažko si predstaviť, že by z Korytnice boli ešte niekedy funkčné kúpele. A predsa v apríli minulého roka spodnú časť areálu kúpila spoločnosť z Hornej Seče a veci sa začali pomaly hýbať k lepšiemu.

Horná kúpeľná časť je stále na predaj za tri milióny eur. „Prevzali sme budovy Svätopluk, Ural a samotnú plničku fliaš,“ hovorí Regina Tomášiková zo spoločnosti Amos-Services, ktorú vlastní chorvátsky podnikateľ Zlatko Benovič. Firma zmodernizovala plničku a vrátila minerálku spod Prašivej na trh.

Dnes pracuje na rekonštrukcii objektov, kde by mali vzniknúť ubytovacie kapacity a bufet. Spolu s budovami spoločnosť prevzala aj pôdu okolo prameňov, kde si môžu záujemcovia naplniť fľaše zadarmo. Ešte pred rokom a pol bol jediný funkčný prameň Jozef. Dnes už tečie minerálna voda takmer zo všetkých a sú k dispozícii návštevníkom. Tak, ako to chorvátsky podnikateľ pred rokom a pol sľúbil - zadarmo.

Napriek tomu si už vandali stihli zgustnúť na prístreškoch, ktoré tieto pramene chránia. Cestu k prameňu Jozef si už dakto prerazil cez presklený vchod. Steny Vojtecha zase popísali ľavicoví aktivisti: „Stop kapitalizmu!“ Takže k železitej minerálke sa dostanete bez problémov. Stačí rešpektovať jediné pravidlo napísané pri prameni: „Pacienti majú prednosť.“

Ešte pred pätnástimi rokmi určite malo zmysel. Liečili sa tu maródi trpiaci rôznymi tráviacimi ťažkosťami, ale aj cukrovkári či málokrvní. Korytnická minerálka pomáhala vďaka vysokému obsahu vápnika aj pri predchádzaní osteoporózy. Pre liečivé účinky tunajších prameňov prirovnávali korytnické kúpele ku Karlovým Varom alebo k talianskemu Monte Catini.

Výborné výsledky pri natieraní Korytnice na suchú a bledú pleť zase pripomínajú účinky známych francúzskych kúpeľov Vichy. Rokmi overené blahodarné účinky sem Slovákov stále lákajú.

„Posledný rok je to tu o čosi živšie,“ potvrdzuje stúpajúci záujem o korytnickú minerálnu vodu Veronika z Nitry. V ruke sa jej hompáľa bandaska plná zdravej minerálnej vody. S manželom sa tu zastavila cestou do Tatier. Minerálku si chodievajú načerpať viackrát do roka a dokonca aj jej sestra žijúca v zahraničí sa tu rada zastaví.

Pri pohľade na okolie však len krúti hlavou: „Katastrofa! Naše slovenské bohatstvo a takto si to necháme zničiť.“ Podobne reagovali aj ďalší návštevníci korytnických kúpeľov, ktorých nebolo málo. Iba za pol hodiny sme stretli šiestich. To dokazuje, že Korytnica zatiaľ celkom stratená nie je.

Objavili ich ovce

Liečivú silu vody z Korytnice vraj objavili ovce. Črieda pojedla jedovatú burinu, a keď niekoľko ovečiek umrelo, rozhodol sa valach vziať ostatné na prechádzku. Preživšie, no choré ovce objavili prameň, pili vodu a zachránili sa. Neskôr si ňou pomohol aj pastier. Odvtedy sa sem chodilo napiť čoraz viac ľudí z okolia, až sa o ňu začala zaujímať aj kráľovská komora.

Liečivé účinky minerálnej vody z týchto končín očarili Uhorsko a neskôr aj svet. Najskôr ju pili veľmoži, neskôr sa v nej začali dokonca i kúpať.

V 19. storočí tu vyrástla kúpeľná osada a tá vďaka návalom chorých prekvitala. Minerálnej vode sa v ďalších rokoch dostalo viacerých ocenení na svetových výstavách v Budapešti, vo Viedni, v talianskom Terste, ale aj v americkom St. Louis.

Úpadok kúpeľov sa údajne začal po prvej svetovej vojne. Vo vlastníctve štátu boli až do roku 1995, keď ich sprivatizovala akciová spoločnosť FLK. Tá skončila v roku 2002 v konkurze, pretože zdravotné poisťovne prestali preplácať kúpeľnú liečbu a tržby závratne klesli. Viac ako dvesto rokov prekvitajúce kúpele tak prestali existovať a jedinou zárobkovou možnosťou tu ostala plnička fliaš.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní