Šéf charity tipoval za peniaze nesvojprávneho Slováka, ktorému mal pomáhať

Košičan Roman Skorodenský na prvý pohľad pôsobí nenápadne a pokojne. Skromne oblečený, so zlomeným nosom. Jeden z mnohých na Slovensku, ktorí lavírujú na hranici chudoby a života na ulici.

Svojprávnosti ho zbavili pre jeho chorobu, závislosť od liekov a alkoholu. Žije v jednom z charitných domov občianskeho združenia Teresa Benedicta v Trebišove. Dalo by sa povedať - človek X, ktorého mnohí akosi automaticky prehliadajú. Akoby bol neviditeľný, zbavený svojich práv a bez možnosti rozhodovania, s problémami, ktoré si nosí v igelitke. Má v nej výpisy z účtu, ktoré dokazujú, že opatrovník, ktorý sa mal o neho starať, využíval jeho peniaze na hazard.

Nesvojprávny: Roman nemôže pred úradmi konať. Za všetko je zodpovedný iba jeho poručník. Aj za hospodárenie na jeho účte.
Nesvojprávny: Roman nemôže pred úradmi konať. Za všetko je zodpovedný iba jeho poručník. Aj za hospodárenie na jeho účte.
Rudolf Felšöci

Nesvojprávny: Roman nemôže pred úradmi konať. Za všetko je zodpovedný iba jeho poručník. Aj za hospodárenie na jeho účte. Foto: Rudolf Felšöci

Hazard

„Nie som blázon, viem, čo rozprávam. Poručník niekoľko mesiacov z môjho účtu tipoval. Na výpisoch jasne vidno, ako si netrpezlivo každý deň overoval zostatok na účte. Samozrejme, za tridsaťcentový poplatok. Pre niekoho zanedbateľná položka, pre mňa, keďže musím vyžiť s invalidného dôchodku, nie,“ ukazuje jednotlivé položky na výpise Roman.

Hárky s bankovými výpismi starostlivo ukladá na stôl jeden vedľa druhého. „Pozrite, len čo mi došiel dôchodok, už sa začali pohyby na účte. Tu odišlo na účet v Malte 102 eur, o pár minút neskôr ďalších dvadsať. A potom zas a zas. No to nie je všetko. Pri tipovaní sa za každú platbu kartou platí špeciálny poplatok dve eurá. Teda len za jeden deň iba na poplatkoch za kartu odišlo z môjho účtu 12 eur,“ hnevá sa Roman a ďalej listuje v bankových výpisoch. Raz ukáže vklad zo stávkovej spoločnosti 1 200 eur - to jeho poručník vyhral -, inokedy bezhotovostný vklad od poručníka, keď vyrovnával dlh na jeho karte. Ukazuje na rôzne názvy spoločností, ktoré prevádzkujú tipovacie služby a hazard.

Ukazujú jasne: Bankové výpisy z roku 2016 hovoria jasne. Poručník z tohto účtu tipoval.
Ukazujú jasne: Bankové výpisy z roku 2016 hovoria jasne. Poručník z tohto účtu tipoval.
Rudolf Felšöci

Ukazujú jasne: Bankové výpisy z roku 2016 hovoria jasne. Poručník z tohto účtu tipoval. Foto: Rudolf Felšöci

Možnosť, že by z účtu tipoval on sám, kategoricky popiera. „Ako by som to asi mohol? Bankomatovú kartu nemám ani svoj občiansky preukaz. Ten je zamknutý na charite. Aj keby som mal, je na ňom napísané, že som zbavený svojprávnosti, takže nemôžem absolútne nič,“ vysvetľuje ďalej Roman.

Rýchla cesta na dno

To, že je zbavený svojprávnosti, akceptoval. „Pochádzam z dobrej rodiny. Problémy sa v nej riešili nonšalantne - liekmi. Prvý diazepam som dostal od babky, keď som mal štrnásť. Vraj aby som sa nestresoval,“ zaspomínal si Roman. Neskôr už diazepamom riešil každý problém a obrusoval hrany reality. „Potom ho človek berie preventívne. Pre istotu, aby náhodou nejaký stres neprišiel,“ zasmeje sa Roman. „Fascinovala ma chémia. Tak som študoval farmáciu. No veľmi rýchlo som prešiel iba na jej praktické krásy v podobe konzumácie liekov. Vedel som, čo si mám dať, aby to bol dobrý dryák,“ dodáva ďalej Roman a kreslí na papier chemické vzorce liekov.

Vinu nepopiera: Poručník Peter Novysedlák priznal, že tipoval z účtu zvereného Romana niekoľko mesiacov. V auguste sa mu ospravedlnil a peniaze vrátil na účet.
Vinu nepopiera: Poručník Peter Novysedlák priznal, že tipoval z účtu zvereného Romana niekoľko mesiacov. V auguste sa mu ospravedlnil a peniaze vrátil na účet.
Rudolf Felšöci

Vinu nepopiera: Poručník Peter Novysedlák priznal, že tipoval z účtu zvereného Romana niekoľko mesiacov. V auguste sa mu ospravedlnil a peniaze vrátil na účet. Foto: Rudolf Felšöci

Keď neboli lieky, siahol po alkohole. „Nik z rodiny sa ku mne nepriznával. Ostal som na ulici. Stal sa zo mňa invalidný dôchodca bez chuti žiť,“ vysvetľuje. Pokusy o liečenie a pobyty na psychiatrii ani neráta. Keď sa po rokoch dostal na charitu a doručili mu rozhodnutie o zbavení svojprávnosti, neprotestoval. Nerozoberal ani to, že súd rozhodol bez neho. Mal pocit, že sa oňho konečne niekto postará a dozrie na jeho liečenie. „No je nemysliteľné, aby vám niekto zobral občiansky a zamkol ho alebo vás trestal zákazmi vychádzok zo zariadenia,“ nespokojne krúti hlavou.

Problémový chalan

Romanovým poručníkom nebol nik iný ako samotný šéf charity Peter Novysedlák. Tento bývalý kňaz prevádzkuje spolu s ďalšími členmi predstavenstva občianskeho združenia Teresa Benedicta šesť domov charity na Zemplíne. Dokopy 174 klientov a osemdesiat zamestnancov.

Zariadenie je dotované nielen z ministerstva sociálnych vecí, ale aj z Košického samosprávneho kraja. Bývalý kňaz, ktorého z cirkvi suspendovali pre porušenie celibátu, dnes žije s matkou svojich dvoch synov. V rámci charity získal on aj zariadenie viacero ocenení. Od ministra práce, od župana Košického samosprávneho kraja, od primátora Michaloviec.

Charitný dom: Často jediná nádej na slušné a pokojné prežitie. Pobyt klienti sčasti platia. Zvyšok ide zo samosprávneho kraja a z ministerstva sociálnych vecí.
Charitný dom: Často jediná nádej na slušné a pokojné prežitie. Pobyt klienti sčasti platia. Zvyšok ide zo samosprávneho kraja a z ministerstva sociálnych vecí.
Rudolf Felšöci

Charitný dom: Často jediná nádej na slušné a pokojné prežitie. Pobyt klienti sčasti platia. Zvyšok ide zo samosprávneho kraja a z ministerstva sociálnych vecí. Foto: Rudolf Felšöci

Prekvapilo nás, že svoju vinu nepopiera. Považuje ju za osobné zlyhanie. Dodáva, že Romana má rád ako syna a pri poručníctve mu išlo hlavne o jeho dobro. „Poznám ho vyše sedem rokov, je to viac než len klient a zverená osoba,“ vysvetľuje Novysedlák.

Netají sa ani tým, že pred rokmi bol za zbavenie svojprávnosti Romana, najmä pre jeho liečenie. „Základný problém boli peniaze. Len čo mu nabehli na účet, kompletne si ich vybral a opil sa. Aj keď na liečenie nastúpil, dobrovoľne ho opustil. Nikdy by sa nevyliečil. Dnes je jeho situácia iná,“ vysvetľuje poručník.

Záujem klienta

Ako sme už napísali, to, že z Romanovho účtu, ku ktorému má prístup, stávkoval, nepopiera. „Od Veľkej noci do augusta tohto roku som bol dosť aktívny na Tipose. Svoju kartu som nevedel do systému prihlásiť, tak som použil jeho. Tu, v tomto momente, som zlyhal,“ vraví Peter Novysedlák. „Romanovi som to v auguste priznal, dal mu výpis do ruky. Ospravedlnil som sa a dal aj zvyšné peniaze na účet. On prijal aj ospravedlnenie, aj peniaze.“

Charitný dom: Často jediná nádej na slušné a pokojné prežitie. Pobyt klienti sčasti platia. Zvyšok ide zo samosprávneho kraja a z ministerstva sociálnych vecí.
Charitný dom: Často jediná nádej na slušné a pokojné prežitie. Pobyt klienti sčasti platia. Zvyšok ide zo samosprávneho kraja a z ministerstva sociálnych vecí.
Rudolf Felšöci

Charitný dom: Často jediná nádej na slušné a pokojné prežitie. Pobyt klienti sčasti platia. Zvyšok ide zo samosprávneho kraja a z ministerstva sociálnych vecí. Foto: Rudolf Felšöci

Zamykanie občianskych klientov charity vylučuje. Tvrdí, že každý má občiansky vo svojej karte. „Je to pre ich dobro. Väčšina klientov si naberie úvery a potom ich nemajú z čoho splácať,“ vysvetľuje Novysedlák. Aj obmedzené vychádzky a kontrola pohybu klientov podľa neho súvisia len s tým, aby vedeli, či sú ich chovanci v poriadku. „Navyše, Roman vždy chodil, kam chcel. Bežne z charity odíde zavčasu ráno a vracia sa až pred deviatou večer. Minimálne polovicu mesiaca. Možno je aj na zváženie, či pobyt v charite má preňho vlastne význam,“ uzatvára Novysedlák a dodáva, že už nie je medzi nimi dostatočná dôvera na to, aby aj naďalej robil Romanovi poručníka.

Takže vlastne je všetko, ako má byť? Dlhy sa vyplatili, opatrenia vysvetlili, hriešnik sa kajá? Žiaľ, také jednoduché to nie je. Ak máme veriť slovám Romana Skorodenského, v prípade klientov charity bolo porušených viacero zákonov.

Totiž, ak by bol aj záujem zo strany poručníka či charity akýkoľvek ušľachtilý, podľa stanoviska ministerstva sociálnych vecí a rodiny svojim klientom nemôžu proti ich vôli odobrať a uskladniť občianske preukazy ani zabraňovať vo vychádzkach a tak ich trestať. A to ani v prípade zbavenia svojprávnosti. „Do rozsahu oprávnenia opatrovníka neprináleží rozhodovanie o základných právach a slobodách opatrovníka,“ upresňuje stanovisko.

Právna stránka

Jediný, kto daný stav môže zmeniť, je súd. Ten dohliada na činnosť opatrovníka. „Takisto vybavuje podnety a upozornenia v záujme ochrany opatrovaného,“ upresňuje ministerstvo sociálnych vecí.

Súd teda môže opatrovníka odvolať nielen vtedy, ak porušuje svoje povinnosti, ale aj v prípade, že zneužíva svoje práva. V súčasnosti už platí právna úprava, podľa ktorej súd nemôže človeka zbaviť svojprávnosti bez toho, aby ho fyzicky nevypočul. Podľa hovorcu ministerstva spravodlivosti Petra Bublu je zavedený aj inštitút dôverníka, ktorý posudzovanému človeku pomáha zorientovať sa pred súdom vo všetkých súvislostiach a veciach.

Súd teda môže rozhodnúť aj o zrušení zbavenia svojprávnosti Romana či zmene jeho opatrovníka. Pravdaže, ak o to on sám požiada.

Vianočné tipy na darček