Mariánske sestry: Skromný život v reholi si pochvaľujú, nikto ich vraj neväzní. Všetky škandály spájané s matkou Myriam považujú za výmysly.

Sektárstvo v kresťanstve: Aj väčšinové náboženstvá tolerujú pochybné hnutia

Matka Myriam, s ktorou sa spájajú škandály, má svoju rehoľu aj na Slovensku

Nielen exotické náboženské komunity bývajú označené nálepkou sekta. Mnohé sporné hnutia sa opierajú o kresťanstvo, niektoré dokonca odobrila katolícka cirkev. „V minulosti to bolo napríklad hnutie Nazaret, známe aj ako Beňovci. Nebohý biskup Rudolf Baláž a biskupská konferencia pod jeho vedením sa voči ich ,sektárskym‘ praktikám dokázali otvorene postaviť a riešiť problém. Keď sa to nepodarilo, vylúčil ,sektárske‘ spoločenstvo z diecézy. Teraz? Cirkevní predstavitelia mlčia,“ upozorňuje predsedníčka Občianskeho združenia Integra - Centrum prevencie v oblasti siekt Ivana Škodová. „Roky neriešili nič napriek tomu, že vedeli, že sa u mariánskych sestier dejú zlé veci,“ spomenie ďalšiu spornú komunitu, ktorej činnosť spochybnili v Maďarsku i vo Francúzsku.

Na rehoľu mariánske sestry sa sypali obvinenia zo psychického i z fyzického týrania, z obmedzovania slobody, z neférových náborov mladých dievčat a sľubov o idylickom duchovnom živote vo Francúzsku, dokonca sa hovorilo o únosoch. PLUS 7 DNÍ má informácie, že aj na Slovensku súdy riešia jeden smutný prípad, o ktorom poškodená strana zatiaľ nechce hovoriť. A postoj katolíckej cirkvi k spornému rádu? „Celú záležitosť s mariánskymi sestrami rieši Vatikán, takže vám k tomu nemôžeme dať stanovisko. Až keď sa vyjadrí Svätá stolica,“ povedal nám hovorca rožňavskej diecézy Stanislav Kocúr.

Maďarka vo Francúzsku

Pozornosť rôznych organizácií i médií sa začala na rád mariánskych sestier obracaťv90. rokoch minulého storočia. Svoju základňu mali a stále majú vo Francúzsku. V roku 1998 v krajine vznikla Asociácia náboženského života a rodiny, ktorá v novembri toho istého roku adresovala otvorený list biskupom Francúzska. Spomína v ňom, ako zakladatelia niektorých komunít zneužívajú moc a vytvárajú morálny a iný nátlak na svojich členov. Medzi prvými, na ktoré asociácia zamerala svoju pozornosť, boli práve mariánske sestry Izraela. Už v rokoch 1986 a 1987 sa viaceré rodiny sťažovali, že v tejto komunite sa vytvára psychologický nátlak: „Urážky, ponižovanie, kruté telesné zaobchádzanie,“ cituje vo svojom článku Xavier Ternisien a pokračuje: „Viaceré svedectvá uvádzali hysterické scény, počas ktorých matka Myriam bije svoje spoločníčky. Rodičia - presvedčení katolíci - sa rozhodli obrátiť na cirkevný tribunál v Lyone.“

Ten uznal, že matka Myriam uplatňuje neoprávnenú autoritu a zasahuje do duchovnej slobody dievčat. Kto je vlastne žena, ktorá vzbudzuje nekritickú úctu i hrôzu? Matka Myriam prišla na svet v roku 1949 v Budapešti ako Tünde Szentesová. Jej otec bol aristokrat z Transylvánie, mama, pôvodom židovka, konvertovala na kresťanstvo. Tünde v roku 1968 odišla do Francúzska, kde sa zoznámila s otcom Marie-Dominique Philippem. Stala sa z nich nerozlučná dvojica. V roku 1982 sa zo Szentesovej stala matka Myriam. Najprv jej komunita mariánskych sestier Izraela pôsobila vo francúzskej dedinke Autun, zanedlho sa presťahovala do diecézy v Lyone. O pár rokov sa už začali na jej hlavu sypať prvé obvinenia.

Mariánske sestry: Skromný život v reholi si pochvaľujú, nikto ich vraj neväzní. Všetky škandály spájané s matkou Myriam považujú za výmysly.
Mariánske sestry: Skromný život v reholi si pochvaľujú, nikto ich vraj neväzní. Všetky škandály spájané s matkou Myriam považujú za výmysly.
Emil Vaško

Mariánske sestry: Skromný život v reholi si pochvaľujú, nikto ich vraj neväzní. Všetky škandály spájané s matkou Myriam považujú za výmysly.

Foto: Emil Vaško

Guru v kláštore

Kláštorný život mariánskych sestier a svätého Jána sa zmenil po 15. marci 2005 - vo Francúzsku ich vylúčili z náboženskej komunity. Písal o tom v apríli 2005 francúzsky týždenník Le Progrés. Dlhé roky sa prípadom matky Myriam zaoberal aj prezident Asociácie obrany rodiny a jednotlivca (ADFI) Jean-Marie Gallot-Lavallée. V rozhovore pre Le Progrés na otázku, z čoho vlastne komunita žila, odpovedal. „Veľkú časť finančných príspevkov tvorili dary rodín. Je potrebné vedieť, že niektorí rodičia podporovali komunitu a venovali jej mnoho peňazí. Matka Myriam, mimochodom, často hovorila o daroch rodičov. Tí, ktorí platili, mali povolenie vidieť svoje dcéry, a tí, ktorí neplatili, mali vstup do kláštora zakázaný.“

Ďalej v rozhovore priznal, že niektorí rodičia nevideli svoje dcéry šesť-sedem rokov. Buď ich k nim nepustili, alebo dievčatá na svoju skutočnú rodinu pod Myriaminým vplyvom zanevreli. „Tak ako vo všetkých sektách, vonkajší svet je démonizovaný, aby stúpenci nikdy nechceli opustiť skupiny,“ dodáva doktor Jean-Marie Gallot-Lavallée. Na francúzskom webe www.lavie.fr, ktorý sa zaoberá náboženstvami, sa v článku Guruovia v kláštoroch z februára 2001 píše, že na začiatku roku za záhadných okolností zomrela jedna z prvých spoločníčok matky Myriam - sestra Marie-Madeleine. Svedkovia hovorili, že ju často bila. Rodičia sa o skone svojej dcéry dozvedeli až o dva dni. „Táto žena nám ukradla našu dcéru aj v smrti,“ nariekali.

Pobili sa s dedinčanmi

Viedlo sa veľa sporov s touto špecifickou komunitou, presnejšie - s jej zakladateľkou. Jej rehoľu prijali do kongregácie bratov a sestier svätého Jána, ktorej zakladateľom je Myriamin učiteľ - Marie-Dominique Philippe. Spoločne robili aj nábory. Vo Francúzsku, v Maďarsku, v Rumunsku aj na Slovensku. Podľa niektorých výpovedí dievčatám nasľubovali idylický duchovný život v ústraní, často mladé žieňa presvedčili o jej výnimočnom poslaní. Rodičia sa k svojim dcéram nedostali, aby ich nemohli ovplyvniť. Dokonca im vraj brali cestovné pasy. „Niekedy ich praktiky pripomínali metódy, aké sa využívajú pri prostitúcii,“ píše sa na stránke www.lavie.fr. V auguste 1998 maďarská tlač i televízie informovali o bitke tyčami zo stoličiek, ku ktorej došlo medzi matkou Myriam a otcom Philippem na jednej strane a obyvateľmi maďarskej dediny Sur na severe jazera Balaton.

Dvojica totiž nechcela dovoliť, aby si rodičia odviedli svoju dcéru zavretú v presbytériu. Po tejto bitke mariánske sestry z Maďarska vyhnali. Ďalšia správa hovorí, že v roku 1999 polícia našla na nástupišti v Lyone blúdiacu mladú Maďarku, ktorej sa podarilo z kláštora matky Myriam utiecť. Tej Myriam, ktorá pri náboroch sľubovala krásny život vo Francúzsku. „Utiekla, pretože už nedokázala vydržať napätie. Pri nábore týchto mladých Maďariek vykreslila matka Myriam život vo Francúzsku vo skvelých farbách ako šťastný život na Západe. Nič z toho sa nekonalo. Tieto dievčatá žijú ako vo väzení. Ich rodičia dokonca často ani nevedia, kde sa nachádza ich dieťa,“ priznal duchovný Maďarskej katolíckej misie v Lyone, brat Fülop.

Naposledy ho navštívila vlani: Matka Myriam chodí do kláštora v Drienovci menej často ako kedysi.
Naposledy ho navštívila vlani: Matka Myriam chodí do kláštora v Drienovci menej často ako kedysi.
Internet

Naposledy ho navštívila vlani: Matka Myriam chodí do kláštora v Drienovci menej často ako kedysi.

Foto: internet

Idyla na Slovensku?

Medzi Moldavou a Turňou nad Bodvou na východe Slovenska leží neveľká obec Drienovec. Pri hlavnej ceste je veľký pútač s Ježišovou podobizňou a pri otvorenej bráne drevená tabuľka s nápisom Mariánske sestry. Prechádzame opusteným zanedbaným parkom. Vybehnú dva psy a pred nami sa vynára pomerne schátraná historická pamiatka. Kaštieľ postavili v roku 1780 ako biskupské sídlo. Za socializmu v ňom sídlila škola a miestnosti maďarského kultúrneho spolku Csemadok. V okne sa objaví silueta rádovej sestry a o chvíľu k nám prichádzajú ženy v modrých habitoch. Usmievavé, milé, zhovorčivé. „Staráme sa o kaštieľ, ale zatiaľ skôr zvnútra. Keď sme prišli, nebolo tu nič - ani okná, dvere, elektrika, ani voda,“ bez okolkov odpovedajú. Sestry Mária Zuzana a Martina Mária. Prvá je z Košíc a u mariánskych sestier je už štrnásť rokov. Druhá pochádza z Ružomberka, k mariánskym sestrám prišla pred dvanástimi rokmi.

Prešli viacerými kláštormi, samozrejme, boli aj vo Francúzsku. Prečo sa rád usadil práve v rožňavskej arcidiecéze? „Jeden kňaz prosil rožňavského biskupa, či by nás prijal. Otec biskup Eduard Kojnok bol veľmi rád, lebo to bolo tesne po páde komunizmu a bolo tu málo rehoľných rádov,“ vysvetľuje Mária Zuzana a jej spoločníčka dodáva. „Našou patrónkou je Panna Mária Sedembolestná, patrónka Slovenska. Takže to bolo aj symbolické.“ Biskup Kojnok za sestrami pevne stál. „Tiež prosím, aby bolo zaznamenané, že ja, Mons. Eduard Kojnok, rožňavský biskup, nástupca apoštolov, otvorene protestujem proti údelu, ktorý je nastolený matke Myriam a jej spoločenstvu. A želám si, aby sa mariánske sestry rozmnožili v mojej diecéze, na Slovensku a v celom svete,“ napísal v deklarácii vo veci matky Myriama spoločenstva Mariánskych sestier, ktorú má rehoľa zverejnenú na svojej webovej stránke. Zaujímavé, takej podpory ako od slovenského biskupa sa rádu nikde nedostalo.

Neskrývajú sa: Pri hlavnej ceste je veľký pútač s Ježišovou podobizňou a pri otvorenej bráne drevená tabuľka s názvom rádu.
Neskrývajú sa: Pri hlavnej ceste je veľký pútač s Ježišovou podobizňou a pri otvorenej bráne drevená tabuľka s názvom rádu.
Emil Vaško

Neskrývajú sa: Pri hlavnej ceste je veľký pútač s Ježišovou podobizňou a pri otvorenej bráne drevená tabuľka s názvom rádu.

Foto: Emil Vaško

Niektoré sú v ústraní

Oduševnenosť sestrám naozaj nechýba. V našom uvoľnenom rozhovore presvedčivo bránia rád i matku Myriam pred škandalóznymi obvineniami. Zväčša však o konkrétnych prípadoch nepočuli. Vychádzajú len zo seba - obom mladým ženám je v kláštore dobre a s ničím nekalým sa tu nestretli. „Niekedy naše sestry žijú v obyčajnom domčeku, ukryté pred svetom. Zväčša nejakú budovu dostane rád do daru,“ vysvetľuje Martina Mária. Nezabudne pripomenúť, že príbuzní ich môžu prísť navštíviť, nikto to nezakazuje. Obe zdôrazňujú, že v reholi ich skôr podporujú udržiavať kontakty s rodičmi. Na druhej strane - vidieť sa môžu len raz za mesiac. „Keď som bola vo Francúzsku, ťažko sa dalo do kláštora dovolať, bolo tam zlé spojenie. Možno si to niekto vysvetlil, že nám zabraňujú kontaktu s rodinou. Nie je to pravda,“ neustále nám zdôrazňuje dvojica mníšok.

Priznávajú, že mariánske sestry majú napriek incidentu v dedine Sur domček aj v Maďarsku. „Veľmi pekne spolupracujú s kňazom aj s mladými rodinami,“ vysvetľujú. Presné miesto však neprezradia - vraj je skôr ukryté pred zrakom verejnosti. „Ale rodičia tam za nimi môžu,“ dodajú pohotovo. „Viem, čo žijem, na akom mieste som a že som šťastná. Niektorí o tom aj pochybovali a vyčítali mojim rodičom, kde som. Niekedy sa človeku až zastavuje rozum, čo si ľudia môžu vymyslieť,“ krúti hlavou Martina Mária. Veríme im, že ich nikto v kláštore násilím nedrží.

Aj tomu, že prežívajú duchovnú blaženosť a urobili kus záslužnej práce - vlastnými rukami zveľaďujú kaštieľ, aj keď zatiaľ len zvnútra. Napokon - je to ich domov. Ani domáci z Drienovca nemajú na nich krivé slovo - ale je pravda, že zväčša sa s nimi stretnú len v podvečer na omši. „Nie, nič sme o nich nepočuli,“ hovoria ženy na ulici i chlapi v miestnej krčme. Na druhej strane - tak ako sme sa s tým stretli aj v iných náboženských komunitách, oddaní stúpenci málokedy poznajú „prehrešky“ svojich predstavených a guruov. Naplnení duchovnosťou sú plní lásky a neraz - aj slepej dôvery.

Nejedia žrádlo pre psy

Spoločenstvo mariánske sestry založila matka Myriam vo Francúzsku v roku 1973, v duchu obnovenia rehoľného života podľa II. vatikánskeho koncilu „conservatis et renovatis." Nábory robila najmä v Maďarsku, na Slovensku, v Rumunsku. U nás sa prvé sestry s požehnaním rožňavského diecézneho biskupa Eduarda Kojnoka usadili v októbri 1997 na opustenej fare v Turnianskej Novej Vsi. O dva roky biskup uznal mariánske sestry a ich stanovy ako rehoľnú kongregáciu diecézneho práva. Od roku 1999 pôsobia aj v kaštieli v Drienovci. MONIKA MIKULCOVÁ sa zhovárala s rehoľnými sestrami MÁRIOU ZUZANOU a MARTINOU MÁRIOU.

Koľko sestier je v tomto kláštore?

Mária Zuzana: To sa mení. Približný počet je tak desať až pätnásť.

Chodieva sem matka Myriam?

Mária Zuzana: Chodieva, ale nie tak často ako zo začiatku. Boli ste na jej prednáškach? Alebo odkiaľ ju poznáte?

Veľa som o nej čítala… Rôzne správy o nej vyšli…

Mária Zuzana: Hovorí sa všeličo - ako môžeme tomu zabrániť? Nikto z tých, ktorí o nás písali, sa tu ani nebol pozrieť, či je to pravda, alebo nie, ako tu žijeme.

Takže tu nie ste väznené?

Martina Mária: Ale kdeže, aj dnes sme boli v meste. Tí, čo takéto hovoria, nás možno v živote nevideli a nieže prišli navštíviť.

Tak z čoho pramenia tieto správy?

Martina Mária: Vo svete to tak chodí - jedna babka povedala… Dám vám príklad: Niekto od nás hovoril, že jeme to, čo jedia naši psíkovia. Človek to môže pochopiť, že jeme psie žrádlo, zvyšky, pomyje. Pravda je taká, že čo zvýši z nášho obeda, dávame psom. Trápi nás, ako vedia ľudia ubližovať. Ale koľkí svätí boli osočovaní...

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie: Bola v žalostnom stave, sestry ju zrekonštruovali.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie: Bola v žalostnom stave, sestry ju zrekonštruovali.
Emil Vaško

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie: Bola v žalostnom stave, sestry ju zrekonštruovali.Foto: Emil Vaško

Ako ste sa dostali do rádu?

Mária Zuzana: Stretla som sestričky v meste a potom som prišla aj do kláštora. Páčila sa mi tá chudoba. Sestričky nežijú v žiadnom prepychu, ale veľmi skromne. Martina Mária: Pánboh povolal, my sme len odpovedali. Niekto túži a Pánboh dá milosť. Už od detstva som cítila, že ma niečo k tomu ťahalo. Išla som za tou túžbou. Nepoznala som matku Myriam. Videla som sestričky v televízii, keď bol na Slovensku Svätý Otec Ján Pavol II. Hneď som vedela, že je to to, čo hľadám. Potom som sa s nimi skontaktovala. My nenasledujeme matku Myriam ale Pána Boha. Ona rád založila, je naša matka v rehoľnom živote. Samozrejme, snažíme sa byť verné jej regulám, ktoré stanovila.

Z čoho žijete?

Aj z milodarov, čo nám nejakí dobrí ľudia dajú. Máme tu aj záhradku a vyrábame umelecké predmety, ako ružence, sviečky a iné, a to predávame.

Je táto rehoľa prísnejšia než ostatné?

Mária Zuzana: Všetko žijeme s láskou, neviem, či sú prísne pravidlá. Všetko, čo robíme, robíme s láskou, zo srdca.

Nikdy ste sa nestretli so psychickým či s fyzickým nátlakom v spoločenstve?

Martina Mária: To určite nie.

Ani keď ste boli na iných miestach, mimo Slovenska?

Nie. Jediný nátlak boli tie osočovania v médiách a podobne. Zvnútra komunity nie, aj keď možno je náš život náročný - kráčať po ceste svätosti -, zároveň je to krásne. Ale to musí človek chcieť.

Nemohli teda obvinenia vzísť práve od ľudí, ktorí nezvládli prísny rehoľný život?

Mária Zuzana: Každá sestra má minimálne rok postulátu a minimálne rok noviciátu. V tomto čase sa môže rozhodnúť, že odíde, ak je to pre ňu náročné. Alebo sa dá ten čas predĺžiť. Každá duša, každý človek potrebuje iný čas na to rozhodnutie. Keď dievča vstúpi do postulátu, to nie je ešte žiadny záväzok.

Čo podľa vás môže novým dievčatám robiť najväčší problém?

Mária Zuzana: Myslím, že pre každého je to iné, lebo každý prežil niečo iné. Niektorí ľudia majú rôzne psychické, ale i fyzické choroby. Takmer každý mladý človek prežil nejakú traumu buď v rodine, alebo v škole, takže pre každého je ťažké niečo iné. Tak ako svätá Terézia z Lisieuxu hovorila: Väčší rozdiel je medzi dušami ako medzi tvárami. Aj keď možno tie boje sa zdajú pre každého približne rovnaké, každý má inú cestu, ako zdolávať prekážky.

Rodičov nenavštevujú: Príbuzní chodia do kláštora za nimi. Každý deň ich však vidieť nemôžu.
Rodičov nenavštevujú: Príbuzní chodia do kláštora za nimi. Každý deň ich však vidieť nemôžu.
Emil Vaško

Rodičov nenavštevujú: Príbuzní chodia do kláštora za nimi. Každý deň ich však vidieť nemôžu.

Foto: Emil Vaško

Ako reagovali vaši rodičia na to, že ste sa rozhodli vstúpiť medzi mariánske sestry?

Mária Zuzana: Tak… V podstate nebol žiadny problém. Moja mamka mi stále hovorí, že mám svoj život, že mám právo si vybrať, kde chcem žiť. Otec tiež tak hovoril, že mi to nemôže zakázať. Babke bolo trochu smutno, chcela, aby som prišla domov, ale potom to zobrala tak, že mám svoj život. Martina Mária: Ale chodia za nami rodičia, telefonujú nám. Možno to sa nie každému páči, že nemôžu za nami prísť každý deň...

Nemôžu tie obvinenia prameniť z toho, že rodičom prekáža odluka od dcér?

Mária Zuzana: To áno, ale keď má človek osemnásť, má právo sa rozhodnúť. Martina Mária: Nemám informácie o všetkých veciach, čo sa hovoria. Ale čo sa týka rodičov, napríklad, niektorí by chceli byť stále v kontakte so svojimi dcérami, a treba aj na to myslieť, že dievča vstúpilo do kláštora, zasvätilo svoj život Bohu, odrezalo sa. Ale sestričky stále majú v láske svojich rodičov, s láskou na nich myslia a nie je to také, že nesmú byť s nimi v kontakte. Dokonca predstavení nás skôr povzbudzujú, aby sme rodičom na sviatky poslali nejaký pozdrav. Mária Zuzana: Tak ako v každej rodine, aj v ráde sú pravidlá, ktoré treba rešpektovať. To je základ.

Majú len diecézne právo Aké je momentálne zaradenie Mariánskych sestier v katolíckej cirkvi? "Hlásia sa k nej a sú jej súčasťou. Len je rozdiel, keď je rehoľa schválená Rímom - vtedy je pápežského práva s možnosťou pôsobiť v celej cirkvi. Alebo či je to spoločenstvo, ktoré môže na základe, ak mu to normy dovoľujú, diecézny biskup schváliť pre územie svojej diecézy. A vtedy sú diecézneho práva. Takto to je momentálne aj s Mariánskymi sestrami," vysvetlil nám hovorca rožňavskej diecézy Stanislav Kocúr. "Evidujeme túto kauzu, respektíve sťažnosti na matku predstavenú, ale vec bola posunutá na riešenie do Vatikánu. Akékoľvek stanovisko, keďže prebieha šetrenie, by bolo predčasné," povedal pre PLUS 7 DNÍ Stanislav Kocúr. Vo Francúzsku niektorí biskupi vo svojich diecézach Mariánske sestry zakázali.

Vianočné tipy na darček