Silvester v mestách: Ako minúť 5 miliónov eur za šesť minút

Alkohol a pyrotechnika sú najväčšie silvestrovské neresti Slovákov. Niektoré zahraničné mestá však dokážu za ohňostoj minúť neuveriteľné peniaze.

Už by naozaj stačilo, do r…! - rozľahlo sa jednou z bratislavských ulíc tri hodiny po silvestrovskej polnoci. Slová a nadávky však neprerezali ticho. Iba doplnili výbuchy zábavnej pyrotechniky, ktoré sa stále ozývali medzi panelákmi bratislavskej Petržalky.

Celonočný maratón hluku a svetiel vyvrcholil o polnoci, no mnohým sa neodpálené kúsky ešte váľali po vreckách. Nad najväčším sídliskom na Slovensku začali lietať rakety už krátko po zotmení, a tak nečudo, že obyvatelia mali hluku dosť.

Bystričania poslední na svete

Novoročné oslavy by sa bez delobuchov a svišťania rakiet nezaobišli. Spolu s alkoholom je pyrotechnika najtypickejším znakom Silvestra a zároveň najväčším nebezpečenstvom. Už pred vianočnými sviatkami sa v nákupných centrách objavujú špecializované stánky, ktoré ponúkajú najrôznejšie produkty „na výrobu“ hluku a svetelných efektov.

„Ľudia kupujú každý rok to isté. Najobľúbenejšie sú tradične rímske sviece, kompakty a prskavky,“ hovorí Adam Ľach, ktorý pracuje vo firme predávajúcej zábavnú pyrotechniku ako vodič. Ku koncu roka ho však zavolali do stánku s pyrotechnikou v jednom z petržalských nákupných centier.

„Posledné dni je to najhektickejšie. Ľudia nakupujú priebežne, no od 29. decembra zákazníkov pribúda,“ vysvetľuje, prečo vypomáha kolegovi. „Nakupujú najmä muži, ale máme aj malé delobuchy pre deti od dvanásť rokov. Jeden zákazník tu zaplatí priemerne asi osemdesiat eur. Na severe Slovenska sa však nájde dosť ľudí, ktorí u nás nechajú aj do dvetisíc eur,“ prekvapuje predajca.

To sú už sumy približujúce sa k tým, ktoré do polnočných ohňostrojov vrážajú mestá. Napríklad Trnavčania si mohli užiť až dva ohňostroje. Prvý, detský, o šiestej večer a druhý, tradičný, o polnoci. Naopak, v Prešove to dlho vyzeralo, že sa budú musieť zaobísť bez polnočnej salvy. Pre šetrenie nemali rakety púšťať vôbec.

Oslovili preto súkromníkov, aby zafinancovali aspoň laserovú šou. Napokon sa ozvalo dosť sponzorov, aby zorganizovali aj tradičný polnočný ohňostroj. „Mesto ušetrilo vyše tritisíc eur,“ tešila sa nová primátorka Andrea Turčanová. Výnimkou bola Banská Bystrica. Bývalý primátor tu zaviedol tradíciu novoročného ohňostroja, ktorý odpália až 1. januára o piatej večer.

Pyromuzikálová šou, počas ktorej zaspievala operná speváčka Dominika Doniga, stálo toto krajské mesto tri a pol tisíca eur. Bystričania tak zrejme privítali nový rok ako poslední na svete.

Bratislava - namiesto kaviáru cesnačka

Bratislava oslávila príchod nového roka európskou hymnou a ohňostrojom približne za sedemtisíc eur. Pyrotechnici ho odpálili z lode kotviacej na Dunaji, a tak sa tisíce ľudí zhŕkli najmä na nábreží, aby novoročný ohňostroj sledovali z oboch bratislavských brehov. Ohňostroj bol súčasťou silvestrovských osláv, ktoré pripravil magistrát hlavného mesta spolu s mestskou časťou Staré Mesto.

Organizátori uzavreli v centre dve námestia a niekoľko ulíc, postavili dve pódiá, kde vystúpil napríklad Peter Lipa, skupiny Korben Dalas, Polemic alebo Billy Barman. „Minulý rok pri šlo na oslavy Silvestra približne tridsať- tridsaťpäťtisíc ľudí. Tento rok očakávame rovnaký počet - Bratislavčanov aj turistov,“ informovala hovorkyňa primátora Ivana Skokanová ešte pred akciou.

A naozaj, centrum sa hemžilo tisíckami ľudí a domov ich nezahnala ani teplota pod bodom mrazu. Krátko pred polnocou prúdil pouličný dav smerom k Námestiu Ľudovíta Štúra, odkiaľ bol na polnočný ohňostroj najlepší výhľad. Prechádzali popri podnikoch plných oslavujúcich, ktorí priamo na ulici odpaľovali delobuchy a rakety, ale aj okolo bezdomovcov - napríklad priamo pod Michalskou bránou.

„Som na ulici už veľmi dlho. Ohňostroje a zábavy? Vôbec ma to nezaujíma. Len je tu viac ľudí ako zvyčajne. Peniaze mohli radšej dať tým, čo to potrebujú,“ prehodil ponad fľašu lacného vína bezdomovec František. Vraj večer ako každý iný. Tisíce ľudí naplnili pred polnocou námestie a spolu odpočítali posledné sekundy roku 2014.

„Pôvodne sme chceli zostať doma, na poslednú chvíľu sme sa však rozhodli prísť na koncerty,“ povedal tesne pred polnocou Bratislavčan Martin. S priateľkou sa po rokoch divokých osláv rozhodli prežiť silvestrovskú noc pokojne. „Buchneme si šampus a pôjdeme spať.“ Už sú vraj starí, zavtipkoval.

Po polnoci sme v meste stretli partiu Švajčiarov. Silvestrovali u nás prvýkrát. „Kamarát tu má priateľku, tak sme sa dohodli, že sa sem prídeme zabaviť. Ochutnali sme tunajšiu kuchyňu, ceny sú nižšie a ženy krajšie než u nás. Neľutujeme,“ tvrdil dvadsaťšesťročný Thomas Eschenmoser.

Podotkol, že centrum je pekné, ale celkom sa líši od zvyšku mesta, ktoré pôsobí „príliš socialisticky“. Švajčiarske silvestrovské zvyky sa od tých našich vraj veľmi nelíšia - rodina, priatelia, alkohol, pyrotechnika. „Mávame hádam len luxusnejšiu večeru, ku ktorej patrí napríklad kaviár.“ U nás si dali cesnačku. Budúci rok by chceli skúsiť iné mesto, napríklad Bukurešť.

Záchranári sa nenudili

Na jedenástich kontrolných vstupoch do bratislavskej „party zóny“ stáli príslušníci mestskej polície a súkromnej bezpečnostnej služby. Kontrolovali, či sa oslavujúci neusilujú „prepašovať“ nepovolené predmety, ktorými by mohli ublížiť sebe alebo iným návštevníkom.

„Nemôžeme pustiť nikoho, kto má petardy, sklené fľaše či zbrane. Kontroly sú však iba náhodné a niekomu sa môže podariť preniesť ich,“ priznal jeden z mestských policajtov. Naozaj, krátko po polnoci ľudia v centre otvárali šampusy, hádzali delobuchy, neraz aj priamo pod nohy iných zabávajúcich sa.

Podľa Petra Plevu, hovorcu bratislavskej mestskej polície, však nedo šlo k vážnejšiemu narušeniu verejného poriadku. „Na druhej strane sme počas noci riešili niekoľko prípadov, keď neprispôsobiví občania obťažovali ľudí. Zasahovať sme museli aj v prípade fyzického napadnutia,“ informoval hovorca mestskej polície.

Priamo v centre museli záchranári ošetrovať troch ľudí, ďalší traja to podľa neho prehnali s alkoholom a v mrazivej noci zaspali na lavičkách. Tých, ktorí sa zabávali až príliš, bolo veľa nielen v centre Bratislavy.

„Najväčšie neresti Slovákov sú počas sviatkov klasické - alkohol a pyrotechnika. Horšie to je na Silvestra, keď sa tá pravá divočina začína práve okolo polnoci. Potúžení ľudia začínajú odpaľovať pyrotechniku a objavujú sa prvé otravy alkoholom,“ konštatoval hovorca organizačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Boris Chmel.

Podľa štatistiky z prelomu roka sa znížil počet výjazdov k ľuďom priotráveným alkoholom. Minulý rok záchranári zasahovali 133-krát, tentoraz museli vyraziť do noci „iba“ 99-krát. Nepoučiteľní sú však Slováci pri narábaní s pyrotechnikou.

Počet ošetrení sa takmer zdvojnásobil. Z minuloročných dvadsiatich siedmich stúpol počet až na päťdesiat zranených. „Najčastejšie pri týchto výbuchoch sú popáleniny tváre a horných končatín,“ dodáva Boris Chmel.

Nový rok vo vlaku

Zatiaľ čo úzkymi ulicami centra Bratislavy prúdili tisíce ľudí a podniky praskali vo švíkoch, neďaleká Štúrova ulica ostala takmer prázdna. Pre rekonštrukciu vozovky a výstavbu električkovej trate do Petržalky je už niekoľko mesiacov neprejazdná. Už takmer ročnou rozkopávkou trpia tiež tunajšie podniky, ktoré prichádzajú o zákazníkov a musia skracovať otváracie hodiny.

Jeden stánok s občerstvením však na zákazníkov čakal. Predavač očakával, že tržby sa rozbehnú najskôr po polnoci, keď pôjdu ľudia z osláv. „Ja tu budem do rána, nič iné mi neostáva. Neoslavujem,“ dodal. Bol jedným z tých, ktorí si novoročné večierky neužili.

„My si nemôžeme ani pripiť,“ povedal nám šofér autobusu Pavol. Jeho úlohou v poslednú noc v roku bolo rozvážať veseliacich sa ľudí z mesta domov. „Neviem, čo ma čaká, ale, pravdupovediac, veľmi sa neteším. Som zodpovedný za zdravie ľudí, ktorí vyzerajú, akoby im na ňom nezáležalo,“ posťažoval sa.

V silvestrovskej službe bol už tretíkrát, žiadne závažné incidenty však zatiaľ neriešil. Niektorí museli poslednú noc v roku prežiť bez rodiny a priateľov nečakane. V jednej z putík pri bratislavskej hlavnej stanici sedel bujarý muž v čiernom country saku a klobúku. „Dôležití sú ľudia, ktorých máš pri sebe. Ja budem vo vlaku.“

Vraj nestihol vlak, lebo mu meškal spoj mestskej hromadnej dopravy, na ktorú si aj patrične zanadával. Namiesto, aby bol o polnoci s priateľmi na chate pri Olomouci, nový rok si zaželal so sprievodcom.

„Na chatu dorazím okolo druhej. Potom to bude čistá zverina,“ nádejal sa. Aby v ničom za priateľmi nezaostával, nastúpil na vlak tesne pred jedenástou vo výbornej nálade. Na otázku, či mu premárneného Silvestra nebude ľúto, len mykol plecami. „Ani o štyri dni ešte nebudem doma. Čo je to Nový rok?“

Päť miliónov za šesť minút

Zo slovenských miest minula na silvestrovské oslavy najviac Bratislava. Približne 50-tisíc eur išlo zo sponzorských príspevkov. Košice dali na novoročné oslavy 10-tisíc eur. V porovnaní so svetovými metropolami však zaostávame.

Desaťminútová svetelná šou v Prahe stála 1,2 milióna českých korún - v prepočte asi 43-tisíc eur, ďalší milión korún malo české hlavné mesto dať do novoročného upratovania. Londýnske novoročné oslavy vyšli podľa webu The Guardian na viac ako 2,3 milióna eur. Sydney investovalo takmer päť miliónov eur.

Najväčšiu a najznámejšiu novoročnú šou s ohňostrojom, ktorý exploduje nad tamojšou známou budovou opery, sleduje podľa odhadov priamo v meste 1,6 milióna ľudí. A keď k tomu prirátame tých, ktorí si ohňostroj pozrú v televízii, vraj až miliardy. Prečo? Austrálčania vítajú nový rok ako prví a potrpia si na to, aby ich čo do honosnosti osláv nikto nepredbehol.

Novoročné oslavy pritom majú do tamojšej lokálnej ekonomiky vliať až 156 miliónov austrálskych dolárov. Samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorí sa snažia mať väčšiu a hlučnejšiu šou.

Kde inde ako v Dubaji by sa mohli pýšiť najväčším ohňostrojom zapísaným aj v Guinnessovej knihe rekordov? Takmer za päť miliónov dolárov tu na prelome rokov 2013 - 2014 za šesť minút vystrieľali pol milióna kusov pyrotechniky.

Vianočné tipy na darček