Bohato: Darina Horvátová pripravovala silvestrovské menu od rána. Tradičný šalát, šunka a sladký koláč.

Silvester v rómskej osade je ako malá svadba

„Koncoročná oslava je ako malá svadba. Stretne sa nás aj štyristo,“ tešili sa v rómskej osade.

Koniec starého a vítanie nového roka neobišlo ani rómske osady. Nik nezaostával, či už bohaté rodiny, alebo tie chudobné, oslavovali všetci. V dedinke Svinia pri Prešove boli priamo v osade prípravy na večernú oslavu v plnom prúde už od rána. Tí bohatší vyvárali a vypekali, chudobnejší vo svojich chatrčiach aspoň upratovali. Ženy sa zvŕtali pri sporákoch, muži zabezpečovali proviant, aj keď mali nakúpené už niekoľko dní dopredu. Na Silvestra dopoludnia tak išli zohnať už len zopár maličkostí.

„Nič nesmie chýbať, všetkého musí byť dostatok. U nás sa oslavuje celý deň, a to na etapy. Najprv oslavujeme u jednej sestry, potom u mňa, pokračujeme u mamy a potom ideme zas k ďalšiemu členovi rodiny. O polnoci opečieme prasa, to je zatiaľ schované, a snažíme sa vydržať hore až do rána,“ prezrádza člen rodiny Horvátovcov.

Všetkého musí byť dostatok. Chlebíčky rátajú na stovky. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Bez tradícií?

Zatiaľ čo rómske Vianoce sú plné tradícií a zvykov, vítanie nového roka je takmer bez jedinej zvyklosti. „Vyprážame rezne, pripravujeme zemiakový šalát. Nechýba klobása, údené mäso, zelenina, pre deti ovocie. Robíme veľa chlebíčkov,“ mykne plecami mama štyroch detí Darina Horvátová. Vykladá na stôl aj upečený koláč. Veď ani sladké nesmie chýbať. Ich prioritou je všetkého dostatok. Avšak pozor, hoci sliepky a kurčatá milujú a Vianoce si bez nich nevedia predstaviť, či už sú pečené, alebo varené, na Silvestra a Nový rok je to úplné tabu. Na stoloch nenájdete ani len vajíčka varené na tvrdo.

„Hydina je úplne zakázaná. Všetko, čo má krídla, odletí a odletelo by aj naše šťastie. Ani ryby sa nejedia, ale aj tak ich ani nejako zvlášť nemáme radi. Zato na Nový rok varíme šošovicovú polievku, aby sme mali veľa peňazí,“ radí ďalšia pani z osady. Jedným zvykom je vraj hádzanie soli na chlapov, ktorí prichádzajú či odchádzajú. Má to symbolizovať zreálnenie rozprávky Soľ nad zlato. „A prináša to šťastie a peniaze,“ tvrdia Rómovia.

V hlave sa snažia vyloviť ďalšie zvyklosti svojich predkov. Stále sa však vracajú iba k štedrovečerným a tie sa tiež týkajú najmä privolávania bohatstva. „Sme poverčiví. Napríklad po štedrej večeri sa nesmie do nasledujúceho dňa zo stola nič odpratať. To preto, aby v dome ostala hojnosť aj na ďalší rok. Nesmie sa ani chodiť po dome s prázdnym vedrom, to prináša a symbolizuje chudobu,“ pridávajú sa k spomienkam na tradície ďalší osadníci.

„Je to o oslavách. Najprv oslavujeme koniec starého roka a potom, ďalší deň, keď si aspoň trošku pospíme, vítame a oslavujeme príchod nového roka. Vždy musí byť dostatok pálenky a plný stôl. Táto oslava je ako malá svadba. Stretne sa nás aj štyristo. Všetci musia byť spokojní. Navyše každý, kto príde, niečo donesie. Hlad, aspoň v tento deň, je prísne zakázaný. Oslavuje celý dvor, celá osada,“ dodáva ďalší z Horvátovcov.

Putovné: Šampanské kolovalo o polnoci po celej osade. Bolo skôr symbolické. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Živelná zábava

Ženy sa snažia dovariť a dopiecť do štvrtej popoludní, vtedy sa začínajú oficiálne oslavy a prvé návštevy rozvetveného príbuzenstva. S cestovaním si veľkú hlavu nerobia. Väčšina rodiny totiž žije v osade. Všetko musí byť upratané, jedlo vyložené na stole. Ešte sa okúpať, umyť vlasy a, samozrejme, nezabudnúť na drevo do piecky. Zima nesmie byť nikomu. Pripravený je aj CD prehrávač. Ako inak, s temperamentnou rómskou muzikou.

A tak, keď vojdete okolo deviatej večer do osady, ulica je síce tmavá, no za oknami sa svieti a z každej strany k vám dolieha hlasno pustená muzika a spev. Domáci sú pohostinní. Ponúkajú nás pripraveným jedlom a nakúpeným alkoholom. U pani Dariny to vyzerá ako v bare. Z chladničky a kredenca vykladá alkoholický batalión. Čerešňovica, slivovica, dostatok piva a pre deti detské šampanské. Noc to bude veru náročná. „Do polnoci treba všetko vypiť a skonzumovať. Potom ideme k ďalšej sestre. Mám totiž trinásť súrodencov,“ smeje sa Darina.

Návštevníci sa k stolu ani veľmi neusádzajú, berú si chlebíčky a jedia postojačky. Dôvod je prozaický, popri jedení si chcú i dobre zatancovať a zaspievať. Alkohol tečie doslova prúdom a zábava graduje. V izbe sa osadníci stále menia, podchvíľou dôjdu nejakí noví, vraj ďalší členovia rodiny, a tí, čo prišli ako prví, sa postupne vytrácajú. Chudobnejšie rodiny sa uskromnia, varia si len hustú polievku a drahé pitie vymenili za lacné víno. V chyži však musí byť poriadne horúco. Nečudo, veď sa tam krčí takmer tridsať ľudí. Deti majú na rukách. Spievajú, fajčia, tí mladší tancujú. Je jedno, čo pijú, na Silvestra a Nový rok je hlavné, aby toho bolo dostatok. „Chceme sa poriadne zabaviť aspoň jeden deň v roku,“ prezrádza už podgurážený osadník.

Polnoc: Na Silvestra môžu byť deti hore, koľko chcú, aj do rána. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Polnočná šou

Pol hodiny pred koncom roka vyrážajú na ulicu, tam budú oslavovať všetci spolu. S gitarou prichádza miestny muzikant Laci Tulej a odušu spieva. Na celú oslavu dozerá miestny vajda. Všetci si ho považujú, každý ho poslúchne. Ten aj rozkladá na zem petardy. Tesne pred trištvrte na dvanásť lietajú prvé svetlice. Deti sú vo vytržení, páči sa im svetelná šou. Ostošesť spievajú a tešia sa z nočného divadla.

V centre osady sa zhŕklo takmer dvesto obyvateľov. Zvedavé detváky pobehujú dookola a snažia sa k lietajúcim svetielkam dostať čo najbližšie. „Ta toto nebude koniec sveta, nie? Keď som bol v Prešove, tam hovorili, že má byť. Ale to nemôže predsa takto byť. Veď ja mám občiansky preukaz až do roku 2022!“ nechápavo krúti hlavou mladý Róm. Bojí sa, že na konci sveta bude hlad. Robotu nemá, ani jedla veľa nie, ale úplného hladovania sa bojí. A zomrieť v žiadnom prípade neplánuje. Ďalšieho osadníka zas zaujíma amnestia. „Bude, nie? Veď prezident sľúbil,“ hovorí. Vraj už má niečo odsedené a dostal podmienku. Za čo, povedať nechce, len presviedča, že vraj to bolo neprávom, a rýchlo sa stratí v dave.

„Máš hodinku? Keľo je?“ pýtajú sa deti na čas. Nevedia sa dočkať toho nového roka a nechápu, prečo je ohňostroj práve o dvanástej a len tak krátko. Vajda vyťahuje pripravené šampanské, posunie ho do davu a rozjarení osadníci fľašu sektu otvárajú. Jedna viac-menej symbolicky koluje medzi všetkými a prajú si šťastný nový rok. Každý si inak pripíja tým, čo má poruke. Nálada hustne. Po pár minútach sa už poriadne pripité skupinky opäť rozpŕchnu do svojich príbytkov a tam pokračujú v súkromných oslavách. „U nás nikdy nie je tak, že by niekto oslavoval sám. Vždy je tam aspoň štyridsať ľudí. My to jednoducho inak nevieme,“ smeje sa miestny vajda.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].