V Lome nad Rimavicou majú novú cestu, rigoly na zachytávanie dažďovej vody i dláždené námestie s lavičkami.

Škandál s eurofondami: Peniaze zhrabla firma, ktorá neurobila nič

Legálne získaných dvestotisíc eur za nič bolo žilinskej firme málo. Starosta Lomu nad Rimavicou má teraz hlavu v smútku.

Voľáka špina špinavá zobrala peniaze. Myslel som, že pre dedinu donesie zlato, a tá špina, hnusná špina, nás obabrala. Ja som len malý starostík, nemám školy, tak ako sa môžem takejto špine ubrániť? - bedáka starosta Vladimír Vetrák, že sa nechal dobehnúť a peniaze z eurofondov priniesli obci Lom nad Rimavicou viac biedy ako úžitku.

Oveľa smutnejšia je však skutočnosť, že okrem starostovho chýbajúceho rozumu majú podiel na tomto marazme aj konkrétni sudcovia.

Práca pre troch synov

Vzdychanie starostu Vetráka nad vlastným prostáčikovstvom treba brať s rezervou. Lebo v probléme lieta viac, ako je ochotný pripustiť. Že kandidoval za Slotovu SNS a zákazku financovanú z eurofondov získala firma Y3 zo Žiliny, za to on nemôže.

Víťaza verejnej súťaže nevyberala obec, ale akási spoločnosť, ktorá je oprávnená vykonávať výberové konania. Prečo však starosta nechal o súťaži rozhodovať práve túto spoločnosť a kto ju starostovi odporučil, na to si akosi nevie spomenúť.

Ľubomíra Rábika, jediného spoločníka a konateľa firmy Y3, starosta videl prvýkrát u nich v dedine v roku 2011, keď mu ho osobne prišli ako víťaza súťaže predstaviť „ľudia z Bratislavy“. Neskôr sa stretli tiež len párkrát, pretože v Lome nad Rimavicou firma Y3 v skutočnosti veľa vody nenamútila.

Práce na projekte oddreli subdodávatelia, hlavne firma Martina Sedliaka „Zamestnávam troch starostových synov,“ vyslovil Sedliak kľúčovú vetu, prečo za ním prišiel starosta Vetrák a ponúkol mu, že ho skontaktuje s firmou Y3. Keďže práve v tom čase nemali veľa zákaziek, neodmietol.

Dvestotisíc eur za nič nestačilo

„Firma Y3 mala za revitalizáciu dostať tristoštyridsaťtisíc eur, ale podľa môjho názoru nemala na takéto práce ani ľudí, ani stroje a, ako som čoskoro zistil, ani prostriedky na prefinancovanie projektu. Takmer všetky práce sme spravili my. Dali sme vlastných ľudí, vlastné stroje, nakúpili sme materiál aj sme ho do Lomu nad Rimavicou doviezli. Za deväťdesiattisíc eur."

"Myslel som si, že takúto sumu Rábik nebude mať problém vyplatiť, ak mu legálne ostane dvestotisíc doslova za nič. Ale po prvých problémoch som začal byť opatrný. Trval som na tom, aby sme uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky a ja som tak mal istotu, že o peniaze sa nebudem musieť naťahovať s firmou Y3, ale vyplatí mi ju priamo obec. Rábik súhlasil.“

Napriek všetkej obozretnosti Rábik so Sedliakom aj tak vypiekol. V deň, keď na obecný účet nabehli peniaze z eurofondov, dofrčal do Lomu nad Rimavicou, presvedčil starostu, aby sadol do auta a spolu odišli do pobočky banky v Brezne. Tu za pozornej asistencie Rábika poslal starosta Vetrák firme Y3 celú sumu určenú na projekt vrátane čiastky patriacej Sedliakovej firme.

Ohrozil celú obec

„Už si nepamätám, ako to bolo s postúpením pohľadávky na Sedliakovu firmu. Veď to je už dávno. Ale ja som nič zlé nespravil. Obec mala zmluvu s firmou Y3, ja som musel všetky peniaze vyplatiť jej. Tak mi to prízvukovali aj z ministerstva, keď boli u nás na kontrole. Výslovne mi povedali, aby som peniaze neposielal nikomu inému, len firme Y3. Že inak poruším zákon."

"A Rábik mi naisto sľúbil, že Sedliakovi pošle peniaze hneď na druhý deň. Prečo to neurobil, neviem. Naposledy som Rábika videl v banke, keď som mu posielal peniaze. Odvtedy mi nedvíha telefón, nereaguje ani na výzvy nášho právnika.“

Dnes už starosta vie, akú veľkú chybu spravil, keď nerešpektoval postúpenie pohľadávky na Sedliaka. Je to jeho zodpovednosť, že Sedliak nedostal za prácu zaplatené.

Ak Rábik nevráti peniaze, ktoré mu nepatria, bude musieť Sedliaka vyplatiť obec. A navyše aj vracať celú sumu získanú z eurofondov. Pretože ak obec nesplní podmienky zmluvy, teda aj povinnosť vyrovnať všetky záväzky, rýchlo sa stane z nenávratného príspevku návratný. Lom nad Rimavicou potom bude musieť získať potrebné peniaze predajom obecných nehnuteľností. Lebo z obecnej pokladnice už aj myši ušli pre hlad.

Vymyslená „vada konania“

V snahe zachrániť, čo sa dá, sa obec obrátila na súd. Príbeh o hlúpej pažravosti jedného človeka tak postúpil do vyššieho levelu. Sudca predbežným opatrením stihol zablokovať na účte firmy Y3 šesťdesiatjedentisíc eur a vo veci začal konať. Keďže firma Y3 na podanú žalobu nijako nereagovala, rozhodol Okresný súd Brezno takzvaným rozsudkom pre zmeškanie.

Firme Y3 uložil povinnosť vrátiť obci Lom nad Rimavicou sumu, ktorou sa bezdôvodne obohatila. Proti rozsudku pre zmeškanie nie je odvolanie prípustné, ale to firme Y3 nebránilo odvolanie podať. A nemierila naslepo. Krajský súd v Banskej Bystrici odvolaniu vyhovel! Rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa písomného uznesenia podpísaného predsedníčkou senátu krajského súdu Miroslavou Púchovskou druhostupňový súd zrušil rozhodnutie prvostupňového len z jedného jediného dôvodu. Pri výzve zástupcov firmy Y3, aby sa v lehote pätnástich dní písomne vyjadrili k podanému návrhu, sudca neuviedol, že tak koná „podľa ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p.“.

Pre krajský senát nebolo podstatné, že samotný paragraf sudca odcitoval a jasne uviedol aj to, čo sa stane, ak bude firma výzvu ignorovať. Chýbalo presné označenie konkrétneho paragrafu a to je vraj príliš vážna „vada konania“. Zrušenie rozhodnutia súdu na základe bezvýznamnej, v podstate vymyslenej chyby sa javilo a stále javí ako nehorázne. Obec Lom nad Rimavicou sa okamžite obrátila na Ústavný súd SR a ten dal obci za pravdu.

V ustanovení Občianskeho súdneho poriadku totiž nie je určená povinnosť explicitne uviesť označenie konkrétneho ustanovenia. „Výklad podmienok... aký zvolil krajský súd, nezodpovedá konformnému výkladu právnych predpisov a z ústavného hľadiska je neudržateľný,“ píše vo svojom náleze Ústavný súd. Krajský súd v Banskej Bystrici podľa neho porušil základné právo obce Lom nad Rimavicou na spravodlivé súdne konanie a jeho uznesenie zrušil.

Využili právne vákuum

Senát Miroslavy Púchovskej musel o odvolaní firmy Y3 v apríli 2014 rozhodovať znovu. Tentoraz ho podľa pokynu Ústavného súdu odmietol ako neprípustné. Tým rozhodnutie Okresného súdu v Brezne o povinnosti firmy Y3 vrátiť šesťdesiatjedentisíc eur nadobudlo právoplatnosť. Ibaže spätne, zhruba rok dozadu, teda od februára 2013. A komplikovaná situácia bola na svete.

Za normálnych okolností predbežné opatrenie o zablokovaní účtu prestane platiť až tridsať dní po vyhlásení právoplatného rozsudku. Ochranná tridsaťdňová lehota je zo zákona určená práve preto, aby si nejaký právny ignorant peniaze rýchlo nevybral a nevyhol sa súdom určenej povinnosti svoje záväzky splniť. Exekútor má tak dostatok času, aby na zablokované peniaze pokojne siahol.

V prípade firmy Y3 vypršala tridsaťdňová lehota odpočítavajúca sa od dátumu právoplatného rozhodnutia súdu dávno pred tým, ako sa o právoplatnosti dalo vôbec hovoriť. Peniaze na jej účte ostali nečakane bez ochrany. Obec Lom nad Rimavicou okamžite žiadala súd o vydanie ďalšieho predbežného opatrenia a sudca ho aj vydal.

Lenže kým boli splnené všetky formálne náležitosti, nastalo asi jedno- či dvojdňové právne vákuum, ktoré s neuveriteľnou akčnosťou a so šokujúcim prehľadom o situácii v súdnom konaní využil zástupca firmy Y3. Nabehol do banky a žiadal okamžite uvoľniť šesťdesiatjedentisíc eur na svojom účte.

Pracovníci banky sa ukázali viac ústretoví ako obozretní. Telefonovali na súd do Brezna a keď ich tam uistili, že predbežné opatrenie súdu prestalo de iure platiť už pred rokom, banka peniaze uvoľnila. Žalovaná suma z účtu hneď zmizla. Vzápätí firma Y3 zanikla zlúčením. Jej právnym nasledovníkom sa stala firma bez majetku s názvom Hama agency, za ktorou je neúspešný kandidát na europoslanca za stranu Právo a spravodlivosť Miroslav Miho.

Len tak mimochodom, tento mladý muž sa v priebehu pár mesiacov v roku 2014 stal konateľom v tridsiatich siedmich spoločnostiach... Ľubomír Rábik podľa Obchodného registra založil novú firmu 4sale - SK, teda veselo podniká ďalej.

Nech platí starosta

„Ide ma z toho poraziť,“ neskrýva Martin Sedliak svoj hnev i rozčarovanie z toho, ako na Slovensku funguje súdnictvo. „Kde to žijeme, keď súdy neochránia ani len obec. Veď obec, to je vlastne štát. Či nie? A ja čo mám teraz robiť? Mám trvať na tom, aby mi obec peniaze vyplatila? Lom nad Rimavicou je bez prostriedkov, ani len odvody neplatí. Tak čo jej zoberiem? Budovu školy?"

"Alebo zahradím cestu, ktorú sme v Lome vybudovali aj zaplatili, a budem sa tváriť, že je iba moja? Ako k tomu prídu obyvatelia Lomu? Čisté svedomie by som mal iba vtedy, keby som zobral starostov dom. Starosta by si to zaslúžil. Za chyby by ľudia mali platiť."

Ja sa snažím žiť slušne. Cítil som povinnosť zaplatiť za materiál nakúpený na revitalizáciu obce aj všetkým za ich robotu. Požičal som si kvôli tomu a vyplatil som ešte aj starostových synov. Zo svojho.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].