Sklamaný líder veriteľov Váhostavu Blaho: Nepodržali ho ani vlastní

Líder veriteľov, ktorý upozornil na problémy s Váhostavom, je z výsledku rozčarovaný. Rezignoval.

Domov

Viac ako polročný boj o vlastné peniaze za odvedenú prácu je príbeh veľkého sklamania. Mnohí veritelia ani nedúfajú, že sa dožijú vyplatenia svojich peňazí.

Milan Blaho z Banskej Bystrice ako jeden z najaktívnejších upozorňoval na kauzu Váhostav už od novembra minulého roku - ako na vzorový prípad, keď sa megaúspešná a bohatá firma chystá ošmeknúť malých podnikateľov a bezbranných živnostníkov.

V konečnom dôsledku, najmä s prispením politikov zo strany Smer nedosiahol žiadne skutočné víťazstvo. Ostala iba pachuť. Najnovšie rezignoval. Na vládu už dávno, teraz na opozičných politikov, ale i ostatných veriteľov, ktorých odmieta ďalej zastupovať, lebo ho nepodržali.

Holub na streche

Súdom schválená reštrukturalizácia priniesla veriteľom len omrvinky. Banky sa síce vzdali 15 percent svojich peňazí v prospech malých veriteľov, no tí aj tak majú dostať iba 18,75 percenta svojich peňazí, ktorú im Váhostav dlhuje. Aj to až o päť rokov.

Ak teda nejaký živnostník od rána do noci bagroval pre Váhostav a vystavil faktúru povedzme na desaťtisíc eur, z týchto peňazí uvidí v roku 2016 prvých 375 eur. A potom ešte štyrikrát tú istú sumu.

Pritom ten istý živnostník zaplatil štátu z vystavenej faktúry aj DPH, ktorá je vyššia ako peniaze, ktoré dostane od Váhostavu za päť rokov! Pre úplnosť dodajme, že vláda Roberta Fica prijala „lex Váhostav“, podľa ktorého si po piatich rokoch môžu títo živnostníci nárokovať aj zvyšné peniaze prostredníctvom akcií Váhostavu a nechať si zvyšok dlžnej sumy vyplácať zo zisku. Ak nejaký bude.

Druhou možnosťou je vzdať sa 50 percent svojich peňazí v prospech Váhostavu a nechať si vyplatiť polovicu dlhu cez štátnu Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, ktorá by neskôr mala vymáhať od Váhostavu odkúpené podlžnosti.

„Neviem o nikom, kto sa rozhodol pre prvú možnosť,“ hovorí Blaho. Podľa neho sú totiž mnohí z veriteľov, ktorých pozná, starší ľudia a neveria, že by sa vôbec dožili vyplatenia svojich peňazí od Váhostavu.

Čítajte viac:

Haciendy a luxusné autá: Týmto ručia členovia predstavenstva Váhostavu

Súdili sa

Celý príbeh kauzy sa začal, samozrejme, neplatením faktúr. „V roku 2013 sme ukončili práce pre Váhostav na nemocnici v Banskej Bystrici. Platby neprichádzali, a tak sme sa snažili súdne ich vymôcť,“ spomína Blaho.

Súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému sa však Váhostav odvolal. A tam sa začala cesta do pekla reštrukturalizácie. „Keby existoval rýchlejší súd, vedeli by sme sudcovi hneď predložiť dokumenty a problém by bol vyriešený. Oni sa však odvolali a my sme nedostali šancu vymôcť si peniaze za odvedenú prácu,“ krúti hlavou Blaho.

Čítajte viac:

Malí veritelia Váhostavu sú zúfalí: Niektorí si siahli na život

Písali vláde

To odštartovalo aktivitu Milana Blaha, ktorý sa dovtedy o politiku veľmi nezaujímal. Ako hovorí, mal len niekoľko možností - obesiť sa, niekomu ublížiť, odsťahovať sa z krajiny alebo začať bojovať. „Napísali sme list prezidentovi, premiérovi, ministrovi spravodlivosti aj dopravy. Čakali sme, že sa tomu budú venovať,“ hovorí.

Ako dodáva, jedinú odpoveď dostali od ministra dopravy Jána Počiatka. „Bolo tam veľa paragrafov a vysvetlení, ako sa nám nedá pomôcť. Odvtedy sme vedeli, že nemôžeme rátať s podporou vlády,“ vzdychne si Blaho.

Pre neho je celý proces „ozdravenia“ Váhostavu na úkor malých firiem podozrivý. „Všetky úkony zo strany štátu sa robili oneskorene. Boli takí neschopní alebo sa snažili niekoho chrániť?“ pýta sa. Pripomína, že Váhostav účelovo zmenil sídlo, neplatil dodávateľom a súdy mu stále vychádzali v ústrety.

Žabomyšia opozícia

Preto sa obrátili aj na opozičných politikov. „Napríklad Igor Matovič bol veľmi prekvapený, keď zistil, ako zákon o reštrukturalizácii v praxi naozaj funguje,“ spomína. V dobrom spomína najmä na Ivetu Radičovú, ktorá s ním komunikovala a vďaka tomu si získal pozornosť aj ostatných politikov.

Narazil však aj na klasické problémy slovenskej politiky. Neschopnosť sadnúť si za jeden stôl. „Požiadal som ich, aby zabudli na žabomyšie vojny a zabojovali v prospech občanov,“ tvrdí Blaho.

Ako dodáva, prvé stretnutie chceli urobiť v Žiline. „Tam sme pochopili, že dostať ich mimo Bratislavy je ťažké. Potom nám Richard Sulík ponúkol priestory v Bratislave. Ale ani to sa nezrealizovalo, lebo v tom čase nevedeli byť spolu na jednom mieste Matovič a Alojz Hlina,“ spomína Blaho, ktorý dúfal, že nespravodlivosť na obyčajných ľuďoch politikov spojí.

Pýtal sa aj Ivety Radičovej, ako dotlačiť politikov na spoluprácu. „A ona sa spýtala - myslíte si, že to s týmito ľuďmi pôjde?“ krúti hlavou Blaho.

Čítajte viac:

Kým sa politici hádajú, veritelia Váhostavu si berú pôžičky a živoria

Nastrčené rokovania?

„Najviac ma sklamala súčasná vláda. Snažili sme sa o stretnutie s premiérom, to sa však neudialo. Predseda vlády si vybral dvoch ľudí - Zsolta Lukáča zo Zväzu stavebných podnikateľov a Stanislava Čižmárika zo Slovenského živnostníckeho zväzu. Zdalo sa mi to scestné, hlavne, keď viceprezidentom Zväzu stavebných podnikateľov bol aj bývalý generálny riaditeľ Váhostavu Ján Kato,“ dodáva.

„Bolo jasné, že vláda a banky sú si bližší a vláda a zastúpenie Váhostavu sú si tiež blízke. Bolo to vidno na tvárach, na komunikácii. My sme tam boli outsideri,“ spomína.

Dodáva, že sa licitovalo. Najskôr bolo v hre 40 a potom 50 percent, čo už bolo dostačujúce pre väčšinu veriteľov. „Ale nie pre nás, najmä z morálnej stránky,“ tvrdí.

Kritizuje aj to, že podľa zákona o reštrukturalizácii si správcu vyberá dlžník. A práve Blaho upozornil verejnosť na to, že správkyňou dlhu bola 25-ročná Petra Gabrišová s podozrivými prepojeniami.

Končí

Boj za všetkých veriteľov Váhostavu priniesol Milanovi Blahovi najmä rozčarovanie. Minul veľa peňazí a mnohí sa len viezli. „Vyzvali sme ľudí, aby nám poslali nejaké peniaze. Chceli sme aspoň jedno jediné euro. Veľmi veľa ľudí však neposlalo nič,“ hovorí.

Nejde len o peniaze, čakal, že veritelia zabojujú. Odteraz plánuje zastupovať len hŕstku tých, ktorí mu priamo pomohli. Stále však verí, že politici sa spamätajú a začnú spolu bojovať za občanov. Blížia sa voľby, a tak má nádej, že sa mu jeho prianie aspoň naoko splní.

Kauza Váhostav

Stavebná megafirma dlhuje spolu vyše 136 miliónov eur. Väčšinu z toho, 104 miliónov, takzvaným nezabezpečeným veriteľom, teda napríklad firmám, ktoré pre ňu pracovali.

Keďže dlhy nezvládla platiť, požiadala súd o ochranu pred veriteľmi, takzvanú reštrukturalizáciu. Súd ju schválil, škrtol väčšiu časť dlhov, a tak Váhostav zaplatí v priebehu piatich rokov všetkým veriteľom spolu 43,8 milióna eur. Z toho 19,62 milióna tým nezabezpečeným.

Zaujímavé je, že kým Váhostav škrtá dlhy, jeho šéf Juraj Široký sa zle nemá. Nedávno sme upozornili na to, že stavia už druhú vilu na Bahamách. Tú prvú predáva za osemnásť miliónov dolárov. Nová bude bližšie k pláži. V Bratislave býva v luxusnej vile na Strmých vŕškoch.

Domov
  • jb
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu plus7dni@7plus.sk.