Rajčiny ohrievané liečivou termálnou vodou: Produkcia putuje k veľkoodberateľom a potom do obchodných reťazcov. Časť z nich sa predá v stánku pri ceste.

Skleníky na rajčiny pre veľkoodberateľov vyhrievajú liečivou vodou

Štátom štedro dotované bane investujú milióny do pridruženej výroby so zlomkom zamestnancov.

V skleníkoch s rozlohou takmer tri hektáre ležiacich nad hnedouhoľnými baňami dorastajú takmer po celý rok tony paradajok. Spolu s budúcim rybným hospodárstvom a ďalšími pripravovanými projektmi ide podľa slov politikov a vedenia Hornonitrianskych baní Prievidza oficiálne o akúsi alternatívnu prácu pre baníkov, ktorí postupne prechádzajú z podzemia na povrch.

Fabrika, ktorú štát dotuje desiatkami miliónov eur ročne, investuje ďalšie milióny do podnikania, v ktorom nájde uplatnenie iba zlomok z počtu aktuálnych zamestnancov baní. Pri prepočítaní reálnych nákladov a zarátaní faktu, že skleníky vyhrieva vzácna liečivá termálna voda, sa takto na hornej Nitre pestujú pravdepodobne najdrahšie rajčiny v Európe.

Alternatívy

Osemdesiat miliónov ročne, teda 1 830 eur na každého zamestnanca. To je zhruba suma, ktorou podľa otvorených zdrojov štát nepriamo dotuje ťažbu uhlia na hornej Nitre. Baníkov v okolí Prievidze podporovali doposiaľ všetky vlády s tým, že ide o podporu zamestnanosti v regióne.

Hornonitrianske bane Prievidza sú pritom súkromná akciová spoločnosť, ktorá funguje najmä vďaka štedrej štátnej dotácii. Svoju opodstatnenosť v časoch neustáleho poklesu vyťaženého uhlia sa bane snažia odôvodniť alternatívnymi činnosťami. A tak sa baníci vrhli na pestovanie rajčín v skleníkoch či chov sumčeka afrického.

„Popri banských aktivitách spoločnosť rozvíja aj projekty, ktoré s baníctvom zdanlivo nesúvisia. Už vyše dvoch desaťročí patrí medzi ne pestovanie hlivy ustricovitej v bani. K tejto aktivite pribudlo pestovanie rajčín, využívajúce teplo z geotermálneho vrtu a banské vody,“ vysvetlila Adriana Siváková z Hornonitrianskych baní Prievidza.

Podľa nej vybudovanie skleníka na paradajky súvisí s prípravou nového ťažobného úseku pri Novákoch, ktorý spustili v roku 2009. Aby v bani vznikli vhodné klimatické podmienky, vybudovali novú tepelnú centrálu, ktorá využíva na výrobu tepla geotermálny vrt.

V skratke - bane navŕtali podzemnú dutinu, kde sú liečivé termálne vody takmer identické s vodou, ktorú používajú neďaleké bojnické kúpele ako liek pre pacientov s chorobami pohybového ústrojenstva, obličiek a nervovými chorobami. Táto vzácna voda sa tak používa na ohrievanie skleníkov s rajčinami.

Pridrahá zelenina

Do skleníkov a výstavby rybného hospodárstva investovali baníci 12,8 milióna eur. Bane postupne postavili skleníky s rozlohou 1,5 a 1,4 hektára. „Na závlahu rajčín sa používa ochladená geotermálna voda, ktorá je špecifická svojou kvalitou a vysokým obsahom minerálnych látok,“ vysvetľuje Siváková z baní.

Ako dodáva, ročne vypestujú asi 1 500 ton rajčín, čím sa bane stali druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku. Aj pri optimistickej cene 50 centov za kilogram by to dalo 750-tisíc eur na výnosoch bez odpočítania nákladov. A nielen v rajčinách vidia baníci jasnú budúcnosť.

V roku 2013 začali s prípravou výstavby ďalšieho skleníkového hospodárstva a rybej farmy v areáli Bane Handlová. „Areál novej prevádzky bude pozostávať z chovu a spracovania rýb a skleníkového hospodárstva. Stavebná časť by mala byť ukončená do mája tohto roka. Ak by sa podarilo prevádzku rozbehnúť od júna, prvá produkcia rýb by sa mohla objaviť už na vianočnom trhu,“ tvrdí Siváková z baní.

Aj tu by mali podľa nej využívať nielen banskú, ale najmä liečivú termálnu vodu. Ryby plánujú chovať vnútri v halách. „Umožní to chov teplomilných rýb, najmä sumca afrického vrátane jeho spracovania do finálneho produktu.

Výrobné priestory sú dimenzované na spracovanie živých rýb v objeme tisíc ton za rok. V rámci projektu sú na dvoch terasách navrhnuté aj dva samostatné skleníky určené na univerzálne pestovanie plodín,“ dopĺňa Siváková.

Na efekt?

Na posúdenie skutočného vplyvu náhradných podnikateľských aktivít Hornonitrianskych baní Prievidza na zamestnanosť v regióne sme si vyžiadali od firmy aj konkrétne čísla. Zaujímalo nás, koľko zamestnancov bude „pridružená“ výroba zamestnávať a či bude, povedané slovami premiéra Roberta Fica, „alternatívou pre baníkov vychádzajúcich z podzemia“.

Podľa Sivákovej vo dvoch skleníkoch v Novákoch pracuje 19 zamestnancov. „V čase zberu sa ich počet zvyšuje na štyridsaťpäť. Priemerný ročný stav zamestnancov je tridsaťštyri. V prípade Integrovaného projektu rybej farmy a skleníkového hospodárstva v Handlovej predpokladáme vytvorenie asi sto nových pracovných miest, v závislosti od rozsahu projektu, pre obyvateľov Handlovej a okolia.

Chceme predovšetkým ponúknuť prácu ľuďom z regiónu, ktorých na túto činnosť zaškolíme. Samozrejme, sú práce a činnosti, ktoré vyžadujú kvalifikovaných odborníkov,“ dodáva hovorkyňa baní Adriana Siváková.

Podľa nej mimobanské aktivity nemajú ambíciu nahrádzať zamestnanosť v ťažbe uhlia. „Prostredníctvom nich chceme kompenzovať zníženie zamestnanosti v dôsledku plánovaného poklesu ťažby uhlia súvisiaceho s úbytkom uhoľných zásob a odbytovými možnosťami,“ tvrdí s tým, že uhlie plánujú ťažiť do roku 2035.

„Pre udržanie pracovných miest zvažujeme hlavne projekty v rámci našej hlavnej podnikateľskej činnosti - ťažby uhlia. Týkajú sa prípravy nových ťažobných polí na dobývanie uhlia a zabezpečenia odbytu uhlia v rámci výroby elektriny a tepla v Elektrárni Nováky,“ dodáva hovorkyňa.

Inak povedané, skleníky s rajčinami za milióny eur využívajúce vzácnu liečivú termálnu vodu nevyčísliteľnej hodnoty nebudú alternatívou riešenia problémov so zamestnanosťou v regióne. Naopak, mnohomiliónová štátna dotácia určená súkromnej spoločnosti bude naďalej žiaduca.

Hornonitrianske bane Prievidza zamestnávajú aktuálne 3 641 zamestnancov. Pri hrubom prepočte 80-miliónová štátna dotácia znamená, že každý zo zamestnancov tejto súkromnej akciovej spoločnosti by mohol mesačne dostať plat 1 830 eur. Plat baníka v baniach je však zhruba o tisíc eur nižší.

Kde teda končia zvyšné peniaze od štátu? Ako ich súkromná firma patriaca väčšinovo Petrovi Čičmancovi a jeho manželke využíva? Naozaj neexistuje účelnejší spôsob, ako využiť štátne milióny?

Zaplatené zo štátneho Miliónové dotácie na ťažbu a spaľovanie uhlia nie sú jedinými príspevkami, ktoré štát zaplatil v súvislosti s banskou činnosťou na hornej Nitre. V lete roku 2009 došlo vo východnej šachte Bane Handlová k požiaru a výbuchu banských plynov. V hĺbke 330 metrov prišlo pod zemou o život dvadsať ľudí. Ďalších baníkov zranila tlaková vlna.

Po tragédii sa ozývali hlasy, že vinu na nešťastí malo vedenie bane na čele s jej väčšinovým majiteľom Petrom Čičmancom. V súvislosti s nešťastím bol vyhlásený štátny smútok a vláda rozhodla aj o odškodnení pozostalých sumou 1,386 milióna eur. Hornonitrianske bane odškodnili pozostalých finančným príspevkom do výšky trojnásobku priemerného mesačného zárobku.

Toto však nebol jediný prípad, keď štát investoval do aktivít súkromnej banskej akciovky. Mediálne známy je príbeh baníka na dôchodku Jozefa Ťažiara z Opatoviec nad Nitrou. Tomu štát vyvlastnil pozemky potrebné na prekládku toku rieky Nitra a úseku železničnej trate. Prekládka sa robila preto, aby bane mohli rozšíriť úseky ťažby hnedého uhlia, a rozpočet tejto akcie bol zhruba 30 miliónov eur.

Nebohý Jozef Ťažiar sa spravodlivého riešenia nedožil a ešte ho premiér Fico označil za provokatéra Ivety Radičovej. Peter Čičmanec Spolu s manželkou je jedným z majoritných akcionárov Hornonitrianskych baní. Spoločnosť vznikla v roku 1996 ako štátny podnik, za druhej Mečiarovej vlády ju sprivatizovali - previedli 97 percent akcií na zamestnaneckú spoločnosť. Jedna akcia stála sto korún.

Väčšinový balík kúpilo vedenie spoločnosti, odchádzajúci zamestnanci mali povinnosť svoje podiely predať. Radoví zamestnanci si mohli kúpiť akcie z menšinového balíka, ale nemali rovnaké práva ako vedenie spoločnosti.

Kúpna cena všetkých akcií bola 26,1 milióna slovenských korún. Čičmanec vychádzal dobre so všetkými vládami, privatizáciu nespochybnila vláda Mikuláša Dzurindu. Naopak, práve ona zaviedla systém dotácií.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní