Branislav Škripek: Svojou iniciatívou vraj reaguje na množstvo podnetov od voličov.

Škripekov návrh je právny paškvil

Mediálny výbor neschválil Škripekovu novelu o mravnosti. Chystá sa niečo ešte horšie?

Návrat do stredoveku, nevykonateľný zákon, cenzúra, neprijateľná definícia. Tieto výrazy sa v posledných dňoch spájajú s novelou zákona o mravnosti, ktorá chce vytlačiť erotiku z tlačených médií. Napriek tomu, že ešte pred pár dňami si návrh získal v prvom čítaní širokú podporu až stojeden poslancov parlamentu, na poslednom mediálnom výbore sa už nenašiel ani jeden zákonodarca, ktorý by za novelu zdvihol ruku.

Ťaženie poslanca za OĽaNO Branislava Škripeka proti „ohrozovaniu mravnosti“ sa tak môže skončiť neúspechom, ale vôbec nie je vylúčené, že o pár mesiacov sa vráti na scénu v inej, možno ešte horšej podobe z dielne vládnej strany.

Erotika je bežná: Nahé slečny sú bežnou súčasťou najpredávanejšieho nemeckého i európskeho denníka Bild. Reprofoto: Martin Domok

Ani proti, ani za

O Škripekovej novele parlament rokuje v druhom čítaní a zasekla sa v mediálnom výbore. Poslanci ju neschválili, ale ani vyslovene neodmietli. Jednoducho sa všetci prítomní zdržali. Ich rozpoltenosť ilustrujú vyjadrenia, že diskusiu o téme „vítajú“, ale návrh nie je dostatočne dopracovaný. Inými slovami, je nevykonateľný, ako sa zhodujú viacerí poslanci a experti vrátane poslanca za OĽaNO Jozefa Viskupiča. Poukazuje najmä na navrhnutý systém udeľovania pokút, ktoré by malo odobrovať ministerstvo školstva. Rezort však takúto kompetenciu odmieta.

Minister školstva Dušan Čaplovič tvrdí, že majú dosť vlastnej práce a médiá patria pod ministerstvo kultúry. Lenže rezort Marka Maďariča s novelou v súčasnej podobe nesúhlasí, pretože obsahuje „neprijateľnú definíciu mravnosti, neprimerané povinnosti distribútorov tlače a neprehľadný systém pokút“.

Navyše si podľa Viskupiča len ťažko môžeme predstaviť, ako by v demokratickej spoločnosti mohlo priamo ministerstvo určovať médiám, čo môžu a čo nemôžu zverejňovať. To by bola politická cenzúra, ktorá je ústavne zakázaná. Takejto funkcie by sa mohol ujať iba nezávislý orgán, napríklad Tlačová rada, čo naznačil aj poslanec za Smer a predseda mediálneho výboru Dušan Jarjabek. To by si však vyžadovalo ďalšie zákonné úpravy. Navyše, pri schvaľovaní členov rady parlamentom hovoriť o ich nezávislosti je iluzórne.

Súhlasí: Minister školstva Dušan Čaplovič chce chrániť deti nielen pred erotikou, ale aj pred násilím. Foto: TASR

Len postrašiť?

Liberáli z SaS novinárom prezradili, že Smer to údajne so Škripekovým zákonom nemyslí až tak vážne a jeho prvotnou podporou chceli médiám iba ukázať silu. „Jeden z poslancov za Smer nás pred hlasovaním presviedčal, aby sme hlasovali kladne, že tie noviny aspoň trochu postrašíme. Som presvedčený, že podporili tento návrh, aby postrašili médiá a aby médiá poslúchali,“ povedal nám poslanec za SaS Martin Chren.

Jeho stranícky kolega Juraj Droba zhodnotil návrh zákona veľmi výstižne: „Takýto nezmysel si nedovolilo za posledných dvadsať rokov ani KDH.“ Ako hovorí, je hlúpy a inkvizičný. Predkladateľ tejto novely Branislav Škripek má už v tom všetkom, ako sa zdá, tak trošku chaos. Tvrdí síce, že doterajšie pripomienky Smeru sa mu páčia, najmä v oblasti presnejšieho definovania ohrozenia mravnosti, no ako presne by finálne zmeny mali vyzerať, povedať nevie.

Zásadne však odmieta, že by jeho novela chcela cenzurovať tlač. „Veď aj pornografia je zakázaná a nikto to nepovažuje za cenzúru,“ hovorí Škripek. Svojimi snahami vraj iba reaguje na množstvo podnetov od svojich voličov, ktorí sa cítia zaplavení novinovou vulgárnosťou.

Násilie

Minister školstva Dušan Čaplovič chce ohrozenie mravnosti rozšíriť z čisto sexuálnej definície aj o zobrazovanie násilia. „Dieťa nemusí na novinovej titulke vidieť, ako niekto strieľa do iného človeka,“ hovorí minister. To by však mohlo znamenať, že noviny by boli sankcionované aj za reportáže z vojnového prostredia, ktoré prinášajú vo verejnom záujme. Podobné obmedzenie síce platí pre televízne vysielanie, ale televízie to riešia tým, že moderátor vopred upozorní, že v nasledujúcom vysielaní sa objavia zábery nevhodné pre deti.

Ťažko si predstaviť, ako túto prax preniesť na novinový papier. „Ak televízia dokáže zabezpečiť varovanie pred nevhodnými zábermi, tak to musí zvládnuť aj vydavateľ,“ až trochu detinsky trvá na svojom Čaplovič.

Podľa podpredsedu Medzinárodného tlačového inštitútu Pavla Múdreho môže mať takáto právna úprava nedozerné následky na slobodu tlače. „Najbližšie môže niekto prísť s návrhom nezverejňovať fotky poslancov v chúlostivých situáciách, napríklad spiacich či zábavajúcich sa.“ Aj poslanec Viskupič si kladie rečnícku otázku: „Kde sa to skončí?“ Pretože následne môže niekto vyhodnotiť ako nevhodný obsah do novín reportáž o tom, že poslanci sa pobili alebo si vulgárne nadávali, čo sa už v slovenskom parlamente odohralo.

Istou poistkou proti zneužívaniu zákona by mohlo byť spojenie „zobrazovanie neodôvodneného násilia“, ako to uvádza aj platný zákon o vysielaní, ktorým sa riadia televízie. Poslanec Viskupič však zdôrazňuje, že pri takýchto citlivých oblastiach, akou je sloboda prejavu, treba predvídať. „Toto môže byť škaredo zneužité akýmkoľvek režimom, ktorý sem raz môže prísť.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].