Skútristi porušujú zákony a ohrozujú životy ľudí. Polícia sa prizerá

Domov
Peter Galan

Skútristi nežerú nervy len plavcom a rybárom na jazerách. Plné zuby ich majú aj majitelia hausbótov na Dunaji, dokonca lodní kapitáni, ktorým jazdia priamo v plavebných dráhach.

Keď ich tu jazdí zo desať, cítite sa ako pri mori. Ani do Chorvátska nemusíte ísť, - položartom hovorí rybár Peter z Prievidze na brehu Hlbokého jazera - Gulášky - pri Senci. Dnes je tu relatívny pokoj. Len akýsi „športovec“ reve so svojím motorovým surfom pár metrov od nás.

„Začiatkom augusta som narátal jedenásť skútrov a motorový čln. Lietali pomedzi plávajúcich ľudí a vyzeralo to naozaj nebezpečne,“ vraví Peter.

Neďaleko nás, nad poľnou cestou, visí niekoľko tabúľ zakazujúcich kúpanie aj vodné športy. Nikto ich nerešpektuje a policajti vraj len zatvárajú oči.

„Niekedy je to tu naozaj o hubu,“ pridáva sa ďalší rybár. „Jazdia ako blázni. Nechápem, že ani po nehodách, čo sa tu stali, nikto nezakročil. Nedávno tu skútrista zrazil chlapa, museli ho vrtuľníkom odviezť do nemocnice, a pred pár rokmi iný jazdec zabil dvadsaťdvaročné dievča na nafukovačke.“

Bez strachu a rešpektu

Prechádzame popri nádrži, ktorá napriek zákazom býva v sezóne plná výletníkov, rybárov aj potápačov. Teraz, na začiatku septembra, je poloprázdna. Pár plavcov, ktorých oslovíme, pri zmienke o skútristoch stráca reč a zabúda svoje mená. „Viem, akí sú to ľudia, nechcem s nimi mať problém,“ hovorí jeden.

„Videl som, ako to vyzeralo, keď žena s dieťaťom jedného požiadala, aby jazdil ďalej od brehu. Takmer na ňu zaútočil.“ Ďalší z domácich je výrečnejší.

„Všetci sú na nich nahnevaní, ale ak nezakročí polícia, my nič nezmôžeme. Je to stále ťažobný priestor, aj keď tu už desiatky rokov nikto nič neťažil. Preto je zakázané aj kúpanie. Ak budú chcieť, vyženú nás odtiaľto všetkých. A plávať vedľa v Slnečných jazerách, v špinavej vode plnej siníc, ma neláka.“

Dozvedáme sa, že majitelia skútrov nerešpektujú nikoho. Robia si, čo chcú, a niekedy doslova ľudí provokujú. Špliechajú na nich, jazdia blízko brehov alebo v tesnej blízkosti plavcov.

„A vždy im to prejde. Nechápem,“ dodáva mladý Bratislavčan. „Choďte sa pozrieť do Rakúska. Tam je skútrovanie zakázané skoro všade. Majú vyhradené jedno jazero a musia si zaplatiť. Takže aj Rakúšania chodia k nám a jazdia načierno. Vedia, že ich nikto neskontroluje.“

Guláška patrí k najkrajším vodným plochám široko- ďaleko. Priezračná voda láka na kúpanie, kedysi tu vraj bolo množstvo rýb a vodnej vegetácie.

„Býval to malý raj, vysoké rastliny s obrovskými listami, veľké tunely medzi nimi využívali potápači,“ vybavuje si domáci rybár. Ale, ako pokračuje, aj o rastliny sa vraj skútristi postarali.

„Asi pred troma rokmi známi videli, ako v noci jazdia po jazere a niečo lejú do vody z bandasiek. Asi mali strach, aby sa im zeleň nedostala do turbín. Krátko nato vegetácia začala hynúť, až ostali len kamene a bahno. Teraz sa trochu spamätáva, ale nedá sa to ani porovnať s minulosťou.“

Ohrození potápači

O výnimočnosti Hlbokého jazera nám rozpráva aj potápačský inštruktor z Moravy Tomáš Melichárek. „Nádrží s takouto krištáľovo čistou vodou veľa nenájdete. Dohľadnosť pod hladinou je bežne desať metrov. Na porovnanie, na susedných Slnečných jazerách sotva dva metre.“

Tomáš sem niekoľko rokov pravidelne chodí s kolegami a so žiakmi. Zo skútristov nie je nadšený. Porušujú totiž aj základné bezpečnostné pravidlá.

„Máme tu bóje, ktoré uznávajú všade vo svete. Označujú približne dvestometrový priestor, kde sa potápame, a jazdci by sa k nim nemali ani priblížiť. Tu bežne, v plnej rýchlosti, prejdú ohraničené pásmo, a keď ich upozorníme, nereagujú a just si okolo nás urobia ešte pár koliesok. Aj priamo nad hlavami potápačov.“

Ak by sa museli núdzovo vynoriť, čo v prípade začiatočníkov nie je nič výnimočné, skúter by im pri svojej 50-60-kilometrovej rýchlosti doslova odtrhol hlavu.

Nehovoriac o tom, že najvýkonnejšie stroje hravo prekonajú stovku. Preto sem Moravania v hlavnej sezóne prichádzajú zriedka. Navštevujú aj iné vodné plochy, ale nerešpektovanie akýchkoľvek pravidiel zažívajú len tu.

Ešte aj na mori v Chorvátsku musia byť jazdci v dostatočnej vzdialenosti od plavcov. Ak teritórium prekročia, dostanú pokutu. U nás nemajú od koho. „Dohovoriť sa s nimi nedá, nekomunikujú s nami. Tak nám neostáva iné, len byť maximálne opatrný a vynárať sa čo najbližšie k brehu,“ uzatvára inštruktor.

Chcú sa predvádzať

Predseda seneckého potápačského klubu Atol Ivan Stránsky chodí s priateľmi na Gulášku už asi pätnásť rokov. Asi jediní sú tam viac-menej oficiálne. Po dohode s mestom totiž robia záchrannú službu, niekedy v rámci brigády vyzbierajú odpadky.

So skútristami majú podobné skúsenosti ako ich českí kolegovia. „Približne pred rokom sme s nimi uzavreli dohodu, aby rešpektovali aspoň zátoku, kde sa potápame,“ vraví. Niektorí ju dodržiavajú, iní nie. Stále je dosť tých arogantných, ktorí si myslia, že môžu všetko.

„Jazdiť im nestačí. Potrebujú sa predvádzať pár metrov od pobrežia, aby ľudia videli, že na to majú,“ myslí si Ivan. „Okato porušujú zákon, ale keďže žijeme na Slovensku, niektorých sa zákony očividne netýkajú. Policajti sem chodia pravidelne, nerobia však nič.“

Ivan si spomína na situáciu spred troch rokov, keď si skútristi na Hlbokom jazere robili zo strážcov zákona dobrý deň. Keď sa ich snažili vyhnať z vody, jazdci sa na nich iba bavili a vozili sa ďalej.

„Policajti si museli od hasičov požičať motorový čln a naháňať ich. Nakoniec ich chytili a z vodnej plochy vykázali, no na druhý deň tam boli opäť. Polícia s nimi nedokáže urobiť poriadok. Akoby sa ich bála.“

Ivan Stránsky je presvedčený, že keby chceli, určite by našli priestor, kde by sa svojej zábave mohli venovať legálne. „Ale, keď ich tak sledujem, väčšinu by to asi nebavilo. Nemali by sa pred kým ukazovať.“

Koľkých ešte zrazia?

Skútristi nežerú nervy len plavcom a rybárom na jazerách. Plné zuby ich majú aj majitelia hausbótov na Dunaji, dokonca lodní kapitáni, ktorým jazdia priamo v plavebných dráhach. Pritom, na rozdiel od Rakúska, máme dostatok vodných plôch, kde by nikomu nezavadzali. Veď len na Dunaji a Váhu je pre nich vyhradených zhruba dvesto kilometrov.

Rovnako môžu využívať viacero vodných nádrží. Tam by však museli dodržiavať isté pravidlá a obmedzenia. Ako nás informovala Miroslava Janušicová z Dopravného úradu, tieto priestupky by mal riešiť príslušný okresný úrad. Ten však očividne nekoná.

A mesto Senec? „Prakticky celá plocha Hlbokého jazera patrí súkromným vlastníkom. Mesto má len úzky pás pri brehu,“ reaguje na naše otázky hovorkyňa mesta Senec Martina Ostatníková. Zároveň vyvracia domnienky, že jazero je stále ťažobným revírom v zmysle banského zákona.

Od roku 2004 je väčšia časť vodnej plochy v správe súkromných subjektov. „Problematiku nebezpečnej a protizákonnej prevádzky vodných skútrov na Hlbokom jazere sa snažíme riešiť, na účinný zásah nám však chýbajú kompetencie.

Preto neustále upozorňujeme odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Senec, Štátnu plavebnú správu Bratislava aj Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, aby našli uspokojivé riešenie.

Polícia v Senci nám ešte v júni tohto roku prisľúbila maximálnu súčinnosť pri kontrole dodržiavania zákona o vodách a zákona o vnútrozemskej plavbe. Kontrolu prisľúbila aj Štátna plavebná správa v Bratislave.“

Napriek tomu sa situácia nezmenila a vyvádzanie skútristov na Guláške sa asi pred mesiacom skončilo vážnym zranením jedného z rekreantov.

Zlý žart

„Mesto Senec už prakticky vyčerpalo všetky zákonné možnosti, ako ovplyvniť riešenie problému s prevádzkou vodných skútrov na Guláške,“ tvrdí Martina Ostatníková. „Zákonom dané sankčné nástroje majú len štátne orgány, od ktorých očakávame razantnejší postup.“

Tie sa akosi nemajú k činu. Ani policajti svoje plány zrejme nemysleli až tak vážne. „Na útvaroch v pôsobnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci v súčasnosti vyšetrujeme podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví, keď skúter zranil plavca, a dva podnety v súvislosti s neoprávnenou jazdou vodných skútrov na jazere Guláška.

Ani v jednom prípade vyšetrovanie doposiaľ nebolo ukončené,“ dozvedáme sa od hovorcu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michala Szeiffa.

Čo treba vyšetrovať na tom, čo všetkým roky bije do očí? A kontroly? Podľa hovorcu o ich asistenciu nikto z oprávnených orgánov v tomto roku nepožiadal.

Pôsobí to ako zlý žart. Na Guláške aj na mnohých ďalších vodných plochách úzka skupina ľudí drzo porušuje zákony, ohrozuje zdravie i životy ľudí a tí, čo by mali na poriadok dohliadať, si umývajú ruky a vyhovárajú sa jeden na druhého. Pritom by stačilo, keby jazdcom len skontrolovali doklady a väčšina by svoj koníček nadlho musela zavesiť na klinec.

Podľa zákona o vnútrozemskej plavbe je totiž aj skúter malé plavidlo a jeho majiteľ musí byť držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti, teda absolvovať skúšky a získať preukaz vodcu malého plavidla. Potom by možno vedel, čo vlastne musí na vodných plochách dodržiavať. Nedeje sa však nič. Alebo čakáme, kým sa stane ďalšia tragédia?

Vianočné tipy na darček