Dôležitá súčasť príjmu: V Amerike je prepitné najvyššie, tvorí až dvadsať percent z celkovej výšky útraty. Vzhľadom na minimálny plat čašníkov je to však dôležitá zložka ich mzdy.

Sme držgroši, alebo obsluhe doprajeme? Slováci a prepitné

My Slováci sme podľa prieskumu pomerne štedrí. Vieme však, ako odmeniť a neuraziť? A ako je to pri platení kartou?

Niekde je doslova povinné, inde zarátané v účte a napríklad v Japonsku ho považujú za urážku. Zvyk dávať prepitné poznali už starí Rimania a Gréci, no kým dnes sa výškou prepitného meria nielen kvalita obsluhy a reštaurácie, ale aj spoločenský status hosťa, v časoch antiky sa odmena za služby zvyšovala iba v hostincoch pre nižšiu triedu. Cieľom bolo získať trochu sena navyše a doň prípadne aj povoľnejšiu slúžku.

Z prieskumu, ktorý pred časom uskutočnila spoločnosť STEM/MARK, vyšli Slováci celkom priaznivo. Hoci iný prieskum ukázal, že takmer trinásť percent obyvateľov našej krajiny žije na hranici chudoby, STEM/MARK zistila, že až štvrtina Slovákov nechá prepitné pri každej návšteve reštaurácie. Otázne, pravdaže, je, koľko.

Nízkym prepitným totiž môžete personál aj uraziť. Prinajmenšom v zahraničí. Existujú všeobecné pravidlá, ako sa pri finančnom bonuse pre čašníkov nekopnúť? Celkom jednotné nie, no ponúkame vám niekoľko tipov.

Rátajte percentá

Mimochodom, tip je tiež jedno zo synoným pre prepitné - podobne ako obslužné, bakšiš, dýško, tuzér či pôvabný výraz diškrécia. Slovo, ktoré pochádza z americkej angličtiny, je v skutočnosti skratkou spojenia to insure promptness, teda zabezpečenie kvalitných služieb.

Prepitné zvyčajne tvorí percentuálnu časť útraty, najčastejšie desať, ale aj viac percent. Aj pri prepitnom platí - iný kraj, iný mrav. Najvyššie prepitné sa tradične dáva v Amerike.

Je to až dvadsať percent, no má to svoje dôvody. Obsluha totiž dostáva často len minimálnu mzdu, preto je to pre ňu významná a dôležitá časť príjmu.

Pre podobnú príčinu rátajte s vyšším - a každodenným - prepitným aj v arabskom svete. Nehovoriac o tom, že tamojší personál pracuje často iba za stravu a uniformu, takže „bakšiš“ je preň jediným príjmom.

A koľko sa dáva v Egypte, kam Slováci cestujú najčastejšie? V reštauráciách býva prepitné zahrnuté už v cene, no očakáva sa, že hosť priloží ešte päť-desať percent.

V hoteloch počítajte s jedným až dvomi dolármi pre chyžnú - s eurami tu neuspejete -, s dolárom pre vrátnika, no a nezabudnite si nakloniť recepčných. Desať až dvadsať dolárov na začiatku pobytu podľa servera cntraveler.com na to postačí.

Zdaňuje sa: Aj prepitné je príjem, z ktorého treba platiť desiatok štátu. Foto: profimedia.sk

Nakloňte si chyžné

Slováci čoraz častejšie lietajú aj do Izraela. Server cntraveler.com odporúča platiť v domácich šekeloch skôr ako v inej mene. V reštauráciách je prepitné zarátané v účte, v hoteloch rátajte so šiestimi šekelmi pre nosiča kufrov i chyžnú - je to asi 1,35 eura. Izraelskí taxikári očakávajú navyše 10-15 percent.

Po večeri v Saudskej Arábii musíte personál odmeniť 10 až 15 percentami z výšky účtu. A zabudnite tiež na nedojedené jedlo. Domov vám ho nezabalia, rozdelí si ho kuchynský personál a bezdomovci. Dobré služby v hoteli si poistite 20 až 25 dolármi pre recepčného, chyžnej nechajte dva doláre každý deň.

Podobné pravidlá sú v Spojených arabských emirátoch. V Afrike - platí to pre Maroko, Tunisko a Juhoafrickú republiku - je zvykom nechať čašníkovi desať až pätnásť percent z celkovej sumy. Vrátnik v hoteli sa uspokojí s desiatimi dolármi na začiatku pobytu, chyžné sú tu však „drahšie“ - odporúča sa nechať im až päť dolárov denne.

Keď prepitné urazí

V ázijských krajinách môže byť prepitné urážkou. Neplatí to však všade. Napríklad v Kambodži čašník rád príjme dolár a rovnakú odmenu ocení aj vrátnik. Ostatnému personálu však prepitné nenechávajte, je už zarátané v cene za noc.

Podľa cntraveler.com Čína patrí ku krajinám, kde je prepitné tabu. Ak sa tam už dostanete, určite ho netreba nechávať v miestnych podnikoch, no v luxusných hoteloch pre cudzincov platia zvyky cudzincov. Nosič čaká päť juanov za kufor - je to okolo 70 centov -, exkluzívne reštaurácie zasa pripočítavajú k účtu 10-15 percent.

V Indii je zvykom nechať v reštaurácii desať percent navyše, hoci vychytené prevádzky majú prepitné už vopred započítané. Podobne je to aj v Indonézii.

Špeciálny postoj k prepitnému majú v Japonsku. Viacerí cestovatelia citovali vtipné príhody, ako za nimi predavač utekal aj s jediným jenom - čo je 0,007 eura - navyše.

V Thajsku sa z prepitného žije. A je trápne nedať ho, tým skôr, že zvyky jeho sumu nenastavili vysoko. Čašník si zaslúži aspoň dolár, rovnako nosič. Chyžným a vrátnikom sa podľa cntraveler.com prepitné nedáva.

Je zarátané, no rátajú s ním

A čo hovorí cestovateľský server o zvykoch na starom kontinente? Na Slovensku aj v Česku je slušné nechať desať až pätnásť percent z celkovej útraty.

Vo Švajčiarsku a vo Francúzsku býva prepitné zvyčajne zahrnuté v cene - naznačí to slovo compris a znamená to, že výsledná suma bude zvýšená zhruba o 15 percent. Počíta sa však s tým, že na tanieriku na stole necháte ešte pár drobných.

Prepitné je súčasťou účtu aj v Taliansku, no aj tu platí, že eurami navyše neurazíte. V Grécku záleží na tom, či konzumujete drahé, alebo lacnejšie jedlo. Pri drahšom obede sa ráta aj s vyšším prepitným - okolo desať percent. Pri lacnejšom s polovicou. Nechať desať percent z účtu je slušné aj v Maďarsku a v Chorvátsku.

Zdanené prepitné?

Možno si spomínate, že v roku 2013 prišiel minister financií Peter Kažimír s nápadom zdaniť prepitné. Vyvolalo to vtedy búrlivé reakcie, ktorým sa nemožno čudovať vzhľadom na to, že naša vláda dokáže vymyslieť neuveriteľné spôsoby, ako zdrať našinca z kože, aby mala dostatok financií na „balíčkovanie“ a vlastnú vysokú réžiu.

No aby sme boli spravodliví, tento nápad, ktorý odmietli aj ministri reštauratéri Kaliňák a Počiatek, v skutočnosti neskrsol v hlave ministra Kažimíra, ale už dávnejšie.

V marci 2013 na povinnosť zdaňovať aj „vedľajšie príjmy“ obslužného personálu, len opäť snaživo upozornili daniari. Aj vypočítali, že taký čašník si mesačne „tringeltmi“ prilepší o tristo eur. Z tých by mal platiť aj odvody do Sociálnej a do zdravotnej poisťovne.

Aj keď táto povinnosť stále platí, odvtedy sa už o nej nehovorilo. Každému je zrejme jasné, že sotva niekto dokáže zistiť, koľko naozaj čašníci na prepitnom dostanú.

Hotovosť či karta?

Najčastejšie sa prepitné necháva v hotovosti, či už rovno zaokrúhlite sumu pri platení, alebo ho vložíte pod obrúsok, či do obalu, v ktorom vám prinesú účet. Ako postupovať, ak chcete útratu zaplatiť kartou?

Niektoré platobné terminály už umožňujú zadať predvoľbu „prepitné“. Pri platení ju potom stačí už len stlačiť, zvoliť sumu a pridať k účtu. No úprimne, väčšina reštaurácií z toho nebude mať radosť. Takto odovzdané prepitné je totiž preukázateľne súčasťou zisku. A to nielen u nás, ale napríklad aj v susednom Česku.

Je však na vás, ako sa rozhodnete. Pravdupovediac, rozšírenejšie je zaplatiť účet kartou a prepitné priložiť v hotovosti. Ak je prepitné veľké, ale naozaj poriadne, môžete na účet rozpísať, ako si ho má personál podeliť. To sa však robí skôr v Amerike a musíte nechať skutočne tučnú odmenu, teda aspoň päťsto dolárov.

V niektorých prevádzkach zaviedli na prepitné špeciálnu nádobu. Výnos potom majiteľ - hádam spravodlivo - rozdelí medzi jednotlivých zamestnancov.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní