„Kazítka“: Návrh smeráckych poslancov Brixiho a Martvoňa napokon skončil v koši, ale myšlienka zostala.

Smerácke „kazítka“ späť na scéne!

Európsky parlament rieši problém plánovaného zastarávania výrobkov v oveľa inteligentnejšej podobe.

Mnoho ľudí si ťukalo na čelo, keď v roku 2015 vyrukovali poslanci za Smer Otto Brixi a Anton Martvoň s novelou zákona, ktorá by pod hrozbou vysokej pokuty zakazovala výrobcom zákerne inštalovať do televízorov, vysávačov či iného tovaru „kazítka“. Malo ísť o akési tajomné zariadenia, ktoré sa presne po skončení záruky postarajú o to, že výrobok sa pokazí. Zákazník je nútený opäť otvoriť peňaženku a kúpiť si nový model. Problém je len v tom, že zákerné „kazítka“ nikto nikdy nevidel a celá poslanecká snaha skôr pripomínala konšpiračnú teóriu o zlých výrobcoch. Po spŕške kritiky a otvorených posmeškov sa sám predkladateľ novely Otto Brixi rozhodol z boja radšej vycúvať a návrh zákona stiahol. Lenže problém takzvaného plánovaného zastarávania tesne po záruke najmä v oblasti elektroniky skutočne existuje, aj keď v inej podobe, než si predstavovali smerácki poslanci.

Karty na stôl

Európski poslanci schválili návrh, na základe ktorého by európski výrobcovia mali mať možnosť vyložiť karty na stôl a otvorene zákazníkom oznámiť, ako dlho konkrétny telefón, mixér či prehrávač vydržia. Mali by to urobiť formou nálepky, ktorá bude informovať, či konkrétny tovar bude dobre slúžiť dva, tri alebo desať rokov. V niečom mali totiž Brixi s Martvoňom pravdu - výrobcovia sa rôznymi spôsobmi snažia po relatívne krátkom čase prinútiť zákazníkov, aby si kúpili nový model. Nerobia to však formou konšpiračných „kazítok“.

Verejne známy je fakt, že už začiatkom dvadsiateho storočia uzavreli viacerí výrobcovia žiaroviek kartelovú dohodu, že žiarovky budú vyrábať z menej trvácneho materiálu, aby umelo znížili ich životnosť maximálne na tisíc hodín. Použitie menej kvalitného materiálu je do dnešných dní bežná prax. To však ešte nemôže byť dôvod na postihnutie výrobcu. Týmto spôsobom totiž väčšinou znižujú nielen životnosť, ale aj cenu výrobku a to mnoho zákazníkov vyhľadáva. Existuje aj rafinovanejší spôsob, ako zvýšiť vlastný odbyt, a takisto má korene v minulosti. V dvadsiatych rokoch minulého storočia prišla automobilka General Motors na geniálny ťah, ako sa presadiť v silnom konkurenčnom boji s Fordom. Ako prvá na svete začala programovo každý rok lákať zákazníkov na nový, inovovaný model. Auto bolo otázkou prestíže, a tak každý túžil čo najskôr vymeniť svoje „staré“, povedzme, trojročné auto za nové. Táto prax je dnes už taká rozšírená, že si nikto neuvedomí jej skutočné pozadie.

Nevyhodiť, opraviť!

Prieskum Eurobarometra ukázal, že 77 percent európskych občanov by uprednostnilo opravu svojho starého výrobku pred kúpou nového. Europoslanci ich chcú vyslyšať. „Musíme zabezpečiť, aby spotrebitelia vopred vedeli, ako dlho im výrobok vydrží a či sa dá opraviť,“ vyhlásil europoslanec Pascal Durand. Súčasťou riešenia totiž majú byť oveľa lacnejšie opravy pokazených vecí, ktoré budú môcť vykonávať aj iné ako len licenciované opravovne. Mala by sa tak skončiť prax, keď dať si opraviť fén alebo telefón je takmer rovnako drahé, ako kúpiť si nový model. Samozrejmé tiež majú byť cenovo dostupné náhradné diely. Cieľom je, aby človek nemusel hneď vyhodiť trebárs celý mixér, keď sa mu pokazí veko. „Je nevyhnutné, aby batérie neboli napevno prilepené, ale len priskrutkované, a bolo možné jednoducho ich vymeniť. Netreba predsa vyhadzovať celý telefón,“ vysvetľuje Durand. Takýto úsporný prístup k veciam šetrí nielen peňaženky, ale aj životné prostredie, ktoré je zaťažené menším objemom odpadu.

Má to aj pozitíva

Ako to už býva, každá minca má dve strany. A to platí aj v prípade plánovaného zastarávania výrobkov, ktoré má nesporné pozitíva. Častejšie nákupy podporujú rozvoj priemyslu, obchodu a inovácií. Menej trvácne produkty sú väčšinou lacnejšie a to umožňuje, aby si ich mohlo kúpiť viac ľudí. Navyše, v niektorých prípadoch je vyslovene žiaduce, aby si zákazníci pravidelne kupovali novšie modely, aj keď tie staré by ešte mohli slúžiť.

Typickým príkladom sú autá. Používať ten istý model desať- dvadsať rokov nie je dobré z hľadiska bezpečnosti pasažierov ani ochrany životného prostredia. Stačí si len uvedomiť, ako veľmi sa zdokonalili karosérie s modernými deformačnými zónami, airbagy, ktoré sa kedysi nemontovali do áut vôbec, prípadne o koľko sa znížila spotreba a produkcia škodlivých emisií v moderných motoroch. Samostatnou kategóriou sú technológie, najmä smartfóny a počítače. Vývoj nových a lepších verzií ide tak rýchlo, že málokto by chcel používať smartfón desať rokov. Za ten čas sú už na trhu oveľa výkonnejšie procesory, detailnejšie fotoaparáty a trvácnejšie baterky.

Bolo by veľmi málo zákazníkov, ktorí by si kúpili drahší a trvácnejší model, len aby po troch-štyroch rokoch závistlivo poškuľovali po krajších, tenších a výkonnejších telefónoch svojich známych. Naopak, trvácnosť zákazníci očakávajú najmä od luxusnejších značiek, ktoré sa v čase takmer vôbec nemenia a dokonca naberajú na hodnote - napríklad hodinky. Nesporne však bude príjemné, ak budú čo najdlhšie slúžiť aj jednoduché spotrebiče ako fén či ponorný mixér a v prípade poruchy bude možné lacno ich opraviť.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].

Vianočné tipy na darček