V skupinkách: Vo Výbornej podľa miestnych chodieva do hory po drevo okolo sto ľudí denne.

Šokujúci pohľad na Tatry: Stromy miznú ako na páse, drevo končí u zlodejov z osád

Zlodeji z osád len od Smokovcov po Matliare spália za rok okolo 80 kamiónov dreva.

Druhého januára v doobedňajších hodinách vošiel do lesného porastu, kde bez príslušného povolenia vzal drevnú hmotu, a to jeden kus dĺžky 7,03 metra a s celkovým objemom 0,07 kubického metra… - čítame záznam z kežmarskej prokuratúry.

Dozvedáme sa, že „našiel na zemi zrúbaný strom, dal si ho na plece a niesol do miesta trvalého bydliska, kde ho chcel použiť ako palivové drevo“. Spáchal prečin krádeže, ale pri výške škody sa človeku zastaví dych: 3,15 eura!

Ihrisko vo svahu, strom bez vetiev

To sa naozaj oplatí naťahovať sa po súdoch za 3,15 eura? O tomto vravia lesníci, že je to pokrok oproti minulosti, keď páchateľov nestíhali? Pozrime sa na to ich očami.

Dnes onen páchateľ vzal drevo za 3,15 eura. Ešte dnes ho spáli v piecke a ešte dnes večer, najneskôr zajtra ráno sa poberie do hory po ďalšie drevo. Tristošesťdesiatpäť dní do roka. Nielen on, takmer všetci obyvatelia podtatranských osád, kde žije približne desaťtisíc ľudí.

A z jednej smiešnej palice je zrazu dvetisíc kubických metrov, čo sú stromy z plochy okolo päť hektárov. Inak - okolo 2 500 lepších stromov. A ešte inak - približne 80 plne naložených kamiónov dreva! Len vo Vysokých Tatrách, od Smokovcov po Matliare.

„Všeličo som už videl, ale toto ešte nie,“ hovorí Michal Jurčo, ekológ ochranného obvodu Tatranské Matliare, a ukazuje na vysoký smrek. Keby nebol suchý, podobal by sa na máj, aký sa dievčatám stavia pri dome. Ani halúzka! Osekaný až po vrch.

Sme „Na Slavkovskom“, tak to tu volajú, neďaleko osady v Stráňach pod Tatrami. To, že majú postavené futbalové ihrisko vo svahu na kopci, je rovnako čudné ako to, že široko-ďaleko okolo domov nerastie ani jediný strom, hoci tam bol pôvodne les. A mizne ďalej.

„Táto holina je nová, vyčistili ju túto zimu, tá vľavo je z vlaňajška,“ hovorí. Po stromoch zostali iba kmene zrúbané nie veľmi ostrými sekerami vo výške pása až očí. A načaté sú aj smreky a borovice v okolí tejto plešiny. Surovo do nich párkrát zatnú a nechajú vyschnúť. Drevo do piecky sa tak pripraví samo. Postojačky.

„Už sme začali so zalesňovaním, ale vytrhávajú nám aj čerstvo posadené stromčeky, len tak, z pasie. Zrejme tu takto vzniká savana, pretože prirodzená obnova stromov nefunguje. Niekde sú močiare a neuchytia sa na nich, inde stromy zotnú, sotva trochu povyrastú, aby nemuseli chodiť ďaleko,“ rozpráva.

A sme opäť pri peniazoch: lesníci sú podľa zákona povinní zalesňovať. Čo sadenica, to okolo 50 centov, a nahradiť to, čo zmizlo, znamená posadiť 2 500 stromčekov. Pripočítajte si zber semena, vypestovanie sadeníc, výsadbu. To je to, čo my všetci zaplatíme z daní, aby si niekto iný mohol v zime zakúriť a navariť.

Pozrite sa, čo hovorí na situáciu ekológ:

Čo hneď nespália, to im ukradnú

Vraj by bolo najlepšie, keby päť kilometrov okolo osád boli len pasienky. To je taký „akčný rádius“ zlodejov dreva. Miestni vám ochotne povedia, že tí z Huncoviec vláčia kmene domov na pleciach a sú vraj veľmi silní, tí z Rakúsov alebo zo Strání pod Tatrami už majú vozíky. Len nikto nevie prečo.

Prezradia vám aj to, že viac dreva, ako hneď spotrebujú, sa im neoplatí nosiť, ukradli by im ho susedia, a nakoniec sa dozviete záhadný príbeh o mužovi, ktorý si kúpil povolenie na prípravu dreva v lese, aj tak ho o tri dni chytili na celkom inom mieste, ako mal byť, o dva kilometre ďalej. Prečo? „Prvý deň som bol tam, kde ma horár poslal, aj druhý deň a tretí. No neviem, čo mi to napadlo ísť kradnúť.“

Zrejme im to ako krádež nepripadá. Kto by kupoval niečo, čoho je plná hora? Pritom Štátne lesy TANAP-u ročne ponúkajú štyritisíc kubíkov dreva, ktoré si možno lacno kúpiť. Za kubický meter hrubiny, teda s hrúbkou priemeru nad 7 centimetrov - 5,4 eura, za meter tenčiny, pod sedem centimetrov, 1,9 eura.

Ale to je vraj drahé, hoci v sociálnych dávkach je aj položka „na bývanie“. „Spolu s policajtmi robievame záťahy na zlodejov dreva najmenej dvakrát do mesiaca, v zime častejšie. Autoritu policajtov potrebujeme preto, že zlodeji chodia v skupinkách, najčastejšie dvaja až traja, ale niekedy aj tridsaťčlenné skupiny a občas sa správajú agresívne,“ hovorí Lenka Burdová, hovorkyňa Štátnych lesov TANAP- u.

„Ak zlodeja prichytíme, môže dostať pokutu 66 eur. On však väčšinou nemá so sebou žiaden doklad a ak nejaké meno povie, dokonca aj pravé, nenájdeme ho, pretože v osade zvyčajne žije niekoľko ľudí s tým istým menom.“

„Jaký chlap, taký pňák!“

Štátne lesy sú štátne, súkromní vlastníci lesa a urbáre, to je zase niečo iné. Ale problém je rovnaký, drevo mizne aj im. Hnev miestnych vo Výbornej, kde podľa slov starostky Viery Strelovej tvoria Rómovia 87 percent obyvateľstva, sa dá cítiť vo vzduchu ako síra. „Jaký chlap, taký pňák!“ povie chlap na margo pahýľov trčiacich všade v okolí.

Vyklčované: Panoráma Tatier sa postupne mení. Foto: Juraj Roščák

„Prečo rúbu stromy vo výške očí? Lebo majú v bruchu kosti a sú invalidi!“ Rozhovorí sa o tom, že do roku 1989 tu dnešná rómska mládež mala dedov a otcov, ktorí pracovali, boli to slušní ľudia, ale dnešným mladým sa nechce nič.

„V zime chodievajú do hory okolo obeda, teraz na jar zavčas rána, už okolo piatej, aby sa cez deň mohli vyhrievať na slniečku pred kolibou, hrať karty a vadiť sa,“ rozpráva a ukazuje na cestičku vyšliapanú od posledných domov do kopca k hore.

„Niektorí unesú aj trištvrte metra dreva, človek by neveril! Preto musia chodiť čoraz ďalej, zo päť kilometrov dokola je už len holina. Iní pochodujú s batôžkami - to sú tí, ktorí drevo v lese narúbu na potrebnú veľkosť do piecky a potom ho predávajú starým po tri eurá za nošu. Ale začali v lese hospodáriť, už nezasekávajú všetky stromy, niektoré si nechávajú dorásť. Problém je v tom, že im ten les nepatrí!“

Dennodenne z Výbornej do hory kráča okolo sto ľudí. Miestni sa bránia. Našli si strategické miesto v obci, odkiaľ dokážu zlodejov nafotografovať. Využívajú aj fotopasce v lese. Čo fotka, to ďalší papier z polície alebo z prokuratúry v šanóne Krádeže. Ten šanón za posledné dva roky zhrubol na dobrých šesť či sedem centimetrov.

„Nemôžeme povedať, že drevo kradnú všetci, niektoré rodiny si ho kupujú, ale tých je málo,“ hovorí Ján Slivinský, hospodár pre lesy vo Výbornej. Vysvetľuje, že treba prehodnotiť výpočet škody za vyrúbané stromy v lesoch, lebo sa pri nich nezohľadňujú environmentálne škody ako pri voľne rastúcich stromoch. To sú tie, čo rastú na poliach alebo lúkach, niekedy iba pár metrov od hory.

Z vtáčej perspektívy: Takto nám Tatry miznú pred očami.
Z vtáčej perspektívy: Takto nám Tatry miznú pred očami.
Juraj Roščák

Z vtáčej perspektívy: Takto nám Tatry miznú pred očami. Foto: Juraj Roščák

Ale majú šťastie: keby ste ich chceli vyťať, potrebujete povolenie od úradníkov životného prostredia. Zvláštne? Prečo majú stromy v lesoch menšiu hodnotu, veď rovnako produkujú kyslík a majú rovnaký význam pre ľudí. Výpočty škôd v lesoch sú potom čudné a vzdialené od reality.

Príklad? Keď zlodeji zotnú 20- až 30-ročný javor, ráta sa len škoda za drevo. Čiže 2 až 2,50 eura. A to nehovoríme o jednom javore. Ročne im z lesa zmizne okolo 700 kubických metrov dreva, čiže asi 30 plne naložených kamiónov.

„Súčasný stav je neúnosný, zvyšuje sa napätie medzi vlastníkmi lesov a zlodejmi dreva. Tu pomôže iba systémový prístup. Jedným z riešení by mohlo byť vytvorenie hliadok v lese, ktoré by spolu s majiteľmi a so správcami lesov usmerňovali prípravu dreva v lesoch. Obmedzilo by to nekontrolovaný výrub a poškodzovanie stromov a spolu s kamerovým systémom by to mohlo priniesť výsledky,“ hovorí Ján Slivinský a dodáva, že určite by to stálo menej než policajné zásahy, vyšetrovanie, prokuratúra, súdy či pobyt usvedčeného zlodeja vo väzení.

Trest povinnej práce

„Aj my mávame spoločné záťahy na zlodejov s policajtmi. Chvíľu je pokoj a potom sa to začne znova. Drevo jednoducho potrebujú, ale kúpiť si ho nechcú, hoci priamo v obci podnikateľ vyrábajúci palety ponúka odrezky. A ak nám aj spôsobia škodu, prichytíme ich pri čine, dokážeme im vinu, súd ich potrestá skôr symbolicky, zvyčajne sa im ujde trest povinnej práce. Ale nie v lese, kde spôsobili škodu, pretože ten vlastnia podnikateľské subjekty a na ne sa tento zákon nevzťahuje,“ hovorí Ján Slivinský.

„Ak zlodejov prichytia, dostanú pokutu, ale keďže sú v hmotnej núdzi, je otázne, či ju zaplatia. Keď súd nariadi, aby svoj čin odpracovali, zvyčajne dostanú okolo tristo hodín,“ hovorí starostka Výbornej Viera Strelová.

Potom je na nej, aby určila, čo budú robiť - kopáčske práce, výkopové práce. Niektorí sa však do hory vrátia zase a zase odtiaľ vyjdú s kmeňom na pleci. Drevo potrebujú. Mohli si ho kúpiť, dostávajú príspevok na bývanie 89,20 eura. Ale - načo? To je však už filozofická otázka. Nemal by na ňu odpovedať farmársky zákon?

„V minulosti nám pomáhali hliadky, ale boli rómske a medzi ich členmi a obyvateľmi obce boli neraz rodinné putá. Od júna budeme mať hliadky znova, občianske. A určite by sa nám zišli aj kamerové systémy, žiadame ich od ministerstva vnútra ako pomoc na znižovanie kriminality už najmenej štyri roky,“ dodáva starostka. A tak ide život ďalej v starých koľajach. Chodníček do hory z Výbornej je vyšliapaný, nenájdete na ňom ani steblo trávy a holín pribúda.

Domáci vravia, že bude ešte horšie. V obci majú síce skvelú minerálku, ale v chotári sa im objavil bobor a postupne si kliesni cestu stromami práve k nej. Zdá sa, že čistiniek bude ešte viac.