Apollo II: Budovy novopostaveného bizniscentra Apollo II museli spevňovať, pracovalo sa vo dne v noci.

Spadne ľuďom na hlavu? O statike bizniscentra Apollo sa opäť špekuluje

Celé poschodia bizniscentra Apollo v Bratislave zívajú prázdnotou. Kancelárie sú opustené a vôbec sa nezdá, že by v tip-top stave čakali na nových nájomníkov.

Administratívna budova Apollo I v bratislavskom Prievoze je čiastočne prázdna. V opustených kanceláriách aj zvonku vidieť, že v okolí nosných stĺpov sú rozobraté veľké plochy sadrokartónových podhľadov.

Odborníci naznačujú, že takýto stav nie je štandardný. Pred štyrmi rokmi sme v týždenníku PLUS 7 DNÍ priniesli sériu článkov o problémoch so statikou bizniscentra Apollo II, ktoré je novším pokračovaním Apolla I.

Vtedajší majiteľ budov, developérska spoločnosť HB Reavis, tvrdil, že problémy so statikou nemá, iba spevňuje konštrukcie kvôli inštalácii fotovoltických panelov na streche. Statici však tento dôvod spochybnili.

Neporiadok

Celé poschodia Apollo jednotky zívajú prázdnotou. Kancelárie sú opustené a vôbec sa nezdá, že by v tip-top stave čakali na nových nájomníkov.

Zvonku jasne vidieť, že stropné podhľady v budove sú rozobraté a stavba je pri nosných stĺpoch obnažená až na betón - akoby niekto potreboval monitorovať stav stropov. Na tento fakt upozornil našu redakciu zdroj, ktorý už pred štyrmi rokmi poukazoval na fakt, že Apollo II, ktoré patrilo medzi najväčšie a najmodernejšie kancelárske priestory v strednej Európe, má problémy so statikou.

Teóriu podporovali aj práce, ktoré horúčkovito prebiehali v budovách bizniscentra. Robotníci rekonštruovali, prerábali a zosilňovali nielen zvislé nosné konštrukcie, ale aj betónové stropy.

Čítajte viac:

Domčeky z karát: Stavby na Slovensku padajú jedna za druhou

Rekonštrukcia prebiehala vo dne v noci, okolo nosných stĺpov sa osádzali nové spevnené hlavice a v podlahe bolo vidieť zabudované špeciálne prvky. Nájomcovia kancelárií sa museli dočasne vysťahovať.

Na spevňovaní budovy spolupracovali aj experti z Katedry betónových konštrukcií Slovenskej technickej univerzity. Vtedajší vlastník budovy, spoločnosť HB Reavis, odmietal všetky špekulácie okolo zle vyrátanej statiky tvrdením, že na strechu ide dodatočne inštalovať fotovoltické panely, preto treba spevniť nielen nosné, ale aj stropné konštrukcie.

Statik Pavol Jančovič vtedy skonštatoval, že pri inštalácii panelov by prichádzalo do úvahy spevnenie stĺpov, nie však stropov v nižších podlažiach budovy. Na fotografiách, ktoré redakcia mala k dispozícii, statik videl špeciálne šmykové tŕne, ktoré neprenášali zvislé zaťaženie v stĺpoch, ale riešili iba šmykovú únosnosť stropnej dosky.

„Potreba zosilniť stropnú dosku môže vzniknúť zlým projekčným riešením alebo zlou realizáciou nosnej konštrukcie. Teda buď nedostatočným množstvom výstuže, alebo nedostatočnou hmotou stropnej dosky. Laicky povedané, stane sa tak vtedy, keď je stropná doska príliš tenká,“ tvrdil Jančovič.

Treba dodať, že dnes na strechách budov vidieť niekoľko fotovoltických panelov, ktorých hmotnosť zďaleka nedosahuje také čísla, aby sa kvôli nim museli spevňovať aj dolné podlažia a výťahové šachty v budovách.

Obvinený statik

Budovu, ktorú bolo treba spevniť pre slabé nosné konštrukcie, projektoval statik Ján Tomčáni. Ten už jeden problém vyrobil. Práve on totiž projektoval garáže v neďalekom polyfunkčnom objekte Trinity a zrútila sa tam strecha. Iba s veľkým šťastím a zhodou náhod sa nikomu nič nestalo.

Statika Tomčániho neskôr polícia obvinila. Expert zo Slovenskej komory stavebných inžinierov vtedy konštatoval, že snahy developérov tlačiť ceny dolu sa nemôžu neprejaviť na kvalite budov.

V prípade budovy Apollo I, v ktorej si, mimochodom, prenajíma priestory aj štátna Národná diaľničná spoločnosť, sa zatiaľ podobné informácie neobjavujú.

Práve spomínaný statik Pavol Jančovič tvrdí, že na základe fotografií s rozobranými stropnými podhľadmi sa nedajú urobiť jednoznačné závery.

Na našu otázku, či je bežné, aby sa na veľkých plochách v okolí nosných stĺpov rozoberali podhľady, statik odpovedal: „Je bežné, že demontovateľné podhľady sa občas demontujú. Napríklad sa opravujú rozvody energií, vody či vzduchotechniky. Samozrejme, nevylučujem ani príčinu, ktorú naznačujete.“

Budovu Apollo I oficiálne predal jej majiteľ HB Reavis v roku 2006 investičnej spoločnosti Hannover Leasing. Do jej nemeckej centrály sme adresovali otázku, či môžu potvrdiť problémy so statikou, prípadne informáciu o tom, že by budova bola na predaj.

„Nie sme majiteľom budovy, iba manažérom realitného fondu a spolupracujeme s lokálnym partnerom,“ vysvetlila Barbara Pappová z komunikačného odboru Hannover Leasingu.

Na otázky týkajúce sa statiky sme odpovede nedostali, dôvodom sú vraj prázdniny a nezastihnuteľnosť kompetentných lokálnych partnerov.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].