Špecialista na zbrane: Nebezpečný zločinec Nigut je stále na slobode

Po nedokonanej vražde pri Jahodnej je pod kontrolou polície jedine Nigutova obeť, páchatelia aj po prvom verdikte súdu behajú po slobode.

Domov

Citovo chladný psychopat Róbert Nigut, v gangu okoličányovcov považovaný za odborníka na zbrane, je stále na úteku, a tak pred pojednávaním o prípade úkladnej vraždy na ceste z Jahodnej nehúkala kolóna policajných áut, akou vozievajú nebezpečných mafiánov v putách na súd.

Lavica pre obžalovaného ostala tentoraz prázdna a namiesto kukláčov ozbrojených po zuby a policajných psov sa v okolí budovy Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici pohybovalo nezvyčajné množstvo tajných.

Oblečení v civile kontrolovali situáciu, „nenápadne“ postávali na rohoch aj na opačnej strane cesty a podchvíľou dvíhali hlavy od novín naširoko roztvorených pred sebou.

Okoličányovci medzi nami

Nepodarenému krytiu siskárov či tajných zložiek polície sa ktosi pred súdom nahlas zasmial: „Mali by im kúpiť mobily, nech zapadnú medzi obyčajných ľudí. Veď kto už dnes číta na ulici papierové noviny?!“

Či naši experti zaspali dobu, alebo len išlo o špeciálnu stratégiu, nedokážeme posúdiť, ale dôvod na zvýšené bezpečnostné opatrenia určite nechýbal.

Tridsaťosemročný Nigut bol v minulosti šesťkrát súdne trestaný, naposledy sedel v base v roku 2003 za vydieranie a od tých čias si s ním nevieme rady.

Prokuratúra i polícia opakovane upozorňujú, že ide o mimoriadne nebezpečného zločinca a snažia sa ho od spoločnosti slušných ľudí izolovať, lenže súdy viac ako otázka Nigutovej viny trápi, či, nebodaj, neboli porušené práva tohto bezohľadného psychopata.

Hoci je podozrivý z množstva trestných činov vrátane troch vrážd, z väzby ho počas nekonečného súdneho procesu zas a znovu prepúšťali. Aké ponaučenie si Nigut mohol zobrať z tohto pokriveného systému spravodlivosti?

Len rok po tom, čo mu pre uplynutie maximálnej zákonnej lehoty na obmedzenie osobnej slobody otvorili bránu do sveta, sa podľa prokuratúry pustil do ďalšej poľovačky na človeka.

Deviateho augusta 2013 zo samopalu strieľal na Mariana Kakalejčíka. Keby mu vtedy nezlyhala zbraň a Kakalejčík podľa plánu na mieste zomrel, známy zločinec by sa mohol zase všetkým vyškierať do tváre.

Iba preto, že „akcia“ bola načisto zbabraná, nemal Nigut inú možnosť, len sa po čine niekam stratiť. A to sa mu podarilo parádne. Akoby aj nie, keď pomocníkov mal a stále má na každý prst niekoľko. Veď takmer celá okoličányovská banda je vonku, medzi nami.

Čítajte viac:

Muž obžalovaný z viacerých vrážd Róbert Nigut sa pohybuje medzi ľuďmi

Ohňostroj zo samopalu

Odo dňa útoku, čiže už dva roky, polícia Kakalejčíka dňom i nocou chráni, presúva ho z jedného úkrytu do druhého. Na súd ho ako svedka dala doviezť s kuklou na tvári v civilnom aute napchatom ozbrojenou ochrankou. A aj tak bolo zo štyridsaťročného útleho chlapíka s vlasmi stiahnutými vzadu do chvosta cítiť strach.

Nikoho neusvedčoval, v podstate nič nevedel a ani nič nevidel. Pred streľbou sa mu nikto nevyhrážal a vlastné uzávery, kto by mohol mať záujem na jeho likvidácii, pre istotu neprezradil. Vraj žil svojím životom, o nikoho sa nestaral, nechodil ani do krčmy.

O samotnom incidente povedal len toľko, že na ceste do práce skoro ráno ho ohrozoval čierny bavorák. Najprv ho odzadu oslepoval diaľkovými svetlami, pri predbiehaní narazil do jeho auta. Keď Kakalejčík pridal, bavorák ho zase obišiel a nárazom spôsobil ďalšiu kolíziu. Počas úseku súbežnej jazdy oboch vozidiel začul Kakalejčík čosi ako pukanie prskaviek.

Za volantom bavoráka zaregistroval vodiča, ale nevidel mu do tváre. Či v aute sedel aj niekto iný, si nestihol všimnúť. Vraj sa sústredil na to, aby svoje auto udržal na ceste. Žiadne rany necítil. Vôbec mu nedošlo, že spomínané prskavky sú strely zo škorpióna s tlmičom, aj keď mu doslova preleteli cez tvár i hrudník.

Až potom, keď prudko zabrzdil a ušiel z auta do lesa, si všimol krv stekajúcu z tváre a tiež zakrvavenú košeľu. Jazykom si prešiel po pere a zacítil čosi ako dierku. „Myslel som si, že som sa pri behu poranil o konáre. Lekár v nemocnici ma upozornil, že na hrudníku je okolie rany spálené.“

Čítajte viac:

Náhoda? Aj v roku 2013 sa chybou súdov dostali na slobodu veľké ryby

Auto na „robotu“

Čierne BMW X5, ktoré Kakalejčíka ohrozovalo, skončilo krátko po útoku v priekope. Zhruba o dve hodiny vytiahli záchranári spoza volantu bezvládneho Gabriela Hojsáka.

„Keď som sa prebral, nevedel som sa pohnúť. Mal som poranené nohy, chvíľami som omdlieval. V aute som už bol sám. Videl som pohodený samopal, všade okolo aj na mne bol rozliaty benzín. Volal som o pomoc,“ hovoril Hojsák na súde.

Priznáva, že pri Jahodnej sa ocitol kvôli Kakalejčíkovej vražde, ale v procese vystupuje iba ako svedok. Obvinený zo spoluúčasti na najhoršom zločine nie je. Zrejme preto, že ako jediný priamo usvedčuje vraha.

Na „robotu“ špecifikovanú slovami „dať dole jedného človeka, ktorý sa oblieka ako zálesák, žije s prírodou“, si Hojsáka ako šoféra prizval Róbert Nigut.

Hojsákovi jeho brat Edo hovoril, aby si s takými ako Nigut dal pokoj, lenže práve takým ako Nigut sa vraj nič neodmieta. Paradoxne, práve Hojsákov brat Edo upravoval ukradnuté športové BMW svetlomodrej metalízy na Nigutovu „robotu“.

Podľa zločincových pokynov zo svetlomodrého spravil dočasne čierne. Špeciálnou farbou, ktorá sa dá za pár minút zlúpať, aby sa auto čo najrýchlejšie mohlo zmeniť na svoju pôvodnú podobu. Okrem toho z auta vymontoval airbagy, na okná nalepil tmavé fólie, vyčistil vozidlo postrekom, ktorý ničí DNA.

Nigut ešte v interiéri vysypal niekoľko vrecúšok mletého korenia, zobral so sebou masky na tvár, dva samopaly - pištoľ nosieval v puzdre pod pazuchou - a do kufra naložil aj kanistre s benzínom.

Ich potrebu vysvetľoval veľavravnými slovami: „Koža zle horí.“ Potom sa už spolu s Gabrielom Hojsákom vybrali čakať na Kakalejčíka. Prvýkrát im poľovačka nevyšla, lebo auto zapadlo do bahna.

Druhýkrát údajne Hojsák schválne zle nastavil hodinky. Až na tretíkrát sa Kakalejčíka dočkali. Nigut sedel na zadnom sedadle. Otvoril si okno a strieľal. Ale zbraň mu haprovala, Kakalejčíka sa mu zabiť nepodarilo. Zahrešil, prácu chcel dokončiť.

Lenže kým Hojsák BMW otočil, aby útok zopakovali, Kakalejčík už ušiel do lesa. Nigut zúril, vraj Hojsákovi zakryl oči a vzápätí došlo k havárii. „Po náraze som stratil vedomie, Nigut si asi myslel, že som mŕtvy,“ uvažuje Hojsák. „Zrejme chcel auto podpáliť, ale zapaľovač bol u mňa.“

Čítajte viac:

Tajomstvo bronzového hokejistu: Otec je považovaný za bosa podsvetia

Bezpečnostný pás pre nikoho

O vine Róberta Niguta v prípade nedokonanej vraždy prvostupňový súdny senát nepochyboval. Potvrdzovali ju nielen svedecké výpovede, ale aj stopy DNA na vražednej zbrani i v havarovanom BMW. Ale rozsudok o dvadsaťpäťročnom treste ešte nie je právoplatný, Nigutov obhajca sa proti nemu odvolal.

Ako poznamenal, Hojsákov opis udalosti nebude úplný, podozrivé je minimálne to, že v havarovanom BMW bol prerezaný bezpečnostný pás na sedadle vedľa vodiča, hoci Nigut sedel na zadnom sedadle, odtiaľ aj strieľal.

Ani postrelený Kakalejčík nevyšiel von s celou pravdou. Zrejme videl oveľa viac, ako vo svedeckej výpovedi priznal. Z toho mála, čo bol Marian Kakalejčík ochotný povedať, je zrejmé, že s podsvetím mal problémy už dávno a že on sám nie je taký bezbranný, ako by sa na prvý pohľad zdalo.

Dva roky pred pokusom o jeho vraždu ho napadla skupina mužov v kuklách, snažili sa ho naložiť do pripravenej dodávky, pri hlave mu držali zbraň. Ozbrojenej presile sa vraj ubránil a ušiel.

Pred súdom tvrdil, že nevie, kto tí muži v kuklách mohli byť ani čo od neho mohli chcieť. Lenže keby naozaj nemal ani tušenie, čo sa okolo neho deje, asi by utekal ohlásiť prepad na polícii. Kakalejčík radšej mlčal...

Výnosné podvody so šrotom

Nigutov pokus o Kakalejčíkovu vraždu z roku 2013 polícia spája s jeho nelegálnym kšeftom, pri ktorom pripravil o peniaze U. S. Steel. Pracoval na šrotovisku, kde okrem iných dovážala na nákladných autách šrot aj firma jeho „kamaráta z dediny“ Rada Vargu.

S Vargom sa podľa Kakalejčíka dohodli, že jeho autá bude vážiť tak, aby čísla vykazovali ťažší náklad. Rozdiel ceny oproti skutočne dovezenému šrotu si mali deliť.

Po bližšie nešpecifikovanom období, počas ktorého podvodom vraj zarobili osemstotisíc eur, požadoval vyplatenie svojho podielu vo výške štyristotisíc. Za túto sumu si Kakalejčík chcel vybudovať súkromnú zoologickú záhradu.

Varga si na prípravu veľkej sumy peňazí vyžiadal čas. Pár dní pred dohodnutým termínom ich odovzdania na Kakalejčíka zaútočil Nigut. Prepojenie Niguta a Vargu netreba dlho hľadať. Po Nigutovom poslednom prepustení z väzby sa práve Varga postaral o to, aby nebezpečnému zločincovi nič nechýbalo.

Zamestnal ho vo svojej firme, poskytoval mu svoje drahé autá. A Nigut mu bol za podporu veľmi vďačný. Hovoril, že Rado Varga je človek, na ktorého sa dá neskutočne spoľahnúť.

O tom, že títo dvaja muži spoločne trávili aj voľný čas, vypovedala slobodná mamička Anna B. Varga a Nigut sa v roku 2012 chystali na letecký výlet z Košíc do Prahy na veľkú akciu so známymi dídžejmi. Rado Varga tam chcel zobrať aj svoju priateľku a, aby Nigut nebol sám, Hojsák dohodil Anne kšeft.

Za finančnú odmenu robiť Nigutovi spoločníčku. Anna s radosťou prijala. S Nigutom, Vargom a jeho priateľkou sa zoznámila na letisku. Nigut bol vraj ako spoločník skvelý. Ukázal jej Prahu, dokonca aj trojposchodovú knižnicu! Iba fotiť sa vôbec nechcel.

Takisto si všimla, že za Nigutom sa ľudia akosi podozrivo obzerali, preto si hneď po návrate zapla internet a do vyhľadávača zadala meno Róbert Nigut. S hrôzou potom zistila, z čoho všetkého je obvinený.

S ľahkým krokom

Nigutov zamestnávateľ, ochranca a kamarát Varga na súde vypovedať odmietol. Ako dôvod uviedol, že je obvinený z objednávky Kakalejčíkovej vraždy a svedeckou výpoveďou by si mohol poškodiť.

Tým sa problémy súvisiace s ťaživým podozrením u Vargu vyčerpali. Pred pojednávacou miestnosťou riešil cez telefón pracovné záležitosti svojej firmy a s ľahkým krokom, akým na súd prišiel, nenáhlivo, bezstarostne zo súdu aj odchádzal.

Domov