Závislá od krvi: Dvadsaťdeväťročná Michellle z kalifornského Lancastru za desať rokov vypila 4 500 litrov krvi. Keď sa nedá inak, s dávkou jej vypomôže priateľ.

Spia v rakvách a pijú ľudskú krv: Upíri žijú medzi nami aj dnes

Sú smrteľní, starnú, neboja sa cesnaku, s chuťou popíjajú ľudskú krv a - žijú aj na Slovensku!

Nestriehnu po nociach a vaše obnažené krčné tepny sú pred nimi v bezpečí. Moderní upíri sú oveľa umiernenejší a sofistikovanejší než Stokerov Dracula. Svoju temnú vášeň k životodarnej tekutine pred vonkajším svetom úspešne ukrývajú. Len zopár vyvoleným sa podarí nahliadnuť do ich morbídneho sveta, ktorého súčasťou je pravidelné požívanie krvi, najlepšie ľudskej.

Ak neveriacky krútite hlavou, etnologička a historička Katarína Nádaská vás vyvedie z omylu. „Veľká komunita reálne žijúcich upírov funguje v USA, odkiaľ pochádza aj náboženstvo Chrám vampíra. Malá skupina je však aj na území Slovenska,“ hovorí zasvätene.

Spia v rakvách

„Pôsobia šarmantne, tajomne a očarujúco. Rovnako muži ako ženy. Dbajú o svoj zovňajšok, sú zväčša až nápadne štíhli a majú bledú kožu. Chránia sa pred prudkým slnkom, aj keď bežné svetlo im neprekáža,“ opisuje etnologička svojráznych, ale až príliš reálnych jedincov. Nepovažujú sa za nesmrteľných a nestarnúcich, ako upírov vykresľuje umenie. Podľa Nádaskej ich od ostatných ľudí odlišuje najmä to, že pre svoj život pravidelne potrebujú - čerstvú krv.

„V rokoch 2006 až 2008 sme robili etnologický výskum týkajúci sa tejto problematiky. Išlo o skupinku mladých ľudí, ktorí v období dospievania zistili, že im niečo chýba. To niečo bola - krv,“ začína svoje rozprávanie odborníčka. Stačilo malé porezanie, inštinktívne olízanie rany a začala sa rodiť závislosť.

„Tvrdili, že pitie krvi zmenilo ich život k lepšiemu, pretože predtým často trpeli depresiami. Boli to najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia vo veku od 19 do 30 rokov. Zaujímali sa predovšetkým o humanitné vedy ako literatúra a hudba. V súkromí vyznávali upírsky spôsob života, spali v luxusných rakvách a niektorí si dokonca dávali zbrúsiť predné zuby. Vo voľnom čase sa komunita stretávala na svojich akciách, pri čítaní upírskej biblie,“ opisuje etnologička, ktorá navštívila súkromný byt jedného z nich.

Žiadne fantasy - realita! „Izba potiahnutá čiernym súknom, na oknách čierne žalúzie, čierne kachličky na toalete, čierne umývadlo i vaňa. Nechýbala ani pohodlná bohato zdobená rakva vo veľkosti manželskej postele,“ vykresľuje.

Ľudomili aj vrahovia

Do obrazu, ktorý načrtla vedecká pracovníčka, zapadá aj mladá Walesanka Pyretta Blazová, ktorá je členkou upírskeho spolku. Stretávajú sa raz do mesiaca a navzájom si pijú krv. „Je to úžasný zážitok. Vždy, keď odtiaľ odchádzam, cítim sa ako znovuzrodená a plná energie,“ rozplýva sa nadšením.

Aj 29-ročná Michelle z kalifornského Lancastru, o ktorej priniesol informácie kanál TLC, si z pohára na stopke najradšej uchlipkáva krv. Za desať rokov jej vypila 4 500 litrov. Podľa jej slov by ňou naplnila 23 vaní. „Dožičím si ju pri čítaní, maľovaní, pozeraní televízie či pri relaxovaní. Chutí mi studená aj teplá. Miešam si ju do polievky či do bloody mary namiesto paradajkovej šťavy,“ prezrádza plnoštíhla čiernovláska s nápadným mejkapom, početnými tetovaniami a pírsingmi. Aj ona začala s konzumáciou krvi v tínedžerskom veku, keď sa v zajatí depresie rezala ostrými predmetmi. Psychiatri by zrejme povedali, že sa u nej prejavila prvá fáza Renfieldovho syndrómu.

Ten sa vyznačuje posadnutosťou piť krv. V druhej fáze si už postihnutý zháňa krv od zvierat a nakoniec prechádza k ľudskej krvi. Niektorí sa po vstupe do tejto fázy dopúšťajú násilných činov.

Chutná: „Krv mi chutí studená aj teplá, miešam si ju do polievky či do bloody mary namiesto paradajkovej šťavy,“ prezradila v dokumente Michelle. Foto: profimedia.sk

Prezývku Vampír z Düsseldorfu si od médií vyslúžil sériový vrah Peter Kürten, pretože súčasťou jeho sexuálnych zločinov a vrážd v roku 1929 bolo aj pitie krvi. Podobne bolo na tom aj ďalšie vraždiace monštrum - Američan Richard Trenton, ktorého prezývali Upír zo Sacramenta.

Naopak, celosvetová organizácia Chrám vampíra, ktorá hlása, že „upír je ďalším krokom v evolúcii človeka“, akékoľvek násilie striktne odmieta a dôraz kladie na vznešené upírske aspekty, ako je elegancia, múdrosť, úcta k životu či úspech.

Najlepšia je ľudská

Zohnať krv nie je hračka. Michelle má overených dodávateľov, prikrmuje sa aj na kamarátovi Johnnym. Natrčí jej rameno a upírka cicia priamo zo zdroja. „Mužská a ženská krv majú odlišnú chuť, mužská mi chutí viac, je hustejšia,“ hovorí bez okolkov.

Slovenskí upíri najčastejšie získavajú krv od donorov, teda od ľudí, ktorí im ju dajú dobrovoľne. „Napríklad zdravotná sestra, ktorá si pravidelne raz za dva týždne odobrala štyri skúmavky, aby mal jej milý zásobu na celý mesiac,“ spomenie Katarína Nádaská. Tvrdí, že s krvou sa celkom slušne obchoduje a závislí presne vedia, na koho sa obrátiť. Ak nie je ľudská, vystačia si aj s krvou z bitúnkov. Zvieracia krv však slúži skôr ako náhrada, pretože väčšina zo súčasných upírov, tak ako tých fiktívnych, uprednostňuje ľudskú.

„Zmrazujú ju a uskladňujú na horšie časy. Príjem krvi je individuálny, pohybuje sa v rozpätí jeden až dva decilitre za mesiac,“ spresňuje historička a dodáva: „Väčšina upírov tvrdí, že bez pitia krvi by už nemohli existovať. Je vraj neskutočne sladká, omamná a dáva nový život.“

Upírsky detský sen

Kým na Slovensku sa Nádaská nestretla s upírmi staršími ako štyridsať rokov, v Amerike sa k tejto komunite hlásia aj oveľa starší ľudia. V našich končinách je upírskou tematikou očarená najmä mládež. Ale nie každý, kto nosí na krku striebornú rakvičku a vyznáva gotický štýl či emo, musí zákonite inklinovať k upírom.

Okrem toho - Dracula už dávno nie je jediným a najvýraznejším predstaviteľom bytostí na okraji spoločnosti, hoci je určite najstarším a najslávnejším. Na „upírsku scénu“ vstúpili o čosi mladšie a pôvabnejšie bytosti. Populárna sága Twilight a americký seriál Upírske denníky prišli s novým typom hrdinu, ktorý je krásny, vznešený, nesmrteľný, silný, priateľský. Len pije krv.

Slovenských stránok s upírskou témou a návodmi, ako sa stať bytosťou lačnou po krvi, je vo virtuálnom priestore požehnane. Na jednom takom blogu pisateľka s nickom Andromeda Black píše o latentných upíroch, ktorí sú krížencami človeka a upíra. Ich gén sa vraj prejaví medzi 16. a 21. rokom života.

„Ak si upír, tak keď budeš piť, budeš cítiť eufóriu, že nič nie je lepšie ako krv, že je to úžasné a najlepšie.“ Pri čítaní týchto diskusií bežného návštevníka zamrazí: desať- až štrnásťročné deti prosia tých, ktorí sa chvália svojím upírskym životom a skúsenosťami, o premenu na upíra. „Ako sa môžem stať upírkou? Ja sa ňou strašne chcem stať, ale u nás na Slovensku v Hnúšti žiaden upír nie je, lebo na nich neveria, ale ja verím,“ píše slečna a stovky ďalších sú na tom podobne: „Ja by som sa chcela stať upírom, prosíííím, premeň ma, mám desať rokov.“

Z detskej nevedomosti a naivity nechávajú „skúsenejším upírom“ svoje mailové a facebookové adresy. Hotový raj pre úchylných! Keď jeden z nich na ďalšej webovej adrese napísal, že pozýva potenciálne upírky na sexuálne orgie, na ktorých sa bude milovať a konzumovať krv, tínedžerky, ktoré po nociach snívajú o romantickom upírskom vegetariánovi Edwardovi Cullenovi, napodiv súhlasili...

Vzbura proti Bohu?

Krv vzbudzovala pozornosť odpradávna. Stala sa súčasťou rituálov i magických praktík, nejeden bojovník ochutnal krv protivníka, aby získal jeho silu. V Starom zákone sa píše: „Len buď silný, aby si nejedol krv, lebo krv je dušou...“ Tí, čo si na nej pochutnávajú, sa však rozhodne kresťanskými zákonmi riadiť nemienia.

Aj Coppolov filmový Dracula bol najprv milujúcim mužom, ktorý po strate životnej lásky preklial Boha a stal sa netvorom bažiacim po krvi. „Z teologického hľadiska sú upíri vlastne satanovými prisluhovačmi. Ich filozofia je čiastočne totožná s filozofiou duchovného satanizmu,“ dodáva Katarína Nádaská.

Katarína Nádaská: Historička a etnologička sa osobne stretla s ľuďmi, ktorí pravidelne konzumujú krv. Dokonca navštívila byt jedného z nich. Foto: Juraj Roščák

Stratili dôveru v najbližších

O mladých ľuďoch, ktorí až priveľmi podľahli upírskej viere a nezvyčajnému spôsobu života, sme sa zhovárali so psychológom Ľudovítom Dobšovičom z Asociácie socioterapie a psychoterapie.

Trpia ľudia, ktorí pijú krv, nejakou duševnou poruchou? Rozhodne to nie je bežné správanie. Ak je spojené so sebapoškodzovaním či s inými opakovanými prejavmi autoagresivity, možno uvažovať o takzvanej hraničnej poruche osobnosti. Veľmi často sa takéto správanie spája s uvoľňovaním vnútorného napätia. Jedinec nemusí mať nižšiu inteligenciu, skôr poukazuje na nevyrovnanosť myslenia a emočného prežívania. Obklopovanie sa predmetmi, ktoré majú morbídny charakter, môže súvisieť s hraničnou poruchou, avšak môže ísť iba o hlboký komplex menejcennosti a s ním spojenú potrebu získať pozornosť.

Môže mať filmový priemysel až taký vplyv na dieťa, že uverí v existenciu bytostí s nadprirodzenými schopnosťami?Môže, ak nemá vybudovaný základ v rodine a ak jeho výchova vytvára predpoklad, aby dieťa unikalo do nereálneho sveta, kde žijú zvláštne bytosti so zvláštnymi schopnosťami. Výchova sa najsilnejšie podieľa na zdravom sebauvedomovaní. Ak ho vzťahy v rodine podporujú, posilňuje sa reálne vnímanie okolitého sveta, a tým sa, samozrejme, výrazne znižuje pravdepodobnosť, že by dieťa uverilo v existenciu nadprirodzených bytostí, ako sú napríklad upíri.

Znamená to, že príčiny nezdravých túžob dospievajúcich môžeme hľadať najmä v rodine? Sebapoškodzovanie u detí alebo unikanie do sveta upírov a iných podobných bytostí je výrazným signálom, že sa niečo deje, že dieťa uniká do svojho vnútorného sveta a že sociálny systém, ako je rodina a priatelia, ktorého je súčasťou, nefunguje tak, ako by mal. Nejde iba o jednoduché vyrovnávanie s dospievaním, predpokladám skôr vnútornú nevyrovnanosť a stratu vnútornej istoty a bezpečia, pochybnosti o sebe, najmä však stratu dôvery vo svojich blízkych.

Môžu rodičia ovplyvniť myslenie dieťaťa a jeho túžby, aby ich najväčším snom počas dospievania nebol život upíra?Keď sa objavia takéto prejavy, rodičia by mali priamo otvoriť túto tému. Citlivo sa s dieťaťom porozprávať o tom, čím žije, čo sa odohráva v jeho vnútri, prípadne sa pokúsiť spolu s ním o rozhovor so psychoterapeutom alebo socioterapeutom. Rodičia bývajú najčastejšie aj najbližšími ľuďmi a mávajú najvýraznejší vplyv na správanie, postoje a hodnoty dieťaťa.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].