Spis Gorila 2 vytiahol na svetlo sveta i miliónovú kauzu Školstrav

Firme Školstrav štát pred štyrmi rokmi vyplatil pohľadávku v sume 22,4 milióna eur. Pritom jej vyplatenie krátko pred voľbami bolo prinajmenšom otázne, keďže na štátny majetok sa vzťahovala exekučná imunita.

Domov

Bývalý šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Ľubomír Arpáš si dlhé roky tajne nahrával ľudí z podnikateľskej, politickej a bezpečnostnej sféry, s ktorými sa stretával. Tieto nahrávky spolu s ďalšími vecami zhabala polícia v jeho byte v Leviciach. Domovú prehliadku mu urobila pod zámienkou hľadania dôkazov v kauze detskej pornografie.

Z držania a rozširovania detského porna však Arpáša nikdy neobvinili. Naopak, podľa Arpášových zistení sa s obsahom jeho počítačov a dátových nosičov oboznamovali ľudia z vyšetrovacieho tímu kauzy Gorila. Arpáša podozrievali, že disponoval zvukovými nahrávkami z bytu na Vazovovej ulici, kde sa kauza údajne odohrala.

Zaujímavým spôsobom sa na internete pod názvom Gorila 2 objavili prepisy Arpášových nahrávok. Osoby v prepisoch nahrávok hovoria o politických prepojeniach, ako aj o pozadí rôznych mediálne známych príbehov.

Fantómové obedy

Jedným z nich je škandalózna kauza firmy Školstrav, ktorej štát takto pred štyrmi rokmi, deň pred Vianocami, vyplatil pohľadávku v sume 22,4 milióna eur. Pritom jej vyplatenie krátko pred voľbami bolo prinajmenšom otázne, keďže na štátny majetok sa vzťahovala exekučná imunita.

„A hovorí, že Lipšic je namočený v nejakom kšefte so školskými jedálňami, spomína spoločnosť Školstrav. Riešil to Krajniak so spoločníkom Školstravu Heisterom. Krajniak si od tej firmy vypýtal 4 milióny eur, lebo celkovo tam ide o 22,5 milióna,“ prepísal policajt obsah rozhovoru Ľubomíra Arpáša s bližšie neurčeným spoločníkom.

Nahrávka debaty, ktorá sa odohrala v reštaurácii v jednom z bratislavských nákupných centier, je podľa spisu Gorila 2 datovaná dňa 6. decembra 2011. Teda zhodou okolností v čase tesne pred podpísaním dohody o urovnaní, ktorou sa Obvodný úrad Košice v pôsobnosti rezortu ministerstva vnútra zaviazal zaplatiť Školstravu pohľadávku v sume 22,4 milióna eur.

Kto je kto

„V živote som pána Heistera nevidel,“ zareagoval Milan Krajniak, keď sme ho požiadali o komentár k tvrdeniu Ľubomíra Arpáša zo spisu Gorila 2. Milan Krajniak, ktorého Arpáš spomína, bol v tom čase poradca ministra vnútra Daniela Lipšica pre rómsku kriminalitu.

Zoltán Heister zasa konateľ firmy Školstrav. Tá ešte v júli 1998 vyhrala verejnú súťaž vyhlásenú ministerstvom školstva na dodávku jedál pre zariadenia školského stravovania. Firma Školstrav, paradoxne, vznikla dva dni pred vyhlásením tejto súťaže. Koncom septembra 1998 sa konali parlamentné voľby a v októbri došlo k zmene vlády.

Tesne pred vymenovaním novej vlády ešte stihol Školstrav ako dodávateľ uzavrieť dohody o kúpe a predaji potravín na výrobu jedál vo všetkých školách a škôlkach v pôsobnosti okresných úradov v okresoch Košice I až IV, Košice-okolie, Michalovce, Trebišov, Sobrance, Gelnica, Spišská Nová Ves a Rožňava.

Zmluvy podpísali nominanti končiacej vládnej koalície HZDS, SNS a Združenia robotníkov Slovenska. V novembri nastúpili do funkcií noví prednostovia z koalície SDK, SMK, SDĽ a SOP, ktorým sa takéto zmluvy nepozdávali. Jeden z prednostov v tom čase povedal, že firma Školstrav mu nedokázala predložiť rozpis dodávok, preto sa rozhodli nespolupracovať s ňou.

V roku 1999 sa Školstrav obrátil na Okresný súd v Košiciach so žalobou pre neplnenie zmluvy. Podľa nej, ak školy poveria nákupom potravín iného dodávateľa, mal Školstrav nárok uplatniť si sankciu vo výške 20 miliónov slovenských korún.

Pokutu mali úrady uhradiť dodávateľovi v lehote desiatich dní. Okresné úrady zanikli a ich záväzky prevzali obvodné úrady, ktoré spadali pod ministerstvo vnútra.

Čítajte viac:

Bola detská pornografia len zámienkou na otvorenie cesty k dôkazom kauzy Gorila?

Milióny za nič

Súdny spor o vyplatenie dvadsaťmiliónovej pokuty sa vliekol dlhé roky. V júni 2007 uložil Okresný súd Košice I žalovanému Obvodnému úradu Košice povinnosť zaplatiť žalobcovi, teda Školstravu, sumu 220 miliónov korún. Pôvodnú sumu 20 miliónov korún zvýšili úroky z omeškania. Trovy konania boli vyčíslené na 15,7 milióna korún.

O rok neskôr Krajský súd v Košiciach tento rozsudok potvrdil. Zrušil iba časť rozsudku o výške trov. Obvodný úrad v Košiciach sa odvolal a v júli 2007 Najvyšší súd SR rozsudok zrušil pre porušenie práva obvodného úradu na spravodlivé súdne konanie.

V januári 2010 Krajský súd v Košiciach opätovne potvrdil rozsudok v časti o povinnosti zaplatiť istinu aj s úrokmi. Do konania pred odvolacím súdom vstúpil krajský prokurátor v Košiciach, ktorý navrhol žalobu zamietnuť.

Po ďalšom odvolaní nasledoval potvrdzujúci rozsudok, podľa ktorého mal úrad zaplatiť Školstravu istinu aj s úrokmi. Dovolanie Najvyšší súd SR odmietol. V novembri 2010 podal obvodný úrad podnet generálnemu prokurátorovi, ten však nevyhovel.

„Rozhodujúce pri podaní mimoriadneho dovolania je, či bol porušený zákon. Výška sumy nie je dôvod,“ povedala vtedy hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

V marci 2011 sa úrad obrátil so sťažnosťou na Ústavný súd SR, ten však sťažnosť v júni 2011 odmietol. Kľúčový moment bol, že úrad jednoducho „prešvihol“ termín na podanie ústavnej sťažnosti, ktorý bol najneskôr 2. januára 2011, a nie až 11. marca 2011.

Muselo dôjsť k exekúcii?

Ôsmeho marca 2011 doručil Školstrav exekútorovi návrh na začatie exekúcie. Exekučným titulom boli vyše rok staré rozsudky okresného aj krajského súdu, ktoré nadobudli právoplatnosť 23. februára 2010 a vykonateľnosť o tri dni neskôr.

Dňa 16. 12. 2011 Obvodný úrad Košice a Školstrav uzavreli dohodu o urovnaní, na základe ktorej došlo k vyrovnaniu všetkých nárokov. Podľa právnej úpravy účinnej v čase podpísania dohody o urovnaní bol Obvodný úrad Košice štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom bolo Ministerstvo vnútra SR na čele s ministrom vnútra Danielom Lipšicom.

„Uhradeniu štát zabrániť nemohol. Spoločnosť právoplatne vyhrala súdny spor,“ vyhlásil v tom čase pre médiá hovorca rezortu Gábor Grendel. Sumu na úhradu pohľadávky uvoľnilo ministerstvo financií.

V čase uzavretia dohody o urovnaní však platilo ustanovenie zákona o správe majetku štátu, podľa ktorého na majetok štátu nebolo možné uskutočniť výkon exekučného rozhodnutia ani nebolo možné dať štát do konkurzu. Toto ustanovenie dávalo Obvodnému úradu Košice absolútnu exekučnú imunitu.

V kontexte spomínaného prepisu rozhovoru bývalého siskára Arpáša sa logicky vynárajú otázky, prečo vôbec štát, ktorý nebolo možné exekvovať, uzavrel 16. decembra 2011 dohodu o urovnaní.

Podľa úvahy viacerých právnych expertov predmetná pohľadávka Školstravu by nemohla byť uspokojená z majetku štátu v správe Obvodného úradu Košice a exekúcia iniciovaná Školstravom by bola zastavená pre neprípustnosť.

Štát, presnejšie obvodný úrad, v kauze Školstrav jednoducho nekonal logicky. Nemal kvalifikovaných právnych zástupcov a nestihol lehotu podania ústavnej sťažnosti, nenaťahoval čas vyplatenia, aj keď mal exekučnú imunitu.

Naopak, poponáhľal sa s podpísaním dohody na základe žiadosti Ministerstva vnútra SR a milióny eur zo štátneho rozpočtu uvoľnil týždeň po podpísaní dokumentu.

Exministrova obhajoba

Ku kauze Školstrav sa vyjadril po objavení spisu Gorila 2 na svojom profile na sociálnej sieti aj samotný exminister Daniel Lipšic: „Ide o takzvanú kauzu Školstrav, keď štát prehral s podvodníckou firmou spor vo výške pár desiatok miliónov eur pre vypovedanie zmluvy na dodanie stravy do školských jedální.

Bol to spor, ktorý sa začal ešte za Mečiarovej vlády. Ministerstvo vnútra tento spor zdedilo, keďže malo v kompetencii okresné úrady.

Ako minister som bol presvedčený, že celý spor je úplný podvod, dával som podnet Generálnej prokuratúre na podanie mimoriadneho dovolania a opakovane som na vláde navrhol prijatie zákona, čo je na zvukových záznamoch z rokovaní, aby platby z takýchto podvodných súdnych sporov boli zdanené sumou 99 percent.“

Ak Daniel Lipšic vníma vedenie sporu proti Školstravu ako vlastnú aktivitu, možno by mohol vysvetliť, prečo nebola podaná ústavná sťažnosť v zákonnej lehote, ale dva mesiace po termíne. Rovnako je otázne, prečo nepodal trestné oznámenie, ak celú kauzu považoval za podvod.

Naopak, za jeho pôsobenia sa podpísala dohoda o urovnaní s údajnou podvodníckou firmou. Pritom v zmysle zákona o správe majetku štátu pohľadávku správcu majetku štátu bolo možné započítať len písomnou dohodou s predchádzajúcim súhlasom zriaďovateľa, teda ministerstva vnútra, na čele ktorého Daniel Lipšic sedel.

Písomný súhlas zriaďovateľa s uzavretím dohody bol udelený 14. decembra 2011, dohodu so Školstravom podpísali 16. decembra 2011 a 23. decembra 2011, deň pred Vianocami a necelé tri mesiace pred predčasnými parlamentnými voľbami odišli peniaze na účet firmy, o ktorej Lipšic vyhlásil, že bola „podvodnícka“.

Zaujímavé je, že Školstrav do pol roka po vyplatení miliónov išiel do likvidácie a za päť mesiacov roka 2012 vykázal stratu takmer 18-tisíc eur. Kam a komu odišlo vyše 22 miliónov?

Nové trestné stíhania

V súvislosti s objavením spisu Gorila 2 sme položili polícii a prokuratúre viacero otázok týkajúcich sa skutočností, o ktorých je reč v nahrávkach bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša.

„Podľa zákona je prokurátor povinný zaoberať sa každým trestným činom, o ktorom sa dozvie. Bez ohľadu na zdroj. Vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a doposiaľ nešpecifikovanej korupčnej trestnej činnosti týkajúcej sa úniku prepisov zaistených zvukových nahrávok bolo 27. novembra 2015 podané trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru.

Na Úrade špeciálnej prokuratúry bolo zaevidované 30. novembra 2015 a zaoberá sa ním prokurátor,“ povedala hovorkyňa Jana Tökölyová. Únik prepisov nahrávok preveruje aj Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR.

Domov