Gerlachovský štít: Najvyšší vrch Slovenska má oficiálnu výšku 2 654,4 metra. Tabuľu na vrchole vystriedal od roku 1997 kovový kríž.

Spolitizované štíty: Gerlach kedysi niesol meno sovietskeho diktátora Stalina

Na svete kedysi existovali dva Stalinove štíty. Na východ od nás sa stále nevedia zbaviť nutkania pomenovávať vrchy podľa politických lídrov. Svoj štít má už i Jeľcin a Putin.

Pomenovanie vrchov menami komunistických lídrov bola móda v krajinách s diktátorským režimom. Aj počas ich života. Na východ od nás sa tejto záľuby nezbavili ani po rozpade Sovietskeho zväzu. Týka sa to aj najvyššieho vrchu na území Slovenska. Vysokotatranský Gerlach niesol jedno desaťročie meno sovietskeho diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina.

Rovnako sa však v tom istom období volal aj najvyšší štít v sovietskej časti Pamíru. Obyvatelia bývalého Československa tak mali výhodu - na Stalinov štít mohli vystúpiť bez toho, aby prekročili hranice. A nemuseli ani šliapať do výšky skoro sedem a pol kilometra, stačilo 2 654 metrov.

Pamätník na stáročia

V čej hlave sa zrodil ten nápad, sa nezachovalo. Po víťazstve komunistov v bývalom Československu vo februári 1948 sa chceli súdruhovia zapáčiť sovietskemu diktátorovi a v období upevňujúceho sa Stalinovho kultu sa im videlo príhodné nazvať jeho menom najvyšší končiar. A tak 21. decembra 1949, v deň sedemdesiatych narodenín Stalina, na slávnostnom zhromaždení v Bratislave oznámil vtedajší generálny tajomník Komunistickej strany Slovenska Štefan Bašťovanský, že počnúc týmto dňom bol Gerlach premenovaný na Stalinov štít.

Podľa správ v dobovej tlači sa na akte premenovania vo Vysokých Tatrách zúčastnili zástupcovia miestnych národných výborov, na slávnosti prehovoril predseda Slovenskej národnej rady Karol Šmidke. Pre zlé poveternostné podmienky však nebolo možné vyniesť na štít pamätnú tabuľu.

Vážila 46 kilogramov a v horných častiach Gerlachu sa nachádzali vrstvy ľadu. Horolezecké ústredie Sokola preto „prevzalo záväzok vyniesť pamätnú tabuľu na štít, keď budú priaznivejšie podmienky, ale najneskoršie do IX. zjazdu KSS“.

Vynesenie sa nakoniec uskutočnilo na etapy. Zo Starého Smokovca ju vyniesli do Batizovskej doliny, kde pri plese zriadili základňu s tromi stanmi. Po prieskume sa na druhý deň „pohli so vzácnym nákladom, pamätníkom na stáročia“ a vyniesli ho až na vrchol. Potom sa vrátili do základne. V ďalších dňoch vystúpili na vrchol, aby vykonali všetky potrebné práce na umiestnenie a upevnenie tabule.

V nasledujúcich rokoch tabuľu viackrát poškodili, ba údajne, keď ju nahradili z lacnejšieho materiálu, aj ukradli, až napokon „pamätník na stáročia“ oficiálne odstránili. Po Chruščovovej kritike Stalinových krvavých činov však trvalo ešte niekoľko rokov, kým obávaného diktátora nahradil v názve štítu znovu Gerlach.

Bozkávanie Lenina: Na Chate pod Rysmi si ho pripomínajú po páde komunizmu recesistickými akciami. Foto: TASR

Stále Gerlach

Svoje pôvodné pomenovanie získal Gerlachovský štít podľa obce Gerlachov, do ktorej chotára patril. Založil ju komes Gerlach zo Spišskej Soboty. Názov vrchu sa prvý raz uvádza v prvej polovici 14. storočia. Je najvyšší vo Vysokých Tatrách, na Slovensku i v celých Karpatoch. A bol najvyšší aj na území bývalého Uhorska či Česko-Slovenska.

Práve jeho výška lákala nielen horolezcov a turistov, ale aj rôznych politikov. Tí hľadali preň „dôstojnejší“ názov, a tak napríklad v roku 1896 sa z neho stal na jedno štvrťstoročie Štít Františka Jozefa. Neujali sa ani pokusy o jeho trvalé pomenovanie Štítom svätého Štefana, Legionárskym štítom či Slovenským štítom.

No najmä pomenovanie po sovietskom komunistickom vodcovi Stalinovi bolo neadvekátne. Až komicky vyznievali v tlači v päťdesiatych rokoch predchádzajúceho storočia informácie, že „na Stalinov štít prvý vystúpil Ján Still v roku 1874“. Komunistom spájanie Stalina už s rokom 1874 zjavne neprekážalo.

Pre ľudí bol najvyšší slovenský štít stále Gerlachom, ako ho skrátene nazývali. Pritom pred jeho objavením, ba nejaký čas aj po ňom, považovali za najvyšší Kriváň, Lomnický štít či Slavkovský štít. Gerlach neleží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, ale v rázsoche, ktorá oddeľuje Velickú dolinu a Batizovskú dolinu.

K rozvoju turistiky v oblasti Gerlachu prispelo vybudovanie Sliezskeho domu pri Velickom plese v roku 1875. Dnes je výstup naň možný iba v sprievode horského vodcu. Na vrchole sa nachádza kovový kríž.

Dva Stalinove štíty

V čase, keď na Slovensku slávnostne pomenúvali Stalinov štít, jeden už vo svete existoval. V roku 1928 Sovieti objavili tretiu sedemtisícovku v pohorí Pamír. Na potvrdenie objavu si museli počkať, pretože na mieste, kde mala ležať, bol už zakreslený iný štít, nazývaný Garmo, s výškou iba 6 595 metrov. Otázka znela, či ide naozaj o nový štít, alebo sa zememerači tak veľmi zmýlili pri jeho zameraní...

Až expedícia v roku 1932 záhadu vyriešila. Jedna skupina mala za cieľ vystúpiť na Garmo zo západu a druhá z východu. Ak by sa stretli, bolo by všetko jasné. Nestretli sa, pritom obe dosiahli vrchol. Každá iný. Nový štít vysoký 7 495 metrov sa stal najvyšším na území celého Sovietskeho zväzu. Dostal názov po Leninovom nástupcovi, ešte žijúcom generalissimovi - Stalinov štít. A udržal si ho aj po zverejnení zverstiev sovietskeho vodcu. Až v roku 1962 ho premenovali, opäť ideovo - na Štít komunizmu.

Ani iná pamírska sedemtisícovka nezostala uchránená pred politikou. Ruský geograf Fedčenko nazval štít, ktorý objavil v roku 1871, podľa vtedajšieho generálneho guvernéra Turkestanu Kaufmanov štít. Keď po smrti vodcu ruskej proletárskej revolúcie Vladimíra Iľjiča Lenina dumali, ako si uctiť jeho pamiatku, údajne na žiadosť členov prvej úspešnej výpravy, ktorá vystúpila na vrchol, ho premenovali na Leninov štít. Bolo to v roku 1928. S výškou 7 134 metrov bol vtedy považovaný za najvyšší v pohorí.

Nové názvy sa neujali

Z trojice sovietskych pamírskych sedemtisícoviek len tá najnižšia, vysoká 7 105 metrov, zostala uchránená od politických tlakov. Štít Korženevskej pomenoval ruský vedec a geograf N. L. Korženevskij v roku 1910 podľa svojej manželky Jevgenije. Aj vďaka tomu sa tak volá dodnes.

Zato Leninov štít i Štít komunizmu (Stalinov) o svoje názvy už oficiálne prišli. Po páde komunistického režimu v bývalej komunistickej bašte došlo opäť k premenovávaniu štítov. Štít komunizmu dostal v roku 1998 meno po perzskom filozofovi Štít Abú Alího ibn Síná. Leninov štít v roku 2006 premenovali na Štít Ismaila Samaniho, podľa vládcu považovaného za otca tadžického národa. No v Kirgizsku znie jeho oficiálne pomenovanie naďalej po Leninovi.

Ani jeden z nových názvov sa medzi horolezcami neujal. Naďalej hovorovo vravia, že vystúpili na Lenina či na Komunizmus. Každý totiž vie, o čo ide. Alebo ste už počuli horolezca, ktorý by povedal, že vyliezol na vrchol Abú Alího ibn Síná?

Aj Jeľcin a Putin

Na bývalom sovietskom území sa však ani po páde komunizmu nevedia zbaviť nutkania pomenovávať vrchy podľa politických lídrov. A tak v Ťanšane nájdete od roku 2002 Jeľcinov štít a v roku 2011 dostal jeden bezmenný štít názov Putinov. Zaujímavé je, že hora Jeľcin, 5 216 metrov, je vyššia ako hora Putin, iba 4 446 metrov. Obe ležia na území Kirgizska.

Aby sme sa však vrátili k našim Vysokým Tatrám. Názvy štítov sú miestopisné (Lomnický, Kežmarský…), charakterizuje ich prídavné meno (Hrubý, Pyšný, Ľadový…), farba (Čierny štít, Belasá veža…), zvláštnou kategóriou sú zvieracie názvy (Kozí štít, Jastrabia veža…) a iné (Čubrina, Satan, Mních…).

V súčasnosti len pár názvov nesie meno po niekom - ide však o ľudí, ktorí sa zaslúžili o rozvoj Tatier (Rumanov štít…). Teda nijakí politici, za ktorých by sa museli budúce generácie hanbiť. Naposledy premenovaný bol v roku 2006 Český štít - na Ťažký. Historici to vysvetlili chybou z minulosti, keď Ciężki z poľštiny ktosi nesprávne preložil ako Český. 

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].