Šup do trávy: Väčšina obyvateľov Zlatých Klasov sa s vývozom smetí nebabre.

Správame sa ako primitívi. Čierne skládky úradom nevadia

Mnohým Slovákom neprekáža, že žijú s potkanmi a dýchajú toxíny. Ľudia, ktorí upozorňujú na činnosť spoluobyvateľov, sú považovaní za "udavačov".

Igelitky s odpadkami vyhodené pri ceste, haldy nepotrebných vecí pri opustených, no neraz aj obývaných domoch. Zápach zo spaľovania káblov a iných smetí.

„Keď som sa nasťahoval do Zlatých Klasov na Žitnom ostrove, prešiel som sa po okolí a zistil, že bývame uprostred smetiska,“ mračí sa Ján Šipoš. Našiel si pozoruhodný koníček - už niekoľko rokov sleduje čierny biznis so železom, s autovrakmi, bielou technikou a so stavebným odpadom. A bojuje s úradmi. Neraz slepými, hluchými, neinformovanými.

Alebo z iného súdka - Barbora Kučeravá zo Zamaroviec si nedávno splnila sen o idylickom bývaní. Jej život v domčeku nad dedinou má však od romantiky ďaleko. Pod oknom jej vyrástla skládka. Vraj legálna, lebo sa o to postaral starosta. A tak rodina s dvoma deťmi namiesto čistého vzduchu dýcha toxíny či, v lepšom prípade, je „len“ obklopená zápachom z odpadkov rozmanitého druhu.

„Environmentálna kriminalita je na Slovensku na poslednom mieste záujmu, riešia sa iné veci,“ povzdychne si Ján Šipoš. U nás je evidovaných 2 500 skládok, nelegálnych je najmenej sedemtisíc. Žalostné číslo. A ešte smutnejšia realita, ktorá môže krásnu krajinu zmeniť na obrovské smetisko.

Radšej podplatia

V dedine len na skok od Bratislavy sa už desaťročia vytvárajú smetiská, vylievajú do zeme škodlivé látky, vypaľujú sa káble, načierno sa sem vozí stavebný odpad, obyvatelia dýchajú rakovinotvorné látky.

„Tieto problémy sa ťahajú od deväťdesiatych rokov. Ale kým tunajší ľudia nezačnú umierať na rakovinu, nikto to nezačne riešiť,“ rozhorčuje sa aktivista. Nielenže prekvitá čierny biznis, ale aj mentalita ľudí je nastavená akosi inak. Chcú vybabrať so systémom. Za každú cenu. Aj vyššiu.

„Niektorí nie sú ochotní zaplatiť ani nízku sumu za odvoz odpadu. Radšej vyhodia igelitky pri ceste. Prípadne si počkajú na smetiarov, dajú im pár drobných alebo fľašu a tí im smeti odvezú,“ opisuje správanie obyvateľov Zlatých Klasov, zväčša Rómov, Ján Šipoš. „Bohužiaľ, potom sa dostávame k tomu najhoršiemu - vymožiteľnosti práva…“ dodáva.

Čítajte viac:

Zlaté Klasy sú zahádzané smeťami. Rómovia si spravili biznis z likvidácie odpadu

Hlúpy a hlúpejší

Spoliehať sa na úrady je skôr boj s veternými mlynmi. Problematiku nelegálnych skládok odpadu upravuje zákon o odpadoch. Píše sa v ňom: „Ak vlastník, správca, nájomca nehnuteľnosti zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol umiestnený odpad, je povinný to oznámiť bezodkladne obvodnému úradu životného prostredia a obci...“

Nesplnenie oznamovacej povinnosti je priestupok. Ruku na srdce, viete si predstaviť, že starosta dá pokutu svojmu susedovi za to, že niekde pri potoku vyhodil igelitku so smeťami? Nuž, a v tom je ten háčik.

Najmä v malých obciach sa podobné priestupky riešia ťažko. Každý s každým sa pozná a prižmúri oko. Veď pár smetí ešte nikoho nezabilo… Niekedy sa však na poli či pri cudzej chate objaví aj rozmernejší odpad.

„Vlastník pozemku by to mal oznámiť na príslušnom obvodnom alebo mestskom úrade. Okresný úrad by mal začať konanie na zistenie pôvodcu odpadu. Ak ho nájde, poverí ho, aby na vlastné náklady odpad odstránil.

Ak pôvodcu nezistí, musí sa o to postarať štát, obec alebo príslušný úrad životného prostredia. Zákony nie sú ani tak zle napísané, ako ťažko sa v praxi uplatňujú,“ hovorí právnička Beáta Matulová.

Mnohí zamestnanci štátnej správy, skrátka, nemajú informácie. A často ani záujem. „Keď ideme na stretnutie s úradníkom, ktorý by mal tieto veci riešiť, musíme mu vysvetľovať zákon a čo má vlastne robiť,“ dodáva Matulová.

Jánovi Šipošovi sa už neraz stalo, že policajný vyšetrovateľ či iný úradník mu povedal, že environmentálnej kriminalite, skrátka, nerozumie. „Odpad a nelegálne skládky sú pre obce a mestá záťaž, akou sa nikto nechce zaoberať napriek tomu, že zákony presne upravujú postup, ako takýto problém riešiť,“ dodáva právnička.

Zakrývajú si oči

„Ako je možné, že miestny úradník samosprávy, štátnej správy či policajt prechádzajú na motorovom vozidle okolo tej istej skládky, ktorú vidí občiansky aktivista, nezdokumentujú ju a čaká ma oznámenie tohto občianskeho aktivistu?“ rozhorčuje sa predseda občianskeho združenia Tatry Rudolf Pado.

Problematike nelegálnych skládok odpadov sa venuje od roku 2002. Každý rok je v teréne 80 až 100 dní pri rôznych monitoringoch. Za ostatné dva roky ohlásil stovky nelegálnych skládok v päťdesiatich okresoch SR.

„Zažil som, že úradník z okresného úradu životného prostredia, s ktorým som sa viezol, na môj postreh - aha, skládka - reagoval slovami: ,Veď podaj podnet,‘ a začal sa smiať,“ spomína Rudolf Pado.

Skúsenosti aktivistu vyrážajú dych. Zažil kadečo. Od ignorácie až po vyhrážky. „Mnohé obce sa tvária, že o skládkach nevedia, kým nedostanú oznámenie o začatí správneho konania. Mnohí starostovia mi odkazujú, že v dedine ma nechcú vidieť, že som udavač, prípadne, že nerozumiem dedinskému životu,“ opisuje svoje skúsenosti Rudolf Pado.

Krušné chvíle zažíva aj Barbora Kučeravá zo Zamaroviec. Vlani cez leto s manželom skolaudovali dom na okraji dediny. Blízko lesíka, ktorý postupne zanikol pod haldami stavebného odpadu z kanalizácie. Dal ho tam navoziť starosta.

„Lesík zasypali. Starosta síce dostal pokutu z úradu životného prostredia, ale aj tak tam vznikla navážka a nechal tam umiestniť kontajnery. Hocikedy prichádzali ľudia so smeťami, neraz ich pálili. V marci som tu videla pobehovať potkany. Keď som to povedala starostovi, reagoval, že aj on má doma potkany. Vôbec nebral do úvahy, že so skládkou pár metrov od domu nesúhlasíme,“ rozpráva zúfalá žena.

Nakoniec vyšlo najavo, že hlava obce na skládku nemala stavebné povolenie. Mladá rodina však stále žije v strachu. Nechcú, aby ich deti vyrastali na smetisku.

Najprimitívnejší

Ján Šipoš vidí problém najmä v spoločenskom prístupe k odpadovému hospodárstvu. „Platíme pomerne veľa za bývanie, elektrinu, plyn. Nemalé peniaze stojí satelit, niektoré domácnosti hradia aj tri mobily.

Dedinský poplatok za vývoz odpadu na jeden dom je 54 eur za rok. Teda približne jedno euro na týždeň. Z toho sa nedajú zaplatiť technológie na moderné spracovanie odpadu, namiesto toho sa likviduje tým najprimitívnejším spôsobom. Vozí sa na skládku a zahrabáva hlinou. Neďaleko Zlatých Klasov je taký kopec, šíri sa z neho neuveriteľný smrad a navyše v zemi zostávajú toxíny,“ upozorňuje.

Nelegálne skládky a pribúdanie smetísk po celom Slovensku má teda veľa úskalí. Od malého povedomia a odhodlania chrániť krajinu a prírodu až po problém s vymožiteľnosťou práva.

„Ak totiž nezaplatíte za odvoz komunálneho odpadu ročný poplatok, ste takmer nepostihnuteľný a pokojne môžete smeti vyhadzovať do voľnej prírody alebo do okolia. Skúste však nezaplatiť plyn, vodu alebo elektrinu. V tom prípade sa kompetentné úrady s neplatičom porátajú ihneď,“ pripomína právnička Beáta Matulová.

Ak sa teda nezmení prístup štátnych orgánov, ktoré môžu pomôcť v environmentálnej výchove, hoci i sankciami, nepomôže ani úprava zákona o odpadoch.

„Už desať rokov sa hovorí, že na každom okresnom útvare Policajného zboru bude špecialista na tento druh kriminality. Nič také sa doteraz nezriadilo a ak takíto ľudia existujú, ich činnosť je pre mňa neviditeľná,“ povzdychne si predseda občianskeho združenia Tatry.

Geniálne, ale nefunkčné

Začiatkom roka 2012 bola uvedená do prevádzky nová mobilná aplikácia TrashOut, ktorá má aktívnym občanom uľahčiť spôsob nahlásenia nelegálnej skládky.

„Ministerstvo životného prostredia uvedenie aplikácie do života označilo, pomerne s veľkým mediálnym pokrytím, za ikstý a teraz už definitívny začiatok seriózneho boja s nelegálnymi skládkami odpadov,“ vysvetľuje predseda občianskeho združenia Tatry Rudolf Pado. Ak si ju stiahnete do mobilu s operačným systémom iOS alebo Android, stačí skládku odfotografovať a jedným kliknutím ju odošlete aj s GPS súradnicami.

Na internete si možno pozrieť aj mapu nelegálnych skládok TrashMap. Tento moderný spôsob ohlasovania skládok má však svoje slabé miesta - ignorovanie výstupov z aplikácie zo strany štátnej a verejnej správy.

Úrady a obce, ktoré majú povinnosť túto problematiku riešiť na základe delegovaných povinností a kompetencií v zákone o odpade, sa tvária, že aplikácia TrashOut a zverejnené hlásenia v podstate neexistujú.

Predseda občianskeho združenia Tatry o tom vie svoje. Úrady jednoducho hlásenia ignorujú. Dokonca s podporou rezortu životného prostredia.

„K dnešnému dňu je v aplikácii ohlásených niekoľko tisíc skládok. V máji 2014 sme sa dozvedeli, že ministerstvo životného prostredia, ktoré aplikáciu mediálne podporovalo, rozposlalo štátnej správe životného prostredia „usmernenie“, že z hlásení občanov prostredníctvom aplikácie si v podstate nemajú robiť ťažkú hlavu, lebo takéto hlásenia nemajú oporu v zákone o správnom konaní,“ hovorí Rudolf Pado. „Je to také slovenské, najprv ľudí vyzveme, aby sa zaujímali o veci verejné, namotáme ich PR kampaňou plnou vznešených slov a bombastických sloganov, a keď sa začnú o svoje okolie zaujímať, tak ich podrazíme,“ dodáva Pado.

Vplyv nelegálnych skládok na krajinu

● potenciálna kontaminácia pôdy a vody

● únik nebezpečných chemických látok do ovzdušia pri úmyselne zapálených skládkach

● odpad, napríklad rôzne obaly či ostré predmety, sa môžu stať pascou pre živočíchy

● niektoré odpady môžu priťahovať k ľudským obydliam hlodavce

● riziko šírenia rezistentných druhov baktérií z lokalít s nelegálne uloženým odpadom

● vizuálne narúšajú krajinu a znižujú turistickú atraktivitu lokality

● zvyšovanie nákladov obcí na odpadové hospodárstvo a poplatkov za odpady pre obyvateľov - komunálne a drobné stavebné odpady musí odstraňovať obec na svoje náklady


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].