Stále v karanténe: Zaistené šteniatka musia až do rozhodnutia súdu čakať v karanténe.

Štát zrekonštruoval karanténu pre zvieratá, na prevádzku peniaze nemá

Štát nemá veterinárnu karanténnu stanicu, hoci pred rokom dokončil vyše osemdesiattisícovú rekonštrukciu vybraného objektu.

Raz sa našli podvyživené kone ledva sa držiace na nohách, inokedy pes s reťazou zarezanou v koži či takmer na smrť utýraná mačka. Informácie o týraných, zúbožených i do zahraničia nelegálne prevážaných zvieratách sa stávajú pravidelnou súčasťou slovenského spravodajstva.

Správy však odznejú a ďalej sa nič nedeje. Vo väčšine prípadov nikto netuší, ako sa so zvieratami naložilo, kde zúbožené tvory napokon skončili a kto sa o ne vlastne postaral. S určitosťou možno povedať iba jedno - štát to nebol.

Na Slovensku totiž nefunguje štátna veterinárna karanténna stanica, kde by bolo možné umiestniť také zvieratá vrátane tých, ktoré boli zaistené ako dôkazový materiál pri dokumentovaní trestnej činnosti.

Napriek tomu, že už vyše roka je vo Veľkom Krtíši k dispozícii objekt, ktorý má slúžiť práve na tieto účely. Hoci štátne inštitúcie dokázali na jeho rekonštrukciu vyčleniť vyše osemdesiattisíc eur, nájsť finančné prostriedky na jeho prevádzku už akosi nevedia.

Čítajte viac:

Štát psy považuje za vec: Zhabať ich vie, starať sa o ne nechce

Stále v karanténe

Problematika umiestňovania zvierat sa stala aktuálnou po vypuknutí kauzy so šesťdesiatimi siedmimi šteniatkami, ktoré polícia zadržala koncom júla na hraničných priechodoch s Českou a Maďarskou republikou. Zvieratá mali byť nelegálne vyvezené do uvedených krajín. Po zaistení sa ako dôkazový materiál stali súčasťou vyšetrovania.

Kompetentné úrady však nemali psy kde umiestniť, a tak požiadali o pomoc mimovládnu organizáciu Sloboda zvierat, ktorá im vyšla v ústrety. Zvieratám poskytla patričnú starostlivosť vrátane odbornej. Ukázalo sa však, že štát si túto výpomoc vysvetľuje skutočne svojsky. Neziskovke fungujúcej na základe dobrovoľných príspevkov verejnosti nezaplatil za prichýlenie desiatok psov ani euro.

Suma sa pritom vyšplhala k niekoľkým tisíckam. Odvtedy uplynuli už viac ako dva mesiace a psy sú stále v „karanténe“, čo znamená, že Sloboda zvierat s nimi nemôže až do oficiálneho uzavretia prípadu nijako nakladať. Záležitosť by mohli urýchliť orgány, ktoré sa prípadom zaoberajú.

Polícia sa snažila, rovnako ako prokuratúra, ktorá už začiatkom septembra uzavrela s páchateľkou nelegálneho vývozu psov do Českej republiky dohodu o vine a treste. Čo presne je obsahom dohody, sa nám zistiť nepodarilo. Prokuratúra mlčí, kým vo veci nerozhodne súd, a do reči veľmi nebolo ani obvinenej Silvii D. z Revúcej. „Nebudem sa vyjadrovať, kým sa všetko neuzavrie,“ dôvodila.

Neodpustila si však štipľavé poznámky na adresu Slobody zvierat, ktorá podľa nej zavádzala, keď tvrdila, že psy boli v zlom stave. „A ja hlúpa som im pravidelne posielala peniaze! Tak s tým som skončila,“ povedala.

Po pripomienke, že predsa musí cítiť vinu, keď sa priznala a uzavrela s prokurátorom dohodu, iba sklopila zrak. „Urobila som to všetko pre tie psy. Verte, stalo sa mi to prvýkrát. Viezla som ich k sestre do Česka, lebo sa živí ako ja - legálnym vývozom psov do zahraničia. A keďže dostala zákazku a práve nemala šteniatka, požiadala ma, či jej nemôžem nejaké priviezť...“ pustila sa do vysvetľovania.

V návale výrečnosti pripustila, že psy nemali čip, a teda nespĺňali podmienky na vývoz do zahraničia.

Neurčený termín

Celý prípad sa aktuálne zasekol na Okresnom súde v Skalici, kde je od 9. septembra 2014. Sudkyňa, ktorá má spis na stole, doteraz nevytýčila termín pojednávania.

Dôvody nám ozrejmila hovorkyňa súdu Viktória Pagáčová: „Podľa vyjadrenia príslušnej sudkyne vyšetrovací spis neobsahuje dostatok podkladov na rozhodnutie vo veci, ktoré si súd musí dodatočne vyžiadať, takže úmerne k tomu bude stanovený aj termín prejednania veci.“

Čo to v praxi presne znamená, nevedno. Pre zvieratá to, že si budú musieť počkať, kým sa dostanú k novým majiteľom. A pre Slobodu zvierat ďalšie zvyšovanie finančných nákladov na starostlivosť o ne, ktoré im nemá kto preplatiť. V tejto súvislosti sme oslovili niekoľko inštitúcií, ktoré majú s prípadom do činenia, no relevantnej odpovede sme sa, podobne ako Sloboda zvierat, nedočkali.

Všetci dávajú od prípadu ruky preč, ministerstvo vnútra i polícia mlčia. Štátna veterinárna a potravinová správa nám už pred časom dala vedieť čosi v tom zmysle, že zmluvu s menovanou organizáciou na umiestnenie zvierat predsa neuzavrela, a tak nemá tušenie, prečo by jej mala niečo platiť. V rovnakom duchu odpovedalo aj ministerstvo pôdohospodárstva.

Bez karantény

Nič z tohto by sa zrejme riešiť nemuslo, keby si štát vo vlastnej réžii vedel zabezpečiť všetky záležitosti takého prípadu. Nie iba trestnoprávnu rovinu, ale aj praktickú. Na to by mala slúžiť práve štátna veterinárna karanténna stanica, ktorá však na Slovensku nie je. Lepšie povedané je, konkrétne vo Veľkom Krtíši, kde sú už vyše roka na tieto účely prispôsobené priestory v areáli tamojšej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.

Problém je inde. Paulína Komarová z kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy tvrdí, že ministerstvo pôdohospodárstva dalo na výstavbu karanténnej stanice vo Veľkom Krtíši tridsaťtisíc eur ešte v apríli 2012.

Keďže uvedená suma nestačila, veterinárna správa hradila ďalšie práce z vlastných zdrojov a prestavba sa tak predĺžila. Investovali vyše päťdesiattritisíc eur. Spolu to bolo spomínaných osemdesiattisíc.

Keď sme areál navštívili, zostali sme v rozpakoch. Našli sme pomaly sa rozpadávajúce budovy, ktoré zvonku rozhodne nevyzerali ako nedávno zrekonštruované. Boli sme preto zvedaví, čo všetko sa vlastne rekonštruovalo. Komarová, podľa ktorej je objekt už rok stavebne pripravený fungovať v provizórnom režime, poskytla siahodlhý zoznam prác.

Išlo napríklad o demontáž nefunkčného zariadenia, ktoré slúžilo pôvodne pri hospitalizácii veľkých hospodárskych zvierat, a celkovú úpravu maštaľných priestorov. V rámci opravy boli namontované kovové ohrady pre psy, dravce, šelmy, kone a kravy či univerzálne ohrady. Súčasťou rekonštrukcie bola tiež montáž plynových rozvodov, odborná prehliadka, revízia pred uvedením do prevádzky či maliarske a natieračské práce. A tak by sa dalo pokračovať ďalej.

Nemajú peniaze

A kde je teda problém? Štátni veterinári jednoducho nemajú peniaze na prevádzku zariadenia, kde by mali pracovať najmenej dvaja ľudia. „Keďže v roku 2014 došlo k značnému kráteniu financií pre našu organizáciu, nemohli sme uviesť karanténnu stanicu do prevádzky,“ dôvodila Komarová.

Na rok 2015 požiadala o zvýšenie peňazí. Ak ich dostanú, prevádzku vraj vedia spustiť. Ročné náklady odhadujú na tridsať- až päťdesiattisíc eur. Vyzerá to celé, akoby štát fungoval nekoncepčne? Na Slovensku žiadna novinka. V tomto smere „poteší“, že štátnu veterinárnu karanténnu stanicu nemajú ani v Česku.

„Zvieratá možno umiestniť len do útulkov. Ohrozené zvieratá zadržané počas colných kontrol umiestňujeme do karanténnych zariadení, ktoré prevádzkujú najmä zoologické záhrady.

Štátna veterinárna správa stanovuje iba veterinárne podmienky a uskutočňuje kontroly z hľadiska nákaz a dodržiavania welfare (podmienky ochrany zvierat pred fyzickou a psychickou nepohodou - pozn. redakcie),“ informoval Petr Pejchal z českej Štátnej veterinárnej správy. Náklady hradí české ministerstvo životného prostredia.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].