Štátne peniaze skončili v skrachovanej nebankovke

V prípade trúfalého hazardovania s majetkom cudzích firiem súd privrel nie jedno, ale obidve oči. Peter Nosko, ktorý peniaze "investoval", vyviazol iba s podmienkou.

Takmer sto miliónov korún, teda 3,2 milióna eur, vložil do nebankovky advokát Peter Nosko. Pravdaže, nebol taký hlúpy, aby neuvážene riskoval s vlastnými peniazmi. On „investoval“ cudzie peniaze. Také, ktoré mu vo funkcii správcu konkurznej podstaty zveril štát, aby ich chránil ako oko v hlave.

Predpokladaný výsledok nedal na seba dlho čakať. Nebankovka skrachovala, milióny boli fuč a v base už pre Noska rezervovali lôžko na pätnásť rokov. Lenže tento vysokoškolsky vzdelaný, uhladený pán napokon do žalára ísť nemusí. Tak rozhodol Krajský súd v Žiline.

Zahral sa na milionára

Konkurzy v prípade štyroch veľkých podnikov boli ekonomicky uzavreté, speňažovanie celého majetku firiem skončené, peniaze ležali na účtoch. Ale namiesto toho, aby milióny poslali tam, kam patrili, teda jednotlivým veriteľom, správca konkurzu Peter Nosko neodolal ich lesku a rozhodol sa s peniažkami ešte trochu pohrať.

V roku 2009 účty podnikov vybielil a korunky vložil do CI Holdingu. Nosko dobre vedel, že táto spoločnosť nie je chránená ani bankovým dohľadom, ani Fondom na ochranu vkladov, že ide o klasickú nebankovku, a hádam mu neuniklo ani to, že sa spája so spoločníkom zavraždeného bratislavského bosa Petra Steinhübela.

Vzhľadom na to, že predsedom predstavenstva CI Holdingu bol Zdeněk Jurica, s ktorým figuroval Noskov bratranec Vladimír vo viacerých firmách, nebol ďaleko od zdroja informácií. Škody spôsobené Noskovou zábavkou s cudzími peniazmi spočítali policajti po krachu CI Holdingu.

Ukázalo sa, že firmu Conus BB pripravil o jeden milión štyristotisíc korún, Strojárne Piesok o sedem a pol milióna korún, Lykové textilné závody v Revúcej o dvadsať a pol milióna korún a Závody výpočtovej techniky v Banskej Bystrici až o šesťdesiatsedem a pol milióna!

Potrestaný pohrozením prsta

Okresný súd v Banskej Bystrici hodnotil Noskovo správanie ako úmyselný trestný čin a poslal ho do väzenia na sedem rokov. Proti rozsudku sa odvolal nielen Nosko, ktorý celý čas tvrdí, že investovaním do CI Holdingu sa snažil iba zúročiť speňažený majetok jemu zverených firiem, ale aj prokurátor. Ten zastával úplne iný názor, sedemročný trest pre Noska sa mu zdal príliš nízky.

Za spôsobenie škody veľkého rozsahu z dôvodu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku je podľa zákona určená sadzba pohybujúca sa medzi desiatimi až pätnástimi rokmi odňatia slobody.

Na mimoriadne zníženie trestu na sedem rokov podľa prokurátora nebol dôvod. V odvolacom konaní sa prípadom zaoberal Krajský súd v Žiline a tiež vyriekol nad Noskom verdikt - vinný. Lebo správu majetku zvereného mu štátom nevykonával s odbornou starostlivosťou tak, aby tento majetok bol chránený pred znehodnotením, stratou.

Na investovanie finančných prostriedkov nedostal od nikoho súhlas, konal svojvoľne. Na rozdiel od okresného súdu či prokuratúry však žilinský krajský súd videl za trestnoprávnym konaním správcu Noska „dobrý úmysel“. Vraj nie je dôvod neuveriť mu, že zverené peniaze chcel znásobiť a niet ani „žiadnych indícií nasvedčujúcich na vôľu obžalovaného úpadcov či veriteľov poškodiť“.

V definitívnom právoplatnom rozsudku rozhodol senát Juraja Krupu, že Peter Nosko ako správca konkurzných podstát v štyroch spoločnostiach spôsobil škodu vo výške 3,2 milióna eur iba z nedbanlivosti, a odsúdil ho len na podmienečný dvojročný trest plus zákaz činnosti vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty vo výmere sedem rokov.

Za väzenské múry sa Nosko pri troche rozumu nikdy nedostane. A čo je pre laika úplne nepochopiteľné, dokonca ani na jeho majetok súd nesiahol.

A čo benefity?

Ak je úlohou trestu okrem iného aj vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou, tak môžeme pochybovať o tom, či si žilinskí sudcovia uvedomili, aký obrovský dosah malo „spláchnutie“ takmer sto miliónov korún na veriteľov všetkých štyroch ožobračených firiem, na ich zamestnancov a následne aj na ich dodávateľov, rodiny, na každého jedného človeka v reťazi závislosti od nevyplatených faktúr, dlžôb za materiál, vykonanú prácu...

Pre nich všetkých sa ochrana štátu nad majetkom firiem v konkurze stala len pojmom bez obsahu. Prázdne slovo. A že išlo o škodu spôsobenú z nedbanlivosti? V písomnom rozsudku nie je ani zmienka o tom, či súd skúmal prípadné benefity správcu Noska za to, že do CI Holdingu pustil astronomické čiastky.

Nebol Nosko v tejto nebankovke pečený-varený? Nepozývali ho na svoje spoločenské podujatia? Nemal náhodou z celej transakcie svoju osobnú províziu? A keby sme aj uverili, že Nosko nebol príliš bystrý a naozaj veril, že peniaze môže v nebankovke zveľaďovať, nehnala ho k porušeniu zákona, k zatajenému (!) „investovaniu“ hlavne túžba po vlastnom zbohatnutí?

Veď oficiálna odmena správcu je o to vyššia, o čo viac peňazí pre veriteľov sa mu podarí získať. Na záver treba ešte pripomenúť, že Nosko nie je jediný správca konkurzu, ktorý svojvoľne nakladal s peniazmi zverených firiem.

Našli sa takí, ktorí si z účtov týchto firiem peniaze sami požičali, iní „investovali“ na finančných trhoch v USA. Do nebankovky CI Holding vložili vysoké čiastky okrem Noska ďalší traja správcovia.

Vianočné tipy na darček