Mestký park v Košiciach: Je obohnaný vysokým plotom a na noc sa zamyká. Obyvatelia polyfunkčného objektu však majú do parku neobmedzený prístup.

Strážia Pašku? Na košický mestský park dohliada 18 kamier a policajti

Mestský park v Košiciach strážia viac ako Sad Janka Kráľa v Bratislave, ktorý je jedným z najstarších v strednej Európe.

Stráži ho osem zamestnancov správy mestskej zelene, osemnásť kamier a na poriadok dohliadajú aj mestskí policajti. Je oplotený, dá sa doň vojsť len na určitých miestach a o desiatej hodine večer sa pre verejnosť zamyká. Výnimkou sú obyvatelia polyfunkčného objektu, ktorí doň môžu vstúpiť priamo z luxusného objektu.

Patrí k nim aj bývalý predseda parlamentu Pavol Paška s manželkou. Mestský park spájajúci historické centrum Košíc so železničnou stanicou patrí k najstráženejším na Slovensku.

Za kratší koniec ťahá i Sad Janka Kráľa v Bratislave. Jeden z najstarších stredoeurópskych parkov, ktorý je kultúrnou pamiatkou plnou vzácnych drevín, nechráni žiaden plot ani kamery na každom kroku.

Medická záhrada v širšom centre hlavného mesta je síce oplotená a má obmedzené otváracie hodiny, návštevníkov však nestrážia kamery. Kompetentní dokážu udržať poriadok aj bez techniky a ôsmich ľudí poverených strážením. A funguje im to roky.

Verejný záujem na prvom mieste

Sad Janka Kráľa v Bratislave sa nedá s mestským parkom v Košiciach porovnať rozlohou, počtom vzácnych drevín ani históriou. Oba však spája to, že slúžia verejnosti.

Park na pravom brehu Dunaja založili koncom osemnásteho storočia a dnes v ňom možno obdivovať mnoho vzácnych drevín, ako sú napríklad obrovské platany javorolisté, exotická maklura oranžová, metasekvoja čínska či ginko dvojlaločné. Napriek tomu nik neuvažuje o jeho ohradení a zamykaní.

Dôvodom nie je iba jeho rozloha - zhruba 27 hektárov - a s tým spojené vysoké finančné náklady, ale aj námietky krajského pamiatkového úradu. „Samospráva chce zachovať celodenný prístup do parku, preto neplánuje jeho oplotenie,“ hovorí Michaela Platznerová z tlačového referátu bratislavskej mestskej časti Petržalka.

V parku nie sú ani žiadne kamerové systémy. „Park kontroluje mestská polícia, respektíve zamestnanci mestskej časti,“ poznamenala Platznerová.

Medická záhrada s rozlohou vyše 31-tisíc štvorcových metrov je ako celkom chránená kultúrna pamiatka a na noc sa zamyká, keďže tu v minulosti zaznamenali opakované sprejerské útoky na lavičky, múr, fontánu či poškodzovanie výsadby a parkových tabúľ. Od apríla do septembra je otvorená do 21. hodiny, od októbra do marca do 20. hodiny.

Nora Gubková z kancelárie starostu bratislavskej mestskej časti Staré Mesto hovorí, že záhrada strážená nie je ani kamerovým systémom. Prečo v Bratislave netreba na stráženie kamerový systém, špeciálnych zamestnancov a v jednom prípade ani pletivo, sa možno iba dohadovať.

Ťažko si však predstaviť, že by kompetentní z bratislavských mestských častí nemali záujem chrániť kultúrnu pamiatku. Možno sa to však zmení, keď na hranici parkov vyrastú objekty s prominentnými obyvateľmi.

Čítajte viac:

Paškov park? Priestor okolo domu šéfa parlamentu večer zamykajú

Svetový trend?

Mesto Košice si za bezpečnostnými opatreniami stojí. Argumentuje, že mestský park má byť centrom kultúrneho i športového vyžitia Košičanov a tomu je podriadené všetko. „Zamykanie parkov je momentálne trendom po celom svete. Z nášho pohľadu ako subjektu dohliadajúceho na bezpečnosť a verejný poriadok má opodstatnenie,“ píše sa v stanovisku Mestskej polície v Košiciach.

„Všetci poznáme stav pred rekonštrukciou parku, keď bolo vyslovene nebezpečné zájsť len ďalej od chodníka do parku. V lete sa neprispôsobiví občania kúpali vo fontáne, vandali nekontrolovateľne devastovali lavičky, zeleň, vykonávali hygienické a iné potreby na zeleni,“ konštatuje vo svojom stanovisku Správa mestskej zelene v Košiciach.

Oplotenie parku, obmedzenie návštevných hodín, kamerový systém a dôkladné stráženie malo z parku urobiť bezpečné miesto pre Košičanov i turistov. Aj za cenu, že to bude niečo stáť.

V roku 2014 stála prevádzka parku takmer 129-tisíc eur. Na porovnanie, na údržbu a výsadbu nepomerne väčšieho Sadu Janka Kráľa vrátane Tyršovho nábrežia minula Petržalka vlani 175 437 eur.

A čo si myslia Košičania? „Nik nespochybňuje potrebu rekonštrukcie parku ani ochrany investície. Prinajmenšom je čudné, že obyvatelia apartmánového domu majú prístup do parku priamo a bez mreží. Stačí, keď vyjdú von vchodom, ktorý ústi priamo do parku. Keby tu bol starý objekt a patril obyčajnému smrteľníkovi, verte, že by mal dvadsať centimetrov od vchodu taký istý vysoký plot, akým je obohnaný zvyšok parku,“ hovorí Košičanka Ľudmila.

Poukazuje na to, že po zamknutí parku pre verejnosť bolo vídať nemenovaného obyvateľa polyfunkčného objektu, ako chodí do parku so psom. Mestská polícia nemá podľa vlastných slov vedomosť o tom, že by bol park v určitom čase vyhradený pre niektorých obyvateľov polyfunkčného objektu. Informáciu o tom, že sa tam môžu pohybovať, však nevyvrátila.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní