Baťovi potomkovia zarátali medzi svoj majetok aj Bojnický zámok. Na snímke John Nash, vnuk Jana Antonína Baťu, s manželkou pochádzajúcou zo Slovenska.

Sudca, ktorý rozhodoval v prípade Baťu, vážne porušil svoje povinnosti

V konaní okolo obuvníckeho veľkopodnikateľa Baťu došlo minimálne zo strany sudcu k závažným pochybeniam.

Za kauzu Jana Antonína Baťu, o ktorej sme písali pred niekoľkými týždňami, budú zrejme padať tresty. Ministerstvo spravodlivosti a Generálna prokuratúra sa rozhodli preveriť postup podriadených, ktorí sa prípadom zaoberali.

Prvé výsledky vyšetrovania naznačujú, že v konaní okolo obuvníckeho veľkopodnikateľa došlo minimálne zo strany sudcu k závažným pochybeniam.

Len pripomeňme, že jeho rozhodnutie umožnilo Baťovým dedičom požiadať Slovensko o vyplatenie najmenej miliardy eur ako odškodného za zhabané majetky.

Expresne rýchlo

Je to presne sedem mesiacov, čo Okresný súd Bratislava I povolil obnoviť konanie voči Baťovi. Požiadali o to jeho potomkovia, ktorí chceli očistiť meno slávneho predka označeného za kolaboranta. Logika káže, že v prípade nariadenia nového procesu by sa malo zisťovať, či známy veľkopodnikateľ počas druhej svetovej vojny spolupracoval so slovenským fašistickým štátom.

Súd však v jediný deň rozhodol nielen o tom, že obnovené pojednávanie povolí, ale toto konanie dokázal hneď aj ukončiť. Zbavil Baťu obvinení vznesených v roku 1947, keď ho v neprítomnosti odsúdili na pätnásť rokov väzenia a prepadnutie majetku.

Expresný rozsudok mohol bratislavský súd vyrieknuť aj vďaka postupu prokurátora, ktorý navrhol trestné stíhanie zastaviť. Považoval totiž za preukázané, že skutok, pre ktorý sa v roku 1947 stíhanie voči Baťovi viedlo, sa nestal. Zástupca štátu dospel k tomuto záveru len na základe dôkazov predložených rodinou podnikateľa.

Podľa viacerých odborníkov sa však mal prípad posunúť do takzvaného prípravného konania, v rámci ktorého by kompetentné orgány zbierali a hľadali všetky dostupné podrobnosti o pôsobení Jana Antonína Baťu vo vojnovom slovenskom štáte. V podobnom duchu konali aj príslušné orgány v Česku, kde bola v obnovenom konaní vec vrátená na dovyšetrovanie. O zastavení trestného stíhania rozhodli české súdy až po tom, ako svoju prácu ukončil vyšetrovateľ.

Na Slovensku však k ničomu takému nedošlo. V prípade, kde ide prinajmenšom o miliardu eur, necítil súd ani prokurátor potrebu záležitosť hlbšie skúmať, a to napriek tomu, že Slovensko bolo v čase vojny považované za fašistický štát a situácia bola iná ako u našich západných susedov.

Na závažné fakty spochybňujúce čistý štít Jana Antonína Baťu, ktorému sa u nás počas druhej svetovej vojny z podnikateľského hľadiska mimoriadne darilo, poukazujú aj viacerí historici a právnici.

Obuvnícky klan: Tomáš Baťa junior a jeho strýko Jan Antonín Baťa. Foto: ČTK

Zavádzali

Na zarážajúce konanie bratislavského súdu upozornil týždenník Plus 7 Dní v septembri, keď dediči obuvníckeho kráľa oficiálne informovali o svojej žiadosti týkajúcej sa vyplatenia náhrady za zhabané majetky.

Zistili sme vtedy, že súd viedol pojednávanie o povolení obnovy konania i nový proces pod jednou spisovou značkou, čo mu umožnilo tak trochu zavádzať verejnosť.

Dovtedy jedinou medializovanou informáciou totiž bolo, že súd očistil Baťovo meno. Keďže sme chceli vedieť, za akých okolností k verdiktu dospel, vyžiadali sme si rozhodnutie vedené pod spisovou značkou prípadu. Súd nám zaslal len uznesenie o povolení obnoveného konania, pričom nás uisťoval, že toto rozhodnutie je v predmetnej veci jediné.

To by však znamenalo, že rodina Baťovcov sa s požiadavkou na náhradu škody unáhlila. Až ich advokát Robert Cholenský nás upozornil, že súd prijal v rovnaký deň pod rovnakou spisovou značkou dve rozhodnutia - o povolení obnovy konania aj o zastavení trestného stíhania podnikateľa. Pravdu napokon priznal aj okresný súd. Prečo mal potrebu zavádzať, zostáva záhadou.

Obišli zákonný postup

Postupom zákonného sudcu sa po zverejnení týchto nezrovnalostí začalo zaoberať ministerstvo spravodlivosti. „Na základe informácií, ktoré naznačovali, že v tomto konaní mohlo dôjsť k pochybeniu, si ministerstvo vyžiadalo spis na preskúmanie,“ potvrdila hovorkyňa Alexandra Donevová.

Z predložených dokumentov sa podľa nej zistilo, že konajúci sudca porušil svoje povinnosti. „JUDr. Pavol Tomík ako predseda senátu závažným spôsobom porušil pravidlá o náhodnom prideľovaní vecí...“ vysvetlila. Inak povedané, po tom, ako senát povolil obnovu konania, si túto trestnú vec sám ponechal na rozhodnutie, čo bola chyba. Prípad mal byť totiž riadne pridelený náhodným výberom.

Ministerstvo už v tejto súvislosti pripravuje návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu. Nie je pritom vylúčené, že potrestaný bude aj prokurátor. Či bol jeho postup zákonný, skúma Generálna prokuratúra. Výsledky jej vyšetrovania neboli v čase našej uzávierky známe.

Čítajte viac:

Kauza Baťa: Zaplatíme dedičom obuvníckeho impéria milardu eur?

Nič sa nezmení

Prípadné tresty vyvodené voči sudcovi a prokurátorovi však podľa všetkého nebudú mať vplyv na samotné konanie týkajúce sa odškodnenia potomkov Jana Antonína Baťu.

Hoci by sme mohli polemizovať o tom, či bolo rozhodnutie o zastavení trestného stíhania veľkopodnikateľa zákonné, odborníci sa domnievajú, že ak už raz bol rozsudok uznaný za právoplatný, veľa možností na jeho zmenu niet. Aj ministerstvo spravodlivosti priznalo: „Pretože menovaný J. A. B. je mŕtvy, nie je možné podať dovolanie v jeho neprospech.“

Vyzerá to teda tak, že vyrovnať sa s nie práve jednoduchou situáciou bude musieť ministerstvo financií, na ktorého stole leží požiadavka potomkov obuvníckeho kráľa o vyplatenie náhrady za zhabaný majetok. Medzi ten zahrnula bývalé podniky v Partizánskom, vo Svite, v Nových Zámkoch a Bošanoch, ale i letisko v Poprade a Bojnický zámok.

V súčasnosti je konanie v tejto veci prerušené, keďže ministerstvo požiadalo potomkov Jana Antonína Baťu o predloženie písomných dokumentov. „Ide o listinné dôkazy, ktorými žiadatelia potvrdia, že si môžu nárokovať náhradu za znárodnený majetok koncernu Baťa na Slovensku. Okrem toho žiadame aj o doplnenie dokladov, ktoré preukážu, že sú oprávnenými dedičmi a účastníkmi konania.“

Šéf ministerského úradu Peter Kažimír pred časom vyhlásil, že čo sa týka prípadného odškodňovania, „nie sme pripravení len tak ľahko prísť o akékoľvek perie“. Uvidíme teda, čo naši mocipáni vymyslia.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].