Tatry pred 45 rokmi: Gratuloval nám aj Nixon, pred ľuďmi to zatajili

Svetový šampionát v klasickom lyžovaní priniesol našim veľhorám nový vzhľad aj lepšiu infraštruktúru.

Bol to veľký sviatok nielen pre tatranskú oblasť, ale pre celé vtedajšie Československo. Otvárací ceremoniál sledovalo naživo 80-tisíc divákov a na súťaž v skokoch na veľkom mostíku v závere bolo podľa údajov organizátorov zvedavých 140-tisíc ľudí.

Vo februári uplynie štyridsaťpäť rokov odvtedy, ako na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách usporiadali majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní. Podujatie, ktoré zmenilo vzhľad našich veľhôr a výrazne prispelo k rozvoju cestovného ruchu v tejto lokalite.

Jasné víťazstvo v Bejrúte

V roku 1965 podalo Československo žiadosť o usporiadanie majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach 1970 vo Vysokých Tatrách. V máji 1967 na zasadnutí Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) v libanonskom Bejrúte delegáti dali tatranskej kandidatúre prednosť pred švédskym Falunom a nemeckým Garmisch-Partenkirchenom.

Na víťazstvo bola potrebná nadpolovičná väčšina, teda 37 hlasov zo 72 možných. Tatry získali už v prvom kole 41. Na tom istom zasadaní majstrovstvá sveta v zjazdových disciplínach pririekli talianskej Val Gardene.

Práve so zástupcami tohto strediska spojili Tatranci sily pri kandidatúre a dobrá diplomacia priniesla úspech obidvom. Aj keď Taliani sa na rozdiel od nášho zástupcu presadili až v druhom kole hlasovania.

Po sovietskej okupácii

Situácia sa skomplikovala po vstupe sovietskych vojsk do Československa v auguste 1968. Noví československí komunistickí pohlavári sa obávali, aby sa podujatie nestalo demonštráciou odporu proti neželanej „bratskej pomoci“.

Ani cúvnuť od rozbehnutého projektu si však netrúfli, aby si to Slováci nebodaj nevykladali protinárodne. Navyše by to prinieslo značné hospodárske škody. Nehovoriac o medzinárodnej blamáži socialistického bloku.

„Nebolo jednoduché zorganizovať také veľké podujatie v čase, keď Československo bolo obsadené sovietskou armádou a medzi obyvateľstvom vládla neistota a stiesnenosť,“ pripomenul po rokoch Švajčiar Gian-Franco Kasper, súčasný prezident FIS, ktorý na šampionáte u nás pôsobil ako novinár.

Prípravy teda pokračovali podľa pôvodných plánov. Išlo najmä o výstavbu športových zariadení priamo na Štrbskom Plese - skokanských mostíkov so sedačkovou lanovkou, s rozhodcovskou vežou a tribúnami, bežeckého štadióna a tratí v Mlynickej doline, bežeckej rozhodcovskej veže a ďalšieho príslušenstva vrátane tribún pre divákov i pre médiá.

Bežecké trate boli tak umne poprepájané, že dohromady merali iba štyridsať kilometrov. Ich šírka bola štyri metre, čo pre vtedajší iba klasický štýl behu postačovalo, a cez verejné komunikácie boli premostené. Pretekalo sa ešte na drevených lyžiach, éra umelohmotných prišla až potom.

„Športový areál bol v tom čase jedným z najmodernejších lyžiarskych areálov na svete,“ prízvukuje podpredseda organizačného výboru MS 1970 Ladislav Harvan. „Nikdy predtým nebol tak blízko seba skokanský a bežecký areál, tlačové stredisko a ubytovacie kapacity.“

Rozvoj Tatier

Významné bolo zavedenie novej infraštruktúry, v tatranskej oblasti dlhé roky zanedbávanej. Odznova vybudovali ozubnicovú železnicu z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso, zrekonštruovali všetky električkové trate a vymenili strojový park, prestavali cesty s novými premosteniami a lepšou prejazdnosťou, pribudli parkoviská na Štrbskom Plese aj inde.

Vyrástli nové hotely Panoráma a FIS na Štrbskom Plese, Park v Novom Smokovci, zotavovne a ubytovne. Vznikol sídliskový komplex Lieskovec slúžiaci počas majstrovstiev na ubytovanie organizátorov. Ďalšie hotely a zariadenia verejných služieb prešli rekonštrukciami. Postavili nové telekomunikačné centrum potrebné na prácu zástupcov médií.

Výrazným príspevkom k ochrane prírody bola plynofikácia celej oblasti, všetkých osád ležiacich v centre Vysokých Tatier. Do začiatku šampionátu sa preinvestovalo na tie časy nevídaných 1,6 miliardy československých korún, čo najlepšie hovorilo o rozsahu vykonaných prác.

Hore sa ani nedostali

Podujatie sa konalo v dňoch 14. - 22. februára 1970. Predsedom organizačného výboru bol Jozef Lukáč, generálnym tajomníkom Ján Mráz, ktorý bol aj členom predsedníctva FIS.

Na otvorení sa zúčastnili hlavní predstavitelia vtedajšieho komunistického štátu, ktorí vystriedali na čele krajiny i všemocnej strany dubčekovské vedenie. Nechýbal ani najvyšší komunistický funkcionár, synonymum normalizácie po šesťdesiatom ôsmom roku, Gustáv Husák.

Ľuďom sa prihovoril prezident republiky Ludvík Svoboda a šampionát, na ktorom štartovali reprezentanti 25 krajín, otvoril prezident FIS Marc Hodler zo Švajčiarska.

Divácky vrchol prišiel v predposledný deň šampionátu. Organizátori uviedli, že na Štrbskom Plese sa nachádzalo počas súťaže na veľkom mostíku až stoštyridsaťtisíc ľudí. Stáli nielen na tribúnach, ale aj na dojazdovej ploche vedľajšieho mostíka a po okolitých svahoch.

Mnohí zostali na bežeckom štadióne, na prístupových cestách, ba desiatky autobusov sa ani nedostali na odstavné parkoviská na okraji Vysokých Tatier, odkiaľ premávala kyvadlová doprava. Návštevnosť bola dlho rekordná v histórii lyžiarskych súťaží.

Pískali aj vojaci

Organizačný úspech šampionátu podporili športové výsledky. Z usporiadateľskej krajiny vybojoval titul majstra sveta v severskej kombinácii Ladislav Rygl, ktorý odsunul za seba dvoch sovietskych reprezentantov. Na veľkom mostíku si vyskákal striebornú medailu Jiří Raška. Na strednom mostíku skončil Raška ako úradujúci olympijský víťaz z Grenoblu až ôsmy.

Na oboch mostíkoch triumfoval sovietsky skokan Garij Napalkov, no ovácií sa v krajine obsadenej armádou Sovietskeho zväzu nedočkal. Ani ďalší sovietski pretekári, hoci si vybojovali spolu až sedem prvenstiev. Zlato im dokázal uchmatnúť okrem nášho združenára Rygla iba Švéd Lars- -Göran Åslund v behu na 15 kilometrov a Fín Kalevi Oikarainen na 50 kilometrov.

„Politickí predstavitelia nám vyčítali, že diváci na sovietskych pretekárov pískali,“ spomína Ladislav Harvan. „Lenže aj vyškolení vojaci, ktorí mali zabezpečiť poriadok, pískali s nimi.“ Šampionát dnes pripomína monument na Námestí MS 1970 pred hotelom FIS a tabuľa s menami všetkých víťazov.

Nezabudnuteľné

Prenos z majstrovských súťaží sa prvýkrát na území Československa šíril farebným signálom. Preberalo ho 21 televíznych organizácií Intervízie, takže tatranský festival lyžiarskeho športu sledovali milióny divákov na celom svete. Celkovo bolo odvysielaných vyše štyridsať hodín len priamych prenosov.

Medzinárodní lyžiarski funkcionári nešetrili počas majstrovstiev ani po nich slovami chvály. Oceňovali „fantastickú organizáciu, výborné lyžiarske zariadenia a skvelú atmosféru“. Najmä súťaž v skoku na veľkom mostíku s rekordnou návštevou zostala pre nich „nezabudnuteľným zážitkom“.

„Boli to doteraz najkrajšie majstrovstvá sveta,“ struhol poklonu organizátorom prezident FIS Marc Hodler. Ladislav Harvan však po rokoch zdôrazňuje iné: „Najväčší morálny vklad podujatiu vtisli tisícky organizátorov, dobrovoľníkov, ktorí nezištne prispeli k úspešnému priebehu majstrovstiev.“

O tom, aký ošiaľ v Československu vyvolalo konanie majstrovstiev sveta vo Vysokých Tatrách, svedčila aj zbierka na tatranskú rýchlodráhu Alweg. Jej výstavbu však predstavitelia štátu zmietli zo stola.

Samotná zbierka nebola aktivitou tatranských organizátorov. Časť peňazí vraj potom vrátili darcom, ktorí o to požiadali, zvyšok použili na výstavbu školy v obci Nemecká.

Svetové Tatry

Majstrovstvá sveta v roku 1970 boli odrazovým mostíkom k organizovaniu ďalších významných lyžiarskych podujatí na Štrbskom Plese. Po vzniku Svetového pohára tam usporiadali až 31 pretekov zaradených do tohto prestížneho seriálu, po jedenásť v behu a severskej kombinácii a deväť v skoku na lyžiach.

V roku 1993 sa v Mlynickej doline uskutočnilo až päť finálových pretekov. Podieľali sa na tom mnohí členovia organizačného štábu šampionátu a popri nich vyrástla nová generácia. Postupne areál prestal spĺňať nové nároky na usporiadanie pretekov takého rangu, pretože všetky klasické lyžiarske disciplíny prešli obrovským vývojom.

Konali sa tam už len menšie podujatia - Európsky pohár, juniorské majstrovstvá sveta a Svetová zimná univerziáda. Nezabudnuteľný šampionát zviditeľnil naše veľhory vo svete ako nič iné predtým ani potom. Pohľad zospodu na Vysoké Tatry bez siluety skokanských mostíkov na Štrbskom Plese si dnes už ani nevieme predstaviť.

„Úspešné usporiadanie majstrovstiev sveta 1970 a v súvislosti s tým vybudovaná infraštruktúra učinili z Vysokých Tatier významné medzinárodné stredisko cestovného ruchu,“ zdôraznil dlhoročný organizátor pretekov na Štrbskom Plese Peter Chudý. „Lyžiarsky šampionát je dodnes najväčším a najvýznamnejším športovým podujatím uskutočneným na území Slovenska.“

Premárnená olympijská šanca

Organizátorský úspech bol jedným z pilierov, na ktorom bola postavená možná kandidatúra Vysokých Tatier na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 1984.

Pôvodne uvažovali už o roku 1980, lenže o letnú olympiádu v tom roku sa rozhodla uchádzať Moskva. Kandidatúra Tatier by ohrozila úspech Moskvy, lebo olympiády v jednom roku len v socialistických krajinách by neprešli.

A tak záujem posunuli o štyri roky neskôr. Naklonený tatranskej kandidatúre bol aj samotný prezident Medzinárodného olympijského výboru lord Michael Killanin z Veľkej Británie. Tatry dokonca osobne navštívil a vravel o nich v superlatívoch.

Pražské centrum štátu však nedokázalo prehltnúť, že by olympiáda bola iba na Slovensku. Český národ by to neprijal, tvrdili politici, a vraj by to bolo aj drahé. Ani Husák Slovákov nepodporil. Pritom inú možnosť podmienky kandidatúry nepripúšťali.

A tak v poslednej chvíli prišlo nečakané stop. Československo obrovskú šancu prepáslo. Hry pridelili Sarajevu, na mape zimných športov dovtedy neznámemu, ktoré podalo prihlášku hodinu pred uzávierkou.

Poplach pre Nixona

Pred otvorením majstrovstiev sveta vo Vysokých Tatrách prišiel nečakane telegram od prezidenta Spojených štátov amerických Richarda Nixona adresovaný predsedovi organizačného výboru - aj keď s chybou v mene. Namiesto Lukáč mu meno poameričtili na Ing. Luka. Nixon organizátorom zablahoželal k usporiadaniu podujatia.

„Športové udalosti takého charakteru dávajú dokopy športovcov z rôznych krajín, pomáhajú stavať mosty porozumenia a spolupráce medzi národmi,“ napísal v krátkom posolstve.

Strach zo všetkého západného po politických previerkach po roku 1968 bol však v Československu veľký. Splnomocnenec vlády upovedomil o telegrame sovietskeho veľvyslanca v Prahe.

Navrhol, aby šéf sovietskych komunistov Leonid Brežnev tiež poslal telegram a ten by bol uverejnený v médiách nad Nixonovým. Lenže odpoveď neprišla. A tak Nixonov pozdrav zostal pred verejnosťou utajený.

  • Ako editor týždenníka Plus 7 dní má na starosti tvorbu a výrobu časopisu. Zodpovedá za obsahovú stránku rubriky história. Vyhľadáva a spracúva aj vlastné témy, najmä so športovou tématikou. 

Vianočné tipy na darček