Bez námahy: Zákazku na oblečenie pre pracovníkov vodohospodárov za 4,7 milióna eur získala firma Janoli bez konkurencie.

Tender po slovensky: Zákazka sa ušla firme bez konkurencie

Lacnejšiu ponuku vyradili, a tak v súťaži na zákazku od vodohospodárov za 4,7 milióna eur zostala iba víťazná firma.

Viac ako 3 300 pracovníkov Slovenského vodohospodárskeho podniku dostane čoskoro nové montérky, bundy, prilby, topánky, skrátka všetko, čo potrebujú na prácu v teréne.

Trojročný kontrakt na dodávku pracovného oblečenia za 4,7 milióna eur získala firma Janoli z Uzoviec, čo je malá dedina s päťsto obyvateľmi na východe Slovenska. Firma získala lukratívnu zákazku ako jediný účastník tendra. Obstarávateľ totiž vylúčil konkurenčnú ponuku firmy Rempo, ktorá bola bezmála o 50-tisíc eur nižšia.

Podľa vodohospodárov však nespĺňala predpísané podmienky súťaže, a tak nemohla o zákazku zabojovať. Viaceré štúdie potvrdzujú, že slovenské verejné financie prichádzajú ročne o milióny eur práve cez verejné obstarávania, kde „súťaží“ iba jeden uchádzač.

Bez konkurencie

Vodohospodári sú s tendrom na oblečenie spokojní, aj keď výsledná cena je len o 0,1 percenta nižšia ako predpokladaná. Hovorca vodohospodárskeho podniku Ľuboš Krno tvrdí, že podklady do súťaže si prevzalo až pätnásť záujemcov a podmienky súťaže boli primerané.

Inými slovami, nemôžu za to, že napokon zostala v súťaži iba jediná firma, Janoli, ktorá sa, prirodzene, stala víťazom. Jej jediný konkurent, firma Rempo, síce predložila cenovú ponuku nižšiu takmer o 50-tisíc eur, ale zo súťaže bola vylúčená.

„Rempo sa ani v ponuke, ani vo vysvetlení nepreukázalo platnými dokladmi podľa požiadaviek v súťaži, ktoré by potvrdzovali, že ním ponúkaný tovar má požadované parametre kvality a vlastnosti, ktoré požadoval verejný obstarávateľ,“ vysvetľoval Krno.

Riaditeľ vylúčenej firmy Štefan Szász nám odpísal, že proti vylúčeniu sa ohradili a podali obstarávateľovi žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia. Návratu do hry sa však dožadovali márne, pretože podľa obstarávateľa opäť nesplnili formality.

Tentoraz zákonný postup, ktorým malo byť podanie námietky priamo na Úrad pre verejné obstarávanie. Obstarávateľ tak ani neotvoril obálku s nižšou cenovou ponukou Rempa.

Mohli ušetriť

Podľa zákona má obstarávateľ možnosť súťaž zrušiť, ak do tendra nedostane viac ako dve ponuky, čo je aktuálny prípad Vodohospodárskeho podniku. Viaceré analýzy totiž dokazujú, že čím viac súťažiacich, tým nižšia cena. Napríklad inštitút INEKO skúmal tendre v zdravotníctve.

Zistil, že ak súťažila len jedna firma, výsledná cena priemerne ešte vzrástla o 2,4 percenta. Ale stačilo, aby sa zapojili aspoň dve firmy, a cena hneď klesla takmer o desať percent. Ak by nemocnice nerobili súťaže iba s jediným záujemcom, mohli by ročne ušetriť až 19 miliónov eur. Princíp je podobný aj v iných odvetviach.

Krno z vodohospodárskeho podniku tvrdí, že o zrušení súťaže na pracovné oblečenie neuvažovali, pretože to je iba možnosť a nie povinnosť.

Na Slovensku je to tak

Zákonný dôvod na zrušenie tendra nevidia ani experti na verejné obstarávanie - Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c, a Martin Turček z Transparency International.

„Bohužiaľ, viac ako tretina slovenských tendrov má len jedného uchádzača. Rušenie takého vysokého počtu súťaží by mohlo mať výrazné negatívne následky pre obstarávateľov,“ hovorí Turček z Transparency International.

Podľa Leontieva existuje viac dôvodov, prečo si firmy na Slovensku preberú súťažné podklady, ale napokon z tendra vycúvajú, takže zostane len víťaz.

„Firmy si môžu povedať, že nemá zmysel predkladať ponuku, keďže sa už vopred vie, pre koho sú podmienky ušité na mieru. Niekedy môžu uzatvárať kartelové dohody, pri ktorých sa dohodnú, že preberú súťažné podklady, ale len niektoré dajú ponuku a aj tú určia tak, aby zvíťazila vopred dohodnutá spoločnosť,“ hovorí Leontiev.

Dodáva, že často sa firmám skrátka nechce míňať peniaze na právne služby v súvislosti s námietkami a odvolaniami, hoci sú presvedčené, že podmienky súťaže sú nastavené v rozpore so zákonom.

„Čítanie 150 strán súťažných podkladov a formulovanie ponuky predstavuje pre podnikateľa značnú záťaž. Ak firma neverí, že má reálnu šancu uspieť, ponuku pravdepodobne nepodá,“ myslí si Turček.

V konkrétnom prípade oblečenia pre vodohospodárov upozorňuje, že súčasťou podmienok v tendri bolo aj zloženie zábezpeky stotisíc eur, čo mohlo viacerých záujemcov odradiť.

„Nemožno sa diviť, ak sa firmy zdráhajú zložiť stotisíc eur možno až na pol roka kvôli zákazke, v ktorej napokon vôbec nemusia zvíťaziť,“ dodáva.

Vo verejných obstarávaniach sa na Slovensku podľa Transparency International otočilo za minulý rok 7,5 miliardy eur, takže každý pracovný deň rôzne štátne a verejné inštitúcie rozdali 24 zákaziek za 30 miliónov eur. Priemerne sa na nich zúčastnilo 2,6 uchádzača, pričom európsky priemer je 5,5 uchádzača.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].