Dobroslav Trnka: Rozhodol o zrušení obvinenia jedného zo štvorice správcov hazardérov, ostatným trom hrozí väzenie. Vpravo skrachovaná nebankovka CI Holding.

Trnka bol v úlohe generálneho prokurátora malý boh

Štát neustrážil majetok firiem v konkurze, zodpovednosť zrejme neponesú všetci vinníci.

Generálny prokurátor je malý boh. On rozhoduje, koho postaviť pred súd a kto sa väzenia báť nemusí. Ak sa generálny prokurátor rozhodne, že hriešnik zákon neporušil, niet na Slovensku sily, ktorá by z dotyčného spravila obžalovaného. Všetci ostatní prokurátori Slovenska môžu len sklopiť uši.

Ako ľahko sa s mocou narába, ukazuje Dobroslav Trnka v prípade štyroch správcov konkurznej podstaty. Všetci štyria pripravili zverené firmy o milióny eur, ale jednému z nich obvinenie zrušili. Lebo tak rozhodol Trnka.

Peniaze ako hračka

O vybielených účtoch desiatok firiem v konkurze informuje PLUS 7 DNÍ od leta 2010. Vtedy na Krajskom súde v Banskej Bystrici riešili podozrenie, že niektorí správcovia konkurznej podstaty manipulujú s peniazmi, ktoré majú použiť na uspokojenie veriteľov.

Státisíce eur chýbali na účtoch Strojární Piesok, Považských chemických závodov, Montáží PSV, Poľnohospodárskeho obchodného družstva Bytča. Zo spoločnosti Interwood Liptovský Mikuláš zmizlo 1,3 milióna eur, z Pivovaru Urpín 1,1 milióna eur a ďalší milión eur chýbal vo firme CEEP - Central and East European Properties.

Po vyšetrovaní v konkurzných veciach spadajúcich pod tento súd podal jeho vtedajší predseda Ján Bobor trestné oznámenie a prípadom sa začal zaoberať Úrad boja proti korupcii. Ukázalo sa, že svojvoľné nakladanie s peniazmi zverených firiem sa medzi správcami stalo folklórom. Našli sa správcovia, ktorí vytiahli z účtov obrovské sumy, aby si ich sami požičali. Iní cudzie peniaze investovali na finančných trhoch v USA.

Osobitnou skupinou boli správcovia, ktorí cudzie peniaze vložili do nebankoviek. Spravili tak napriek tomu, že po krachu Drukosu a BMG sa na Slovensku zrejme nenájde súdny človek, ktorý by vložil peniaze do nebankovky. A to si štyria správcovia vybrali takú nebankovku, ktorá podľa medializovaných informácii mohla byť napojená na spoločníka zavraždeného bratislavského bosa Petra Steinhübela.

Ako sa dalo čakať, nebankovka skrachovala a peniaze firiem v konkurze boli nadobro preč. Všetkých štyroch spomínaných správcov obvinil Úrad boja proti korupcii z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, za ktorý hrozí veľmi vysoký trest. Desať až pätnásť rokov odňatia slobody.

Pivovar Urpín: Záštitu nad majetkom firmy v konkurze prevzal štát cez správcu konkurznej podstaty, ten s jej peniazmi hazardoval. Foto: MICHAL SVÍTOK

Risk zákon zakazuje

Prvá si na lavicu obžalovaných sadla Banskobystričanka Dagmar V. a okresný súd ju v januári 2013 uznal za vinnú. Do väzenia ju poslal „len“ na osem rokov. Pre mimoriadne zníženie trestu sa súd rozhodol aj preto, že už samotný súdny proces pre dovtedy bezúhonnú ženu znamená osobnú tragédiu a nie je predpoklad, že by niekedy v budúcnosti opäť porušila zákon. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, ale jeho odôvodnenie sudcom Petrom Pulmanom nám pomôže objasniť, čo sa okolo celej kauzy deje.

Ako sudca konštatuje, na súde vypovedali viacerí predstavitelia skrachovanej nebankovky CI Holding. Predseda predstavenstva Zdeněk Jurica spomínal, ako informoval správcu Vladimíra N., ktorého dobre pozná, o možnosti vložiť do ich nebankovky financie zo spravovaných firiem v konkurze. Jurica usudzoval, že jeho kamoš Vladimír N. následne nahovoril ďalších správcov - svojho bratranca Petra N. , Ivana B. a Dagmar V. Z miliónov eur boli v CI Holdingu namäkko a vďaku prejavovali minimálne tým, že ich pozývali na firemné akcie.

Sudca Pulman hovorí, že „zo strany zástupcov CI Holding mohlo ísť o podvodné konanie“, ale táto otázka nie je podstatná vo vzťahu k otázke viny obžalovanej Dagmar V. Podľa zákona bolo jej povinnosťou pri výkone funkcie správkyne konkurznej podstaty postupovať s odbornou starostlivosťou.

Ak porušením tejto povinnosti, napríklad riskovaním so získanými financiami, vznikne škoda, správca za ňu plne zodpovedá. „Špekulatívne investovanie v podobe vkladov finančných prostriedkov konkurznej podstaty do rôznych investičných spoločností, fondov je v rámci konkurzného konania absolútne neprijateľné,“ píše sudca.

Nebankovka CI Holding krachla: Milióny eur patriace firmám v konkurze riadenom štátom zmizli nevedno kam. Foto: Norbert Grosz

Dúfala v zázrak

Dagmar V. podľa súdu nechcela o peniaze vložené do nebankovky prísť a na údajnom dobrom úmysle zhodnotiť ich postavila aj svoju obhajobu. Okresný súd však v tejto súvislosti upozorňuje na rozhodnutie zjednocujúce rozhodovanie súdov a orgánov činných v trestnom konaní. Píše sa v ňom, že ak aj následok, ktorý vyplynul z konania páchateľa, bol iný, ako si páchateľ predstavoval, nemožno to posudzovať v páchateľov prospech a už vôbec to nevylučuje jeho zavinenie.

Čiže ak aj Dagmar V. verila, že peniaze vrazené do nebankovky sa jej vrátia a budú zhodnotené, celkom nespochybniteľne si zároveň bola vedomá rizika, že o ne môže prísť. Prostriedky nebankovky predsa nie sú chránené Fondom na ochranu vkladov, ako je to napríklad v prípade bánk.

Dagmar V. môže tvrdiť, čo chce, ale iba ona má na svedomí, že spoločnosť Interwood prišla o 1,327 milióna eur. Jej potrestanie by podľa prvostupňového súdu malo plniť „generálnu prevenciu vo vzťahu k iným osobám, aby si uvedomili, že za spáchanie trestného činu nasleduje spravodlivé uloženie trestu“.

Zodpovednosť za milióny

Okresný súd v Banskej Bystrici jasne definoval, že hazardovanie so súkromnými peniazmi problematických firiem, nad ktorými v rámci konkurzov riadených súdmi prevzal záštitu štát, je neprípustné. Ale dočkajú sa rovnako nekompromisného postupu všetci správcovia hazardéri? Zatiaľ to tak nevyzerá.

V októbri 2012 vydala Generálna prokuratúra SR uznesenie, ktorým ruší uznesenie o vznesení obvinenia Vladimíra N. - že tento pán je bývalý prokurátor, bude zrejme len zhoda náhod. Vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici boli presvedčení, že Vladimír N. z Veľkého Krtíša ako správca konkurznej podstaty spáchal rovnaký zločin ako Dagmar V., Peter N a Ivan B. Z vyšetrovania vyplynulo, že to bol zrejme Vladimír N., ktorý ostatných troch správcov nahovoril na investovanie v nebankovke.

Vladimír N. vrazil do tejto nebankovky aj najviac cudzích peňazí. Vyčistil účty štyroch jemu zverených spoločností a pripravil ich spolu o 91 miliónov korún, teda o viac ako tri milióny eur! Dalo sa očakávať, že na Vladimíra N. bude tiež podaná žaloba, ale názor vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora autoritatívne zmenil Dobroslav Trnka.

Z pozície zastupujúceho generálneho prokurátora ako námestník pre trestný úsek tvrdí: „... zo spisového materiálu nevyplýva, že by sa obvinený Vladimír N. dopustil trestnej činnosti tak, ako je to opísané v uznesení vyšetrovateľa PZ zo dňa 18. 5. 2012, a navyše nie je žiadnym dôkazom preukázaný jeho úmysel spôsobiť na cudzom majetku škodu...“.

Nevysvetľujú

Aký zásadný rozdiel je medzi investovaním zverených peňazí do nebankovky Vladimíra N. a ostatnými tromi správcami, sme sa pýtali na Generálnej prokuratúre. Hovorkyňa Jana Tökölyová uviedla: „Vzhľadom na skutočnosť, že vec je v prípravnom konaní, vyšetrovanie prebieha a dozor vykonáva Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, nebudeme sa k nej do skončenia prípravného konania vyjadrovať.“

Je smutné, že Generálna prokuratúra nechce vysvetľovať Trnkovo rozhodnutie, hoci vyvoláva pochybnosti o dodržiavaní pravidla rovnakého metra spravodlivosti na každého. Obzvlášť po tom, čo si Trnkovým uznesením chcela zachrániť kožu aj Dagmar V., predložila ho na súde ako dôkaz vo svoj prospech a sudca Pulman Trnkove argumenty zhodnotil takto: „... Na spôsobenie následku - škody veľkého rozsahu - stačí zavinenie nedbanlivostné, a preto je nutné stanovisko Generálnej prokuratúry SR konštatujúce nutnosť preukázať úmysel páchateľa spôsobiť úpadcovi škodu za mylné, v rozpore s kogentnými ustanoveniami Trestného zákona.“

Problém je v tom, že názor generálneho prokurátora, aj keď len v zastúpení, nemá kto korigovať. Lebo, ako sme už písali v úvode - generálny prokurátor je čosi ako malý boh. Aj preto na Slovensku prebieha taký zdĺhavý a chvíľami až nechutný boj o to, kto si konečne na jeho stoličku sadne.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].