Tunelovanie Devín banky sprevádzali krvavé zločiny: Vraždili a robili zverstvá, aby zahladili stopy

Manažment finančnej inštitúcie vrátane jej dvoch generálnych riaditeľov čelí obžalobe ako organizovaná skupina.

Devín banku nazývali trójskym koňom ruských záujmov na Slovensku či centrom bývalej ruskej tajnej služby na našom území. Niekdajší generálny riaditeľ tejto banky Ľubomír Kanis teraz na pojednávaní Špecializovaného trestného súdu hovorí o banke ako o najtučnejšej mŕtvole.

Ľubomír Kanis ako hlavný obžalovaný: Kontakty na finančné a politické špičky Ruska získal ešte počas štúdií.
Ľubomír Kanis ako hlavný obžalovaný: Kontakty na finančné a politické špičky Ruska získal ešte počas štúdií.
Foto: JÁN LETTRICH

Ľubomír Kanis ako hlavný obžalovaný: Kontakty na finančné a politické špičky Ruska získal ešte počas štúdií. Foto: Ján Lettrich

Naráža tým na krvavé zločiny sprevádzajúce tunelovanie Devín banky. Ako je známe, na zahladenie dôkazov v konkurznom konaní zavraždili troch ľudí, jednému z nich tesne pred smrťou vyškriabali oči. Kanis však hlavne naznačuje, že Devín banku „zavraždili“ politici a jeho vina vraj spočíva len v tom, že politické riziká podcenil. Prokuratúra si myslí niečo iné.

Kanisa i ďalších členov topmanažmentu banky posadila na lavicu obžalovaných ako organizovanú skupinu za spáchanie úverových podvodov a spreneveru bankových peňazí.

Krach zasiahol vyše stotisíc ľudí

Súdny proces so šesticou obžalovaných prebieha v čase, keď už verejnosť na Devín banku a jej krach dávno zabudla. Mimoriadna zložitosť problematiky, náročné vyšetrovanie prebiehajúce ešte aj v Česku a v Rusku a napokon vážne zdravotné problémy obvinených, to všetko dokopy zapríčinilo, že súd pojednáva tento prípad osemnásť rokov po tom, čo sa spomínané udalosti v Devín banke udiali, a neskutočných desať rokov po potupnom zavretí manažérov zvyknutých na vysoký spoločenský status do väzby, čiže do zamrežovanej cely.

Na lavici obžalovaných: Dáša Lisá a Vladimír Jančí prišli do Devín banky z firmy Apis.
Na lavici obžalovaných: Dáša Lisá a Vladimír Jančí prišli do Devín banky z firmy Apis.
Foto: JÁN LETTRICH

Na lavici obžalovaných: Dáša Lisá a Vladimír Jančí prišli do Devín banky z firmy Apis. Foto: Ján Lettrich

Momentálne ich stíhajú na slobode. Šesťdesiatročný Ľubomír Kanis a päťdesiattriročný Pavel Rusnák sa zodpovedajú za výkon funkcie generálneho riaditeľa banky, päťdesiatdvaročná Dáša Lisá za riadenie úverového oddelenia a päťdesiatjedenročný Vladimír Jančí za oddelenie pre finančný trh. Spolu so štyridsaťšesťročným Viliamom Žingorom a päťdesiatštyriročnou Kanisovou manželkou Janou ako vtedajšími predstaviteľmi majoritného vlastníka Devín banky firmy Apis čelia obvineniu, že odčerpávali peniaze banky v prospech skrytého obohatenia firmy Apis a ľudí stojacich za ňou. Banka skončila krachom, ktorý zasiahol viac ako stotisíc občanov.

Tým potom musel Fond ochrany vkladov vyplatiť 11,6 miliardy slovenských korún ako náhradu za ich vklady v Devín banke. Nie všetci dostali všetky peniaze, ktoré banke zverili.

Vplyvní ruskí priatelia

Počas celého vyšetrovania prípadu Ľubomír Kanis odmietal vypovedať, prvýkrát prehovoril až na verejnom pojednávaní súdu. V písomne pripravenej reči Kanis zdôrazňoval, že Devín banka sa na základe mandátu slovenskej vlády špecializovala na deblokáciu ruského dlhu a niekoľkokrát zopakoval, že to on mal kontakty na politické i finančné špičky v Rusku a vlastne neraz bol jediný Slovák, ktorý s týmito osobami reálne prišiel do styku.

Stíhaní na slobode: Zľava Viliam Žingor a bývalý generálny riaditeľ banky Pavel Rusnák s právnikom.
Stíhaní na slobode: Zľava Viliam Žingor a bývalý generálny riaditeľ banky Pavel Rusnák s právnikom.
Foto: JÁN LETTRICH

Stíhaní na slobode: Zľava Viliam Žingor a bývalý generálny riaditeľ banky Pavel Rusnák s právnikom. Foto: Ján Lettrich

Spomínal vládnych predstaviteľov v postsovietskych krajinách, riaditeľov nadnárodných korporácií, napríklad štátneho tajomníka ministerstva financií Ruskej federácie Kolotuchina či Krjukova, predstaviteľa spoločnosti MFK, jednej z najvýznamnejších finančných skupín Ruska. Vplyvné kamarátstva si vybudoval ešte počas štúdia na Kyjevskej štátnej univerzite i na federálnom ministerstve zahraničného obchodu, kde mal na starosti predaj špeciálnej techniky do severnej Afriky a na Blízky východ.

Po revolúcii Kanis založil firmu Apis, ktorá sa stala zakladateľom prvej Komunálnej banky v Žiline a kúpila podiel v Devín banke. „Spojil som sa s pracovníkmi ministerstva atómového priemyslu Ruskej federácie, ktorí boli dodávatelia jadrového paliva pre české a slovenské atómové elektrárne. Navrhol som im, aby sme spoločne dostavali štyri bloky atómovej elektrárne v Mochovciach. Na môj popud sa páni Mežujev, Paňuškin a Gorodkov, hlavní predstavitelia najväčšieho ruského výrobcu atómového paliva Mašinostrojiteľného závodu, rozhodli vstúpiť do Devín banky a začať spolupracovať so slovenskou vládou.“

Politika a veľký biznis

Kontakt na slovenskú vládu, respektíve na vtedajšieho premiéra Mečiara, šiel sprostredkovane aj cez jedného z akcionárov Apisu Jozefa Migaša, ktorý sa neskôr stal predsedom Strany demokratickej ľavice, potom predsedom parlamentu a ešte donedávna pôsobil ako slovenský veľvyslanec v Moskve. Zaujímavé je, že hneď dvaja obžalovaní v tejto kauze - Pavel Rusnák a Vladimír Jančí - boli Migašovi susedia.

A na obžalovanú Kanisovu manželku zase Migaš previedol svoje akcie v Apise po vstupe do vysokej politiky. Mečiar dal súhlas na dostavbu atómovej elektrárne a Kanis s pracovníkmi ruského ministerstva atómového priemyslu dohodol, že ruský dlh bude deblokovaný predovšetkým dodávkou jadrového paliva, dostavbou atómových elektrární i dodávkou elektrickej energie.

Po akomsi bližšie nešpecifikovanom konflikte Kanisa s ruskou stranou sa generálnym riaditeľom Devín banky stal Karol Martinka, manžel známej Mečiarovej „poradkyne pre všetko“, a priorita sa z energetiky zmenila na vojenskú techniku. Firma Katrim-Stella doviezla na Slovensko stíhačky MIG-29 a podľa Kanisa celý zisk Devín banky previedla na svoju offshorovú firmu do Lichtenštajnska. O výmene Martinku za Kanisa na čele Devín banky vo februári 1998 vraj zase rozhodla „ruská strana“.

Martinka dostal novú zábavku - Piešťanské kúpele - a Kanis sa v Devín banke obklopil „odborne zdatnými pracovníkmi z Apisu“. Samotná firma Apis prebrala na seba a spriaznené firmy všetky náklady na deblokácie za dohodnutých päťdesiat percent z deblokačnej odmeny ako platby za úspech. Išlo o 340 miliónov amerických dolárov, z čoho 170 miliónov mala dostať firma Apis.

Dlhy štátu

Po odchode Martinku z Devín banky prestalo ministerstvo financií platiť za dodaný tovar s odôvodnením, že banka neplní zmluvné podmienky, a začal sa vlečúci sa súdny spor. Medzitým však banka musela podľa zmluvy tovar dovážať, čím jej vznikali náklady, musela tento tovar fakturovať a dvadsaťsedem percent odviesť štátu ako hotovosť vo forme DPH, ale štát, respektíve ministerstvo, s odvolaním sa na prebiehajúci súdny spor, za tovar neplatilo.

V tejto súvislosti Kanis cituje nebohého advokáta Ernesta Valka, ktorý už v roku 2001 upozorňoval: „... niekto by mohol povedať, že banka skrachovala práve pre dlhy štátu. Rozhodujúce bude, čo povie súd.“ A súd, ako dnes pripomína Kanis, rozhodol v prospech Devín banky. Devín banku podľa Kanisa politici i médiá démonizovali a jej predstaviteľov znemožňovali ako jadrovú loby, lebo nový premiér Dzurinda pred voľbami vraj Rakúšanom sľúbil, že Jaslovské Bohunice budú odstavené. Na upokojenie situácie a zlepšenie imidžu banky došlo k dohode, že Kanis odíde z miesta generálneho riaditeľa, nahradí ho Rusnák a potom už ministerstvo financií zaplatí Devín banke svoje dlhy.

Kanis teda ustúpil, ale dlh splatený nebol. „Dzurinda sa na lyžovačke v Tatrách dohodol s premiérom Ruskej federácie Kasianovom, že ďalšia miliarda dvesto miliónov dolárov bude deblokovaná nie tovarovo, ale finančne cez firmu Greeba development limited a FID Group. Z ruskej strany odišlo zhruba šesťsto miliónov dolárov, ale na Slovensko prišlo len tristo miliónov. Zvyšných tristo miliónov sa stratilo po ceste z Ruska na Slovensko. Rozdelil si ich bohviekto.“

Spoločenský úspech hlavného obžalovaného

Vo svojej dlhej reči dáva Ľubomír Kanis krach Devín banky do súvisu so zlými politickými rozhodnutiami a seba prezentuje ako vizionára, ktorý chcel Slovensku len dobre. „Rusi vždy dodávku, ktorú sme dohodli, dodali. Jediný, kto nedodržal dohody, bola slovenská strana. Bohužiaľ, voči Rusom som to bol aj ja, lebo som nedokázal prekonať lobistické skupiny. Aj keď bol podpísaný kontrakt na vývoz jadrového paliva, nedovolili nám vyviezť vyhorené jadrové palivo do Ruska, ale radšej utopili miliardy slovenských korún v betónoch dočasného hlbinného úložiska jadrového odpadu, čo je pre Slovensko veľmi nebezpečné. Naša krajina leží v zóne alpínskeho vrásnenia, a teda je seizmicky veľmi nestabilná.“

„Celospoločensky sa cítim úspešný,“ pokračoval Kanis pateticky, akoby sedel na politickom mítingu a nie na lavici obžalovaných. „Fungujú dva bloky jadrovej elektrárne v Mochovciach a ďalšie dva sa dostavajú, čo je okrem iného moja zásluha, ale aj mojich spolupracovníkov. Na Slovensko prišli tri veľké automobilky, čo by bez elektrickej energie z atómových elektrární nebolo možné. Zamestnávajú desaťtisíce ľudí. Je to pre mňa veľké zadosťučinenie. Som presvedčený, že som konal správne.“

Zúfalí ľudia či podvodníci?

Žalované skutky pripisované Kanisovi a spol. sa vôbec netýkajú deblokácií, ale rôznych finančných machinácií, prostredníctvom ktorých sa z Devín banky odčerpávali peniaze v astronomických výškach. Ako príklad možno uviesť poskytnutie devätnástich úverov piatim ruským spoločnostiam Krug Invest, Optron, Riaten Prajz, Technomed-servis a Eľbrus, hoci tieto spoločnosti o úvery nežiadali ani ich nečerpali!

Reťazením transakcií ohľadne týchto úverov sa podarilo z banky odčerpať finančné prostriedky vo výške viac ako šesťdesiattri miliónov eur. K tým sa Kanis zatiaľ nevyjadril, ale súdny proces je na začiatku. Počas neho má súdny senát neľahkú úlohu preskúmať, či manažment banky v spojení s firmou Apis - buď z nenásytnosti, ale možno aj pod veľkým tlakom okolností, ktoré vo svojej reči spomínal Kanis - naozaj konal zúfalé činy a či tieto zúfalé činy sú trestné skutky. Ak áno, potom obžalovaným topmanažérom hrozí päť až dvanásť rokov za mrežami.


VIDEO Plus 7 Dní