Tvrdé slová pre Kotlebu: Autor hry, ktorú župan prerušil, píše rozhorčený list

„Nič sa nestalo, divadelné predstavenia bývajú aj kratšie,“ zhodnotila vyštvanie hercov z javiska riaditeľka strednej školy.

Župan a predseda parlamentnej Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba predviedol silu svojej moci. Bez toho, aby sa čo i len pohol z kresla v divadelnej sále, bez náznaku veľkých gest, bez kriku, s neotrasiteľným presvedčením o vlastnej nadradenosti ukončil divadelné predstavenie uprostred hry.

Vraj sa mu zdala dlhá. Aj nudná. A tiež vulgárna. Herci sa stiahli z javiska ako zbité psy, na ich miesto nabehla speváčka Kristina. A stopäťdesiat divákov, väčšinou učiteľov a riaditeľov stredných škôl, sa bavilo ďalej. Akoby sa nič zvláštne nestalo.

Čítajte viac:

Historička Závacká: Kollárovska morálka katolíckym mamám nevadí?

Na pokyn vodcu

Program sa začal predstavením ochotníckeho Divadelného súboru Jána Chalupku mesta Brezno, ktorý má už deväťdesiatročnú históriu a zakladá si na tom, že spolupracuje výhradne s profesionálnymi režisérmi. Kotlebovi ľudia vybrali na slávnosť hru Kováči, uvádzanú s výrazným upozornením, že je vhodná iba pre divákov nad pätnásť rokov.

V rámci vyjadrenia charakteru postáv a ovzdušia vyhrotenej situácie pracuje autor Miloš Nikolič s vulgarizmami a ich úlohu v texte hry by dieťa nemuselo pochopiť správne. Stanislav Kandera, ktorý za VÚC dohadoval vystúpenie, je Brezňan, osobne sa s vedúcim divadla pozná a Kováčov už videl.

Téma presahu dôsledkov vojny do osudov obyčajných ľudí aj tridsať rokov po jej skončení sa mu zdala pre Kotlebovu slávnosť vhodná. Zmýlil sa. Kotleba uprostred predstavenia vydal pracovníčke úradu Marianne Kemkovej pokyn, nech hru okamžite stopne - údajne jej ho poslal esemeskou -, a tá okamžite nabehla do zákulisia splniť vodcovo prianie.

Na to, čo sa dialo ďalej, si spomína sedemdesiatročná herečka Betka Vagadayová, držiteľka Ceny Jozefa Kronera, takto: „Sedela som na javisku medzi dvomi kolegami, ktorí hrajú kováčov, keď som si všimla, ako šepkárka splašene gestikuluje.Vravím si - čo blbne? Moja postava vtedy nemala žiadny text, tak som zašla dozadu zistiť, čo sa tam deje.

Pri šepkárke stála pani z úradu a hneď sa do mňa pustila: ,Okamžite prestaňte hrať. Ihneď! Inak pán predseda odíde.‘ Vyhrážala sa, že ak neskončíme, ona osobne stiahne oponu. Šokovaná som sa vrátila na scénu a nenápadne zašepkala kolegovi Gabovi, že musíme končiť.

Vypleštil na mňa oči, vraj prečo, a ja mu, že neviem, ale máme odísť. Druhý herec, Julo, sa ho práve podľa textu hry pýtal: ,Prečo?‘ a Gabo mu podľa reality nahlas odpovedal: ,Lebo musíme odísť.‘ Nato sme my dvaja odišli z javiska. Julo nechápal, čo sa deje, chvíľu tam stál, ale nakoniec sa aj on pobral za nami.“

Čítajte viac:

Nach parlament! Holé fakty o strane Mariana Kotlebu

Všetci sme rovnakí...

Na počin župana Kotlebu reagovala celá divadelná obec, aj prezident Andrej Kiska, ktorý prerušenie predstavenia odsúdil. Diplomatické, no za to ironické a tvrdé slová adresoval Marianovi Kotlebovi aj autor hry Kováči Miloš Nikolić: "Predstavenie má jediný odkaz, a ten ťa znovu rozčaruje: že sme všetci rovnakí! Nech sa už akokoľvek snažíme, aby sme rovnakí neboli."

Rozhovor s Richardom Stankem na túto tému a list adresovaný banskobystrickému županovi Marianovi Kotlebovi nájdete EXKLUZÍVNE v novom čísle týždenníka PLUS 7 DNÍ.

Vianočné tipy na darček