Učitelia štrajkom nič nedosiahli.

Učiteľský štrajk skončil fiaskom

Odborári prerušili štrajk, aj keď nič nedosiahli. Učitelia sú rozčarovaní, chceli pokračovať.

Slogany požadujúce dôstojnejší život, o žobráckych platoch a chudobnom školstve, skandovanie hesiel ako Hanba vláde či Prebuďte sa, ruže žltej farby odborov symbolicky v rukách štrajkujúcich na námestiach. A vyhrážky o odhodlaní zotrvať v štrajku až do splnenia požiadaviek. Tak vyzeral minulotýždňový štrajk viac ako sedemdesiatich percent zamestnancov školstva, ktorý po troch dňoch odborári paradoxne prerušili bez toho, aby niečo dosiahli.

Učitelia sú sklamaní, hovoria o podraze. Jediné, čo im štrajk zatiaľ priniesol, sú nižšie mzdy pred Vianocami, pretože za každý deň v uliciach prišli o niekoľko desiatok eur. Navyše si musia sami zaplatiť zdravotné odvody 1,58 eura za deň.

Študenti v uliciach: Postavili sa za svojich učiteľov. Foto: Marián Kunc

Podraz

Po silných rečiach odborárov, ktorí sľubovali vytrvanie v boji za lepšie učiteľské platy a vyzývali štrajkujúcich na odvahu, ostala len horkosť na jazyku. Odborárom stačilo jediné rokovanie s vládnou presilovkou na čele s premiérom. Pre učiteľov je to podraz.

„Rokovali, vyšli von a keď sa ich pýtajú na výsledok, oni povedia, že o tom ešte nemôžu hovoriť. Na základe čoho? Nemáme právo to vedieť?“ sklamane hovorí Renáta, učiteľka jednej bratislavskej základnej školy. Ani jej kolegyňa Alena nešetrí kritikou. „Učitelia sa konečne zmobilizujú, vzdajú sa pred Vianocami aj tých mizerných platov, sú ochotní štrajkovať celý týždeň a niekto sa zatvorí za dvere, nič nedohodne, žiadny výsledok nepovie a iba sa rozhodne sám za seba, že prerušuje štrajk? Koho zaujímal názor učiteľov? Chceli to potiahnuť dovtedy, kým sa skutočne niečo nedohodne. Je to hlboké sklamanie, ako s nami manipulujú,“ rozčuľuje sa učiteľka prvého ročníka.

Šéf školských odborov Pavel Ondek sa snažil učiteľov upokojiť tvrdením, že boj za ich platy nevzdáva a že štrajk museli prerušiť, lebo školy z neho začali cúvať. Pedagógov to nepresvedčilo a preto niektoré zo škôl štrajkovali až do konca týždňa. V piatok sa dokonca zmobilizovali aj študenti. Spolu s učiteľmi vyšli do ulíc a viac ako tisícka ich pochodovala od Úradu vlády k parlamentu, kde kričali, aby politici dali učiteľom požadované desaťpercentné zvýšenie platov.

„Zorganizovali sme sa cez sociálnu sieť. A nie je to iba na podporu ich platov, ale na celkovú situáciu v školstve. Príďte sa pozrieť, ako vyzerajú naše triedy,“ hovorí gymnazista Peter. Podľa organizátorov protestu sa politici spoliehali práve na to, že učitelia štrajkovať dlho nevydržia. Navrhli preto štafetový neobmedzený štrajk, ktorý v pondelok odštartovali dve bratislavské školy.

Mlčia: Odborári dostali do rúk návrh vlády. Čo v ňom je, obe strany taja. Zľava minister školstva Dušan Čaplovič, minister financií Peter Kažimír a šéf školských odborov Pavel Ondek. Foto: TASR

Sklopené uši

Prečo sa však štrajk skončil fiaskom? Ministri školstva, financií a premiér Robert Fico sa s odborármi stretli v nočných hodinách druhého dňa štrajku s tým, že si veľmi dobre uvedomovali nevýhodné postavenie učiteľov.

Na jednej strane kritika zo strany niektorých rodičov, ktorí mali starosti, kam dať počas štrajku dieťa, na druhej strane zlá ekonomická situácia. Hoci, ako šomrú učitelia, oni sami bez váhania rozšírili vládu o ďalšieho podpredsedu s pätnástimi zamestnancami, ktorí určite nebudú mať učiteľské platy. Nehovoriac o miliónových stimuloch pre vyvolené firmy bez významnejšej protihodnoty.

Eso z rukáva vytiahol počas štrajku minister financií Peter Kažimír, keď informoval o nutnosti upraviť rozpočet pre vraj nepredpokladaný vyšší výpadok daní a odvodov. „Práve vtedy s tým vyjdú, keď učitelia začnú štrajkovať,“ rozčúlene konštatujú učiteľky. Najviac ich však zranili vyhrážky premiéra Fica, ktorý im po nočnom rokovaní odkázal, že by mali brať aj ponúkaných päť percent, lebo sa môže stať, že ani táto ponuka nebude časom na stole. „To je taký vrchol, akoby sme boli handry,“ krútia hlavami.

Školskí odborári z rokovania s vládou odchádzali umlčaní. Do rúk dostali návrh memoranda, ku ktorému sa majú vyjadriť do stredy 5. decembra. Čo v ňom je, obe strany taja. Desaťpercentné zvýšenie platov to však nie je. V tom vláda zatiaľ neustúpila. Jedinou známou zmenou je, že päťpercentné zvýšenie platov by sa premietlo u pedagogických zamestnancov do tarifných tabuliek. Prilepšili by si o 36 eur, pri ich priemernom 650-eurovom plate.

Slovenskí učitelia majú tretí najnižší plat v Európe. O niekoľko stoviek viac dostávajú v Česku. Vo väčšine krajín zarábajú pedagógovia nad tisíc eur mesačne, v tých vyspelých, ako je napríklad Švajčiarsko či Luxembursko, dostanú podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj viac ako päťtisíc eur mesačne.

Zoberú im

Najhoršie na tom sú však nepedagogickí zamestnanci, ktorým by sa mal zvýšiť plat o päť percent cez účelovo viazané prostriedky. Prilepšili by si tak o osemnásť eur. V čistom dostávajú okolo tristo eur, plat sa im neupravoval od roku 2010. Z tohto dôvodu nešli mnohé upratovačky či kuchárky ani štrajkovať. Prišli by o časť biedneho platu. „Po tridsiatich rokoch roboty dostanem na výplatu 360 eur,“ zúfalo hovorí vyučená kuchárka. Jej pomocníčka je na tom ešte horšie: „Ja mám tristotri eur. Prichádzame o šiestej ráno, odchádzame okolo pol piatej popoludní.“

Práve tieto školské pracovníčky sú platené z rozpočtu samospráv, nie zo štátnych peňazí ako pedagógovia. Nikto z odborárov doteraz neupozornil na to, že ich platy možno klesnú ešte viac. Vláda Roberta Fica sa totiž dohodla so Združením miest a obcí Slovenska na memorande, v ktorom sa samosprávy zaviazali šetriť. A niekde sa to dotkne aj ľudí žijúcich už teraz na hranici chudoby.

Starosta bratislavskej mestskej časti Petržalka už listom vyzval riaditeľov základných a materských škôl, aby mu zaslali návrhy na krátenie výdavkov o päť percent na mzdových nákladoch a desať percent na prevádzkových. „Pravdepodobne to pôjde z osobného ohodnotenia kuchárok a vychovávateliek. Čo sa týka prevádzkových nákladov, tak sa nebudú kupovať žiadne veci do družín ani do jedální. Bude sa riešiť iba kúrenie a základné veci, aj keď, niežeby sme doteraz niečo nakupovali,“ rezignovane komentuje situáciu riaditeľka jednej petržalskej školy.

„Snažíme sa hľadať rezervy nielen v rámci samotného miestneho úradu, ale aj vo všetkých jej organizáciách. To, či, o koľko a komu sa zníži mzda, závisí od návrhov jednotlivých organizácií, ktoré následne vyhodnotíme a prijmeme ďalšie opatrenia,“ napísala nám vo vyjadrení hovorkyňa petržalskej samosprávy Mária Grebeňová-Laczová.

Ďalší štrajk?

To znamená, že školy môžu byť na tom ešte horšie. O to je čudnejší prístup šéfa odborov Pavla Ondeka, ktorý štrajk prerušil aj s pripustením, že dosiahnutie dohody s vládou nevidí.

O jeho úmysloch začala verejnosť pochybovať najmä po tom, keď sa medializovalo, že Pavel Ondek kandidoval v roku 2010 za stranu Smer do obecného zastupiteľstva v Raslaviciach. Pôsobí tam aj ako zástupca starostu. „Kandidoval som za stranu Smer, ale nie ako ich člen,“ tvrdí Ondek.

Začiatkom týždňa odborári opäť hrozili obnovením štrajku, ak sa do stredy s vládou nedohodnú. Už však zmäkli a po mimoriadnej rade pripustili, že by zobrali aj menej ako desaťpercentné zvýšenie platov. Konkrétne číslo nechceli prezradiť.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].