Bezpečne: Majitelia by nemali zabúdať na vôdzku, zabrániť tragédii môže aj náhubok.

Uhryznutie psom nepodceňujte! Košičanka na následky zomrela

Košičanka zomrela na infekciu po uhryznutí vlastným psom. V papuli štvornohého miláčika sa môže skrývať veľa baktérií.

Nenápadný oznam na košickom krematóriu obsahoval súpis smútočných obradov naplánovaných na posledný augustový týždeň. Vynímalo sa na ňom meno Košičanky, ktorá skonala vo veku tridsaťpäť rokov. Príčina smrti? Mladá žena zomrela na následky uhryznutia psom.

Tragická smrť je o to bizarnejšia, že ju pohrýzol jej vlastný domáci miláčik. Hoci žena bola zdravá a pes tiež, podľahla infekcii. Odborníci preto apelujú na všetkých, ktorých pohryzie pes: „Situáciu nepodceňujte!“ Treba navštíviť lekára a dať si ranu odborne ošetriť.

V šoku

Nešťastná udalosť sa stala v košickej mestskej časti Dargovských hrdinov, no nikomu z miestnych nie je príliš do reči. Tí, čo rodinu poznajú, sú v šoku.

„Ťažko sa o tom hovorí... Čo viem, šla von so psom, ktorého údajne napadol druhý pes. Ona sa ich snažila od seba odtrhnúť. Jej pes ju v zápale boja pohrýzol do lýtka. Asi týždeň nato zomrela,“ prezrádza jeden z obyvateľov sídliska. Podobne ako mnohých iných, aj jeho zaskočili dve veci - smrtiaca infekcia a fakt, že sa pobili psy v prítomnosti svojich pánov počas vychádzky.

Pýta sa, ako je možné, že majitelia nedávali na štvornohých miláčikov pozor, nemali ich na vôdzke a bez náhubku ich nechali behať po sídlisku. Ako sa nám neskôr podarilo zistiť, nebohú naozaj uhryzol jej vlastný pes. Dievčina si ranu údajne vyčistila doma. Návštevu lekára zrejme nepovažovala za dôležitú, keďže psa poznala, vedela, že je očkovaný, a verila, že od vlastného zvieracieho miláčika jej nič nehrozí.

Rana sa však nehojila, a tak napokon vyhľadala lekársku pomoc. Prišla neskoro.

Uhryznutie psom nepodceňujte

Primár Kliniky úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Theodoz Molčányi potvrdil, že dotyčnú hospitalizovali až po ôsmich dňoch od napadnutia psom.

„Mladá pacientka podcenila pohryznutie, ktoré bolo v oblasti dolnej končatiny. Na ošetrenie prišla týždeň po napadnutí psom, no odmietla ambulantné prijatie a šla domov. Vrátila sa až na druhý deň, teda ôsmy deň po pohryzení.“ Mladú ženu prijali na oddelenie ráno, no bola už v kritickom stave.

„Infekcia mala taký rýchly a akútny priebeh, že jej podľahla napriek operácii zachraňujúcej život,“ približuje primár Molčányi. Odborník vyzýva všetkých, ktorých napadne pes a spôsobí im otvorenú, hoci aj drobnú ranu, aby bezodkladne navštívili lekára. Upozorňuje, že aj neškodné a zanedbateľné uhryznutie môže byť v prípade podcenenia situácie smrteľné.

„Je jedno, či vás napadne vlastný, alebo cudzí pes. To nie je podstatné,“ zdôrazňuje primár Molčányi. Za dôležité považuje, aby odborník ranu hĺbkovo vyčistil.

„K tomu nasadíme aj antibiotickú terapiu na prekrytie mikrobiálnej nákazy, ktorá je v mieste pohryzenia, aby sme zabránili jej rozšíreniu do celého tela a možnej celkovej sepse organizmu. Navyše je potrebné, aby bol veterinárne vyšetrený aj pes, pretože aj pes očkovaný proti besnote môže byť infikovaný vírusom besnoty,“ uzatvára primár.

Všadeprítomné baktérie

Napadnutie človeka psom nie je nič ojedinelé. Hlavne väčšie plemená môžu napadnúť aj svojich majiteľov. Príčina väčšinou nie je známa a nezriedka ide doslova o brutálne pohryzenie. Na ilustráciu postačí prípad, ktorý sa stal začiatkom augusta v košickej mestskej časti Krásna. Kríženec rotvajlera s ovčiakom napadol pred rodinným domom vlastnú majiteľku.

Dohrýzol jej predlaktie ruky, prsty na nohe aj rameno. Údajne ju napadol pred dverami do rodinného domu a hrýzol vyše dvadsať minút. „Bol to obrovský psisko, no neviem o tom, že by s ním mali dovtedy nejaký problém. Čo viem, tak ich poslúchal,“ prezrádza sused z ulice. Keďže pes bol agresívny aj po príchode záchranky a policajtov, muži zákona ho nakoniec zastrelili. Žena skončila s poraneniami v nemocnici.

Lekári i veterinári vyzývajú ľudí, aby nepodcenili ani jedno uhryznutie. Lekárske ošetrenie je podľa nich nevyhnutné. „Pes má v papuli, tak ako človek v ústach, vždy infekciu. Ide von, pochodí po tráve, olíže si zadok, laby."

"On vonku nerozmýšľa, čo zje. Aportuje hocijaké palice, napije sa z mláky. Tie baktérie v ústach sa držia a nijako mu ich nevyčistíte. Aj keby ste mu zuby šúchali, nezabránite tomu,“ vysvetľuje košický veterinár Jozef Bereščák.

Pes má podľa odborníka takú dobrú imunitu, že mu baktérie absolútne nevadia. Nanajvýš mu spôsobia nejaký zápal ďasna, ktorý si ani neuvedomuje.

„Ak je toho viac, môžu mu spôsobiť zápal hrdla, no má natoľko dobrú imunitu, že mu to neprekáža. Jednoducho s nimi žije. Len čo však chňapne človeka a ten to zanedbá, môže nastať tragédia. Aj keď je to veľmi extrémne,“ dodáva veterinár.

Vysoké riziko

Veterinár Bereščák upozorňuje, že rana po uhryznutí nemusí z pohľadu laika vyzerať hrozivo, čo je však zradné. „Rana môže byť úplne tenká, nemusí byť ani veľmi hlboká a baktérie, ktoré sa dostanú do svalu, respektíve podkožia, urobia svoje. Keď si to ošetríte doma, dáte si tam trochu nejakého jódu alebo inej dezinfekcie, ošetríte to iba povrchovo. Vnútri infekcia zostáva,“ varuje.

Upozorňuje, že hoci sa rana relatívne rýchlo zacelí, sú v nej anaeróbne baktérie, ktoré nepotrebujú ani vzduch, aby nejako fungovali a vytvorili napríklad abces alebo flegmónu, čo sú vlastne patologické javy.

Rana podľa odborníka začne hnisať, tkanivo odumiera alebo sa plní hnisom - zápalovým výpotkom. Ak sa zápal dostane k cievke a nenasadia sa antibiotiká, vznikne sepsa - celkový zápal organizmu. „Keď je ten proces väčší, organizmus je už natoľko oslabený, že nevládze bojovať a baktérie sa krvou dostanú do celého tela,“ konštatuje veterinár Bereščák.

Samoliečitelia

On sám sa stretáva s mnohými prípadmi pohryzených psov. „Pobijú sa, majú nejakú malú bodku napríklad na krku. Samozrejme, majiteľ to ošetrí najprv sám. Často k nám prídu až s veľkou hrčou v mieste pohryzenia, ktorá sa už musí rezať, drénovať, aby hnis z rany odchádzal, lebo pes si už s infekciou sám neporadí,“ pripomína.

Ak dôjde k bitke psov, veterinár Bereščák v žiadnom prípade neodporúča, aby človek, či už náhodný okoloidúci, alebo majiteľ, vstupoval medzi bijúce sa zvieratá. „Žiaľ, je to aj chyba majiteľa, že pristúpi k takému psovi. Ak ich chce oddeliť, treba zviera chytiť za zadné nohy. Ak s tým nemá skúsenosti, radšej to treba nechať tak,“ radí.

Podľa odborníka si pes v tej chvíli neuvedomuje, kto medzi neho a jeho „súpera“ vstúpil. „On jednoducho chytá,“ dodáva veterinár.

Legislatíva

Pri každom väčšom útoku psa na človeka politici radi prezentujú záujem sprísniť legislatívu. Samotný voľný pohyb psov zakotvuje zákon upravujúci niektoré podmienky držania psov, ktorý bol novelizovaný v roku 2010, a následne všeobecné záväzné nariadenia v jednotlivých mestách, mestských častiach a dedinách.

Niekde je voľný pohyb psov - pohyb psa bez vôdzky mimo chovného zariadenia - upravený prísnejšie, inde sú podmienky benevolentnejšie. Bez ohľadu na obec však platí - vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá ovládať ho v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka či zvieratá. Za psa je vždy plne zodpovedný jeho majiteľ či osoba, ktorá ho vonku vedie.

Za nebezpečného je považovaný každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý či vyprovokovaný. Ak vás pes pohryzie, ten, kto ho vedie, vám musí oznámiť svoje meno a adresu trvalého bydliska.

Ak nie je jeho majiteľom, musí vám dať aj jeho nacionálie. Zároveň je povinný oznámiť udalosť príslušným úradom. Ak tak neurobí, dopustí sa priestupku, za čo mu hrozí pokuta od 65 do 165 eur.