Bystrany: Multifunkčné ihrisko je vždy využité. Deravé, špinavé, ale plné detí.

Únava materiálu? Ficove futbalové ihriská dlho nevydržali

Viacúčelové ihriská, ktoré prvá Ficova vláda vo veľkom otvárala po celom Slovensku, dlho nevydržali.

Dvadsať futbalových štadiónov po celej krajine prejde nákladnou rekonštrukciou. Vláda Roberta Fica sa do nich rozhodla investovať počas najbližších desiatich rokov 45 miliónov eur. Futbalová verejnosť je nadšená, o tom, že futbalové štadióny sú v zlom stave, napokon netreba pochybovať.

Jeden veľký „futbalový“ projekt sme už však na Slovensku mali, keď prvá Ficova vláda finančne prispela na stovky ihrísk. Každé jedno si pritom vyslúžilo slávnostné otvorenie za prítomnosti špičiek strany Smer. S odstupom času sme sa teda pozreli, ako vyzerajú náhodne vybraté ihriská postavené v roku 2007.

Zničené

Viacúčelové ihrisko v obci Pata neďaleko Galanty sa nachádza v tesnej blízkosti miestnej školy. Na hracej ploche kopú do lopty dva mladé talenty. „Okrem deciek zo školy sem veľa ľudí nechodí,“ odpovedajú nám na otázku, či je ihrisko v obci populárne a nakoľko sa využíva. Okrem potrhaných ochranných sietí bijú do očí zničené mantinely a zub času sa podpísal aj pod umelý trávnik.

Starostu Milana Čambálika sa pýtame, prečo je ihrisko v takom zlom stave. „Ihrisko maximálne využíva škola a športový klub. Zároveň ho však zneužívajú rôzne skupinky. Chodia tam aj naši rómski spoluobčania a dopadlo to tak, ako ste videli,“ hovorí starosta. Spočiatku sa o objekt staral jeden z obecných poslancov, kontroloval ho a do istej miery aj strážil.

„Odkedy to tak nie je, počas jedného roka sa ihrisko úplne zničilo,“ dodáva starosta. Obec si naplánovala investíciu okolo osemsto až tisíc eur na kompletnú údržbu a výstavbu nového oplotenia, aby sa do priestoru ihriska nedalo tak ľahko preliezť.

V obci Pata je viacúčelové ihrisko v zlom stave. Podľa starostu ho zničili neprispôsobiví občania.Foto: Marián Kunc

Problémy s mantinelmi

Zatiaľ čo v Pate si zničili ihrisko sami obyvatelia, v Uhrovci a v Diviakoch nad Nitricou majú problém s nekvalitným materiálom, ktorý bol použitý na mantinely. „V súčasnosti by sme chceli vymeniť drevené mantinely za plastové vzhľadom na neporovnateľne dlhšiu životnosť,“ vysvetľuje starostka Uhrovca Zuzana Máčeková. Výmena by ich mohla stáť až niekoľkotisíc eur. Pravidelnú údržbu ihriska hradí obec zo svojho rozpočtu, súčasťou nákladov je aj poistenie.

„Priemerné náklady na základnú údržbu predstavujú päťsto až tisíc eur. Minimalizujeme ich tým, že údržbu si zabezpečujeme svojpomocne. V prípade poškodenia jednotlivých súčastí ihriska sa náklady zvyšujú,“ vyratúva starostka. Priznáva, že vzhľadom na výdavky uvažovali o spoplatnení zariadenia pre cezpoľných z okolitých obcí i okresného mesta. Ihrisko celkovo stálo takmer tri milióny vtedajších korún, v prepočte vyše 99-tisíc eur.

Spoplatnené

V obci Diviaky nad Nitricou sa s poplatkami nebabrali. Ak by si chcel niekto z vedľajšej dediny zahrať futbal alebo volejbal, zaplatí pätnásť eur na hodinu. Ak by mal záujem o celý areál, musí si nachystať osemnásť eur na hodinu. Tibor Turcer, ktorý má ihrisko pod palcom, hovorí, že ľudia z okolitých obcí už nechodia tak ako kedysi, preto aj príjem z prenájmu je oveľa nižší.

„Spoplatnenie sme zaviedli preto, lebo ihrisko tohto typu bolo jediné v celej doline. Postupne sa vybudovali aj inde. Teraz ho využívajú najmä miestni, naši futbalisti a kluby,“ hovorí Turcer. Obec ho začala stavať najskôr svojpomocne, možnosť financovania prostriedkami Úradu vlády prišla až neskôr. Údržbu objektu si tiež zabezpečujú sami.

Aj v Diviakoch sú nespokojní s materiálom, ktorý bol použitý na mantinely. „Ich kvalita bola veľmi nízka. Je to produkt z Číny. Našťastie sme mali nejaké mantinely ešte v rezerve. Časť sme už menili, lebo niektoré sa rozsypali a niektoré chátrajú.“

Bez telocvične

Ihrisko v Nitrianskych Hrnčiarovciach využíva predovšetkým tamojšia základná škola, ktorá nemá vlastnú telocvičňu. V popoludňajších a vo večerných hodinách dostane priestor verejnosť.

O ihrisko sa pravidelne stará zamestnanec obce, čo vidieť už na prvý pohľad. Od výstavby tu museli meniť len opotrebované sieťky na bránky a natrieť drevené zábradlia.

Otvorené nonstop

Multifunkčné ihrisko v Bystranoch neďaleko Spišskej Novej Vsi je špinavé a rozbité. Na rozdiel od tých ostatných na východe je totiž otvorené permanentne. Zatiaľ čo v Krompachoch alebo v Levoči sú ihriská zamknuté a otvorené len v určené dni, vraj vinou vandalov, do Bystrian môžu prísť deti aj v noci. Oplotené totiž nikdy nebolo. Dier v sieťach, ale aj v samotnom ihrisku je viac než dosť. Je učupené medzi dvoma zdevastovanými bytovkami priamo v osade. Prístup k nemu je skutočne odvšadiaľ. Najčastejšie tam hrajú deti futbal alebo sa liepajú po tom, čo ostalo z brány a basketbalových košov.

„No čo, prišli ste nám ho opraviť? Pozrite sa, ako vyzerá, dajte nám nové bránky i oplotenie,“ diktuje miestny obyvateľ, čo by bolo treba vynoviť. „A čo sa tu mocete. Máte povolenie od starostu?“ dôrazne sa ďalej pýta. Žiadneho votrelca medzi sebou totiž neznesú.

Myšlienku, že by sa na opravu poskladali samotní osadníci, kategoricky odmieta. Vraj oni si ho tam nepostavili, nech sa stará ten, kto ho tam namontoval. Multifunkčné ihrisko má iba dva a pol roka a stálo 56-tisíc eur. Príprava na jeho výstavbu trvala asi mesiac, samotná stavba len pár dní. Rómovia si ihrisko pochvaľujú, vraj majú deti pod dozorom a stále sa môžu hrať.

Majoritná časť obyvateľstva pôvodne bola proti výstavbe, veď obec má ešte jedno ihrisko pri škole. No postupom času toto riešenie aspoň sčasti uvítali.

„Aspoň toľko nelabzujú po našich záhradách a nekradnú. Navyše, to druhé ihrisko môžu viac využívať naše deti. Nik z dediny sa nepôjde hrať do osady. Oni sú temperamentní a nikoho medzi seba nepustia,“ vysvetľuje pani Jana. Aj tak si myslí, že ak im vtedy v roku 2010 vláda chcela pomôcť, peniaze mohla dať na úplne iné veci. Bolo to totiž tesne po povodni, ktorá ľuďom zničila domy.

Na každom ihrisku návštevnosť podľa miestnych klesla v porovnaní s prvými rokmi po odovzdaní. Je otázne, či sa vynoveným štadiónom podarí prilákať na futbalové zápasy viac fanúšikov alebo zvýšiť úroveň slovenského futbalu. Ihriská zrejme svoju možnosť naplno nevyužili.

V mnohých školách nemajú kde cvičiť

Azda v každom slovenskom okrese sa nachádza škola bez telocvične alebo iných priestorov vhodných na hodiny telesnej výchovy. Riaditelia škôl už roky počúvajú o tom, ako nie sú peniaze, naučili sa preto improvizovať.

Bez telocvične

Základná škola na Tulipánovej ulici v Nitre je už od svojho vzniku zameraná na šport. Dnes je to predovšetkým futbal, v minulosti mali aj triedy so špecializáciou na volejbal. Pred piatimi rokmi však museli tamojšiu telocvičňu na základe rozhodnutia statika asanovať. „Výučba telesnej výchovy nám robí problémy predovšetkým v zimných mesiacoch, keď je nepriaznivé počasie,“ hovorí riaditeľ školy Jozef Uhlár.

Telocvik vtedy vyučujú v dvoch triedach, ktoré na tento účel museli vopred prispôsobiť. „Ich plocha je malá, aj rozsah cvičení je preto obmedzený. Pokúšali sme sa cvičiť v prenajatej telocvični, no bola dosť vzdialená od školy a bolo to organizačne, ale aj finančne náročné,“ dodáva riaditeľ. V pekných dňoch využívajú vonkajšie športoviská.

V otázke, či by škola uprednostnila telocvičňu, alebo futbalový štadión, má Jozef Uhlár jasno. „Ideálne by bolo mať aj štadióny, aj telocvične. Je to však otázka priority. Našu školu navštevovali žiaci ako napríklad Miňo Stoch, ktorí dnes behajú po trávnikoch najkrajších štadiónov Európy. Keby nemali podmienky učiť sa futbalovému majstrovstvu od najmladšieho veku, na tých štadiónoch by ťažko hrávali. Uprednostnil by som preto zlepšenie podmienok na šport detí a mládeže.“

Samotné štadióny pre už „hotových“ hráčov podľa riaditeľa nezlepšia fyzickú úroveň žiakov ani neprivedú deti k aktívnemu športu. „Ak chceme mať dobrú špičku, musíme sa venovať širokej základni.“

Cvičia v podkroví

Školáci z Nitrianskych Hrnčiaroviec sa výstavbe viacúčelového ihriska spred šiestich rokov potešili - aspoň v letných mesiacoch majú kde cvičiť. Keď sa riaditeľke základnej školy Irene Marikovej nepodarilo ani po niekoľkých pokusoch vybaviť výstavbu telocvične, rozhodla sa zobrať problém do vlastných rúk.

Najskôr si prispôsobili podmienky na cvičenie na dlhej úzkej chodbe v škole. Do stien navŕtali držiaky na hrazdu, ktorú po docvičení schovávajú v miestnosti pre upratovačky. Neskôr začali prerábať podkrovie, kde jeden veľký priestor vyhradili na telesnú výchovu. Zatiaľ nie je dokončený, no riaditeľka sa už teraz teší, že cvičenie na chodbách viac nebude rušiť vyučovanie v iných triedach.

Prírodná telocvičňa

Na základnej škole v trenčianskej časti Opatová si na život bez telocvične dávno zvykli. „My máme prírodnú telocvičňu,“ hovorí spokojne riaditeľka Zdenka Hricková. Deti cvičia na dvore, chodia na prechádzky, v zime sa sánkujú.

V nepriaznivom počasí pestujú zdravé telá v triedach. Pomôcky na cvičenie majú v družinárskej miestnosti a švédsku debnu skladuje vo svojej kancelárii riaditeľka. (ip)

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].