Robert Fico nemá problém s vlastnými nehnuteľnosťami. Bývanie si prenajíma v komplexe Bonaparte.

Úplne bezzubý zákon: Pôvod majetku zatiaľ nemusel nikto preukazovať

Zákon o preukazovaní pôvodu majetku sa ukázal ako úplne zbytočný, bol to len marketingový ťah.

S veľkou slávou prijatý zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý Robert Fico presadil krátko pred voľbami v roku 2010, sa ukazuje ako absolútne bezzubý a zbytočný. Za dva a pol roka jeho účinnosti neprišiel na súd, ktorý by mohol nelegálne získane majetky zhabať, ani jeden jediný prípad.

Falošné eso

Hoci ho schválili ešte v marci, začal platiť až o osem mesiacov, 1. januára 2011. Odvtedy tak mohli občania nahlásiť svoje podozrenia o nezvyčajne zbohatnutých ľuďoch. Celkovo polícia do konca mája 2013 dostala 117 hlásení, ale na súd sa nedostal ani jediný prípad. Presne tak, ako jeho kritici varovali ešte pred schválením, evidentne sa minul účinkom a stal sa z neho iba marketingový ťah pred voľbami.

„Chceme, aby platil účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, pretože ani ja osobne nemám záujem na tom, aby sme v Národnej rade Slovenskej republiky schvaľovali len niečo pre oči, teda, že urobíme niečo len preto, aby to bolo,“ vyhlasoval Fico krátko pred záverečným hlasovaním.

Mnohí verili, že jedným z prvých ľudí, ktorých sa zákon dotkne, bude Vladimír Mečiar. V roku 2008 vyšlo najavo, že Mečiarova manželka tri roky predtým zaujímavo zobchodovala akcie. Mala ich nakúpiť od firmy mladého Rezeša za milión korún a obratom za ne dostala šesťdesiatnásobok kúpnej ceny od neznámej firmy z Gibraltáru. A tak získať „legálne“ peniaze, ktoré si Mečiar predtým „požičal“ na kúpu a rekonštrukciu obrovského rodinného sídla v Trenčianskych Tepliciach.

„Mňa sa ten zákon netýka, ja ani nemám majetok vo výške 1 500-násobku životného minima (vtedy 495-tisíc eur),“ uviedol Mečiar a dodal, že bude radiť ľuďom, ako sa zákonu vyhnúť.

Elektra: Na vilu v Trenčianskych Tepliciach by si Mečiar z oficiálneho platu zarobil ťažko. Foto: Alan Hyža

Žiadne prekvapenie

Nulový výsledok neprekvapil mimovládne organizácie, ako je Transparency International alebo Alianciu Fair Play. „Ukazuje sa, že orgány činné v trestnom konaní v skutočnosti kryjú mocných.

Vidiac oligarchické pozadie Smeru aj iných politických strán by som tento zákon skôr považovala za prefíkaný marketingový ťah, ktorého funkčnosť sa nikdy neočakávala,“ konštatovala Zuzana Wienk z Aliancie Fair Play.

Riaditeľ Transparency International Gabriel Šipoš hovorí, že prijatie tejto právnej normy nebolo myslené úprimne a podľa neho je bezzubá. „Veľmi ľahko sa dá obísť. Aj keby sme mali švédsku políciu, tak nelegálny majetok alebo príjmy je veľmi ťažké dokázať. Lepšie by bolo sústrediť energiu na prevenciu korupcie, a teda maximálne zverejňovanie všetkých zákaziek, tendrov a zmlúv,“ dodáva Šípoš.

Ako zaujímavosť však spomína, že v našom regióne sa objavujú aj prípady, keď polícia chytila pomerne veľké ryby. „Vidíme, že sa to dá napríklad v Česku, Chorvátsku, ale aj Rumunsku či Bulharsku. Ale u nás nič,“ uzatvára Šipoš.

Impotentný

Pekné slovo na zákon nevie nájsť ani poslanec Daniel Lipšic, ktorý sa viackrát snažil presadiť vlastnú podobu právnej normy proti praniu špinavých peňazí. „Zákon je úplne neúčinný. Umožňuje napríklad ako legálny príjem deklarovať aj neobvyklé obchodné operácie, napríklad kúpu a obratom predaj akcií za štyridsaťnásobok nákupnej ceny (manželka Vladimíra Mečiara v roku 2005 - pozn. red.) alebo tridsaťmiliónový finančný dar od strýka z Ameriky,“ tvrdí Lipšic. Dodáva, že takéto podozrivé transakcie sa snažil zakomponovať do zákona, aby ich nebolo možné zneužívať na legalizáciu čiernych peňazí. „Celý Smer vtedy hlasoval proti,“ pripomína Lipšic.

Úloha pre Čižnára?

Úrad vlády nevidí problém v bezzubom zákone, ale skôr v tom, že Slovensko nemalo generálneho prokurátora. „Problémy vidíme v aplikácii zákona. Aj preto, že Generálna prokuratúra dva a pol roka nemala riadne vedenie, chýbala nám spätná väzba od orgánov činných v trestnom konaní,“ uviedol tlačový odbor.

Ako však dodali, nemajú problém zákon opraviť. „Sme pripravení k zákonu sa opätovne vrátiť. Považujeme to za jednu z kľúčových výziev pre nové vedenie Generálnej prokuratúry,“ konštatuje sa v stanovisku k nulovému efektu zákona o naháňaní zbohatlíkov, ktorí prišli k majetkom nelegálnym spôsobom.

Jednoduchá obchádzka

Súčasný zákon hovorí, že ak niekto má o pol milióna eur väčší majetok, ako sú jeho legálne príjmy, súd mu majetok nad touto hranicou zoberie. Napríklad, ak niekto zarába desať rokov po päťdesiattisíc eur ročne, ale má majetok za dva milióny eur, mal by prísť minimálne o milión eur v prospech štátu.

To sa však dá veľmi jednoducho obísť. Už len počas legislatívneho procesu od marca 2010 do januára 2011 mali všetci čas upratať si majetky. V podstate stačilo všetko prepísať na iné osoby alebo získať darovacie zmluvy od rôznych ľudí, neraz už dávno mŕtvych, a vyšetrovatelia si mohli pískať.

Navyše, zákon má aj dobrú poistku, aby ľudia boli radšej ticho. Ak má občan podozrenie, že niekto je oveľa bohatší, ako mohol kedy zarobiť, musí na oznámení uviesť svoje meno a bydlisko a polícia si ho ešte k tomu preverí. Navyše, oznamovateľ musí presne uviesť, ktorý majetok získal jeho sused nelegálne.

Otázne je, kto pri povesti slovenskej polície riskne bonzovať na bohatého a vplyvného suseda, mafiána či politika, prípadne oboje naraz.

Od januára 2011 sa síce našlo 117 ľudí, ale po preverení sa iba štyri prípady dostali na prokuratúru a už žiaden na súd. A ten jediný môže vyhlásiť majetok za nelegálne získaný.

Ako by mal zákon fungovať

Zákon schválili v marci 2010 všetky vtedajšie parlamentné strany s výnimkou HZDS, ktorého poslanci boli proti. Zákon začal platiť až od 1. januára 2011. Odvtedy občania alebo firmy môžu nahlasovať finančnej polícii podozrivých ľudí, ktorí mohli prísť k majetkom nečistým spôsobom, respektíve majú väčší majetok, ako mohli kedy legálne zarobiť.

Finančná polícia môže prevetrať bankové účty firiem alebo aj osôb, kataster, evidenciu vozidiel, či iné databázy. Až keď zistí, že niekto vlastní o 500-tisíc eur viac, ako mohol zarobiť, posunie to prokuratúre. Prokurátor všetko skontroluje a pošle návrh na súd. Doteraz sa však nič také nestalo.

Od účinnosti zákona

Polícia

  • 117 podnetov prijala finančná polícia
  • 42 podnetov okamžite odložených, lebo nespĺňali zákonné náležitosti (najčastejšie nebolo jasné, kto podnet podal)
  • 39 prípadov polícia odložila, lebo nezistila väčší rozdiel ako zhruba 500-tisíc eur medzi majetkom a legálnymi príjmami 32 prípadov aktuálne preveruje
  • 4 prípady posunuli na prokuratúru

Prokuratúra

  • 4 prípady prijali od polície
  • 0 prípadov posunuli na súd

Súdy

  • Neriešili ani jeden prípad

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].