Kamzík: Vládna vila v Starom Smokovci prešla ku koncu minulého roka rekonštrukciou, za ktorú štát zaplatil vyše 380-tisíc eur.

Úrad vlády zaplatil súkromnej firme za rekonštrukciu vily, subdodávatelia peniaze ešte nevideli

Dianie okolo rekonštrukcie vládneho objektu Vila Kamzík v Starom Smokovci je smutným obrazom súčasného Slovenska. Štátne prostriedky sa strácajú nevedno kam a našich najvyšších predstaviteľov to, zdá sa, vôbec netrápi.

Museli si zobrať úver, aby prežili, hoci to tak vôbec nemuselo byť. Počítali s tým, že na ďalšiu činnosť použijú peniaze, ktoré dostanú za svoju dobre odvedenú prácu. Ani vo sne im nenapadlo, že po jej dokončení sa budú handrkovať o desaťtisíce eur. Veď robili na obnove papalášskej Vily Kamzík vo Vysokých Tatrách.

Za rekonštrukciu vládneho zariadenia zaplatil Úrad vlády ešte koncom minulého roka vyše 380-tisíc eur. Z týchto peňazí však poddodávatelia nevideli do polovice apríla ani cent.

Ficovi úradníci ich poslali na účet firme Slovpanel, ktorá zvíťazila vo verejnom obstarávaní. A tá peniaze minula, nie však na vyplatenie zmluvných partnerov. Prostriedky daňových poplatníkov použila na vyrovnanie svojich dlhov.

Vyplatil si dlhy

Dianie okolo rekonštrukcie vládneho objektu v Starom Smokovci je smutným obrazom súčasného Slovenska. Štátne prostriedky sa strácajú nevedno kam a našich najvyšších predstaviteľov to, zdá sa, vôbec netrápi. Naopak, akoby ich záujmom bolo jediné - zabrániť, aby sa o tom dozvedela verejnosť.

Ako inak si vysvetliť sled udalostí, ktoré sa rozbehli krátko po tom, ako sme sa začali zaujímať o obnovu účelového zariadenia Úradu vlády. Reportáž mala byť pôvodne postavená na výpovediach konkrétnych subdodávateľov, ktorí sa koncom minulého roka podieľali na obnove vládneho objektu.

Keďže za svoju prácu nedostali zaplatené, našli odvahu prehovoriť. Snaha otvorene upozorniť na problém sa však zmenila na frašku, ktorá vyvrcholila odkazom, že ak článok zverejníme, oni už nikdy neuvidia svoje peniaze. Všetko sa začalo tým, že sa nám ozvali majitelia jednej spoločnosti.

Hoci váhali, či zverejniť podlosti okolo štátnej zákazky, pomerne vysoká suma, ktorú sa márne snažia vymôcť od víťaza tendra, ich napokon prinútila prehovoriť. A neboli jediní. Na stretnutie s nami prišiel aj ďalší majster. Ešte zhovorčivejší. Bol to práve on, kto si nekládol servítku pred ústa.

Okrem iného ho zaujímalo, či naši mocipáni vôbec vedia, kde v skutočnosti skončili peniaze daňových poplatníkov vyhradené na presne určenú zákazku.

„Firma, pre ktorú sme na Kamzíku pracovali, dostala peniaze od Úradu vlády vlani v decembri. Pozrel som si to na internete. My sme prácu odviedli najlepšie, ako sme vedeli, dielo sme odovzdali už koncom vlaňajšieho novembra. Je polovica apríla a zaplatené stále nemáme, hoci dane za túto zákazku sme štátu odviesť museli. Veď sme podpísali zmluvu!"

"To na Slovensku čosi také neplatí? Sme malá rodinná firma s piatimi zamestnancami a suma za Kamzík nám v rozpočte citeľne chýba. Museli sme si zobrať úver a platíme zbytočné úroky. Ako je toto vôbec možné?“ krúti hlavou remeselník.

Subdodávateľov prác na Vile Kamzík najviac zaráža arogantnosť majiteľa firmy, ktorú si Úrad vlády vybral vo verejnom obstarávaní. Niekoľko mesiacov im nedvíhal telefóny, nereagoval na výzvy. Ak sa im náhodou podarilo spojiť s ním, v lepšom prípade sa primitívne vyhováral. V horšom sa vyhrážal právnikom, čoho svedkami sme sa stali aj my.

V našej prítomnosti sa majitelia subdodávateľských firiem dovolali najskôr prevádzkarke tatranského zariadenia, ktorej oznámili, prečo nie sú ochotní na Vile Kamzík ešte čosi upravovať. Zároveň sa jej spýtali, či by im nevedela dohodnúť stretnutie s niekým z Úradu vlády, pretože kompetentným by potrebovali ozrejmiť isté veci.

Akoby mávnutím čarovného prútika sa im do niekoľkých minút ozval majiteľ firmy. Bez hanby sa ich opýtal, čo to má znamenať. A že keď oni takto, stretnú sa za jedným stolom s právnikmi.

Na otázku, kde skončili peniaze, ktoré mu štát vyplatil, im drzo odvrkol, že ich musel použiť na vyplatenie veriteľov, ktorí sú v rade pred nimi. Jednoducho, peniaze daňových poplatníkov určené na rekonštrukciu vládnej Vily Kamzík minul za zaplatenie starých dlhov.

Po ostrejšej výmene názorov navrhol subdodávateľom, aby zmenili splatnosť faktúr. Keď to odmietli, pristúpil na stretnutie. Samozrejme, že cestovať nemienil. Nech len pekne prídu do sídla jeho firmy, ktorá je od Tatier vzdialená stovky kilometrov. Po vypočutí tohto telefonátu sa naše stretnutie so subdodávateľmi skončilo. Rozišli sme sa s tým, že nám dajú vedieť, ako rokovanie o splatení dlžôb dopadlo.

Rýchly spád

Medzičasom sme sa obrátili na Úrad vlády. Okrem iného sme boli zvedaví na priebeh vlaňajšieho verejného obstarávania týkajúceho sa rekonštrukcie Vily Kamzík. Pýtali sme sa tiež na to, či už víťazovi tendra zaplatili. Ani slovíčkom sme sa nezmienili o problémoch subdodávateľských firiem.

Nasledujúci vývoj udalostí nás zarazil. Do dvoch hodín od zaslania otázok nám telefonovali zástupcovia oboch spoločností podieľajúcich sa na rekonštrucii Vily Kamzík. Vyplašení nám vysvetľovali, že im volal muž, ktorý im dlhuje celkovo takmer 180-tisíc eur. Vraj vie o novinárskych otázkach, ktoré dostal Úrad vlády.

A údajne žiadal, aby prípravu článku okamžite stopli. Lebo ak niečo vyjde v časopise, svoje peniaze už nikdy neuvidia. Po zverejnení podrobností by totiž mohol prísť o ďalšie zákazky a logicky aj o finančné prostriedky. Veriteľom znovu navrhol stretnutie. Súhlasili.

Dosiahol svoje

Majiteľ firmy, ktorá získala štátnu zákazku, dosiahol, čo chcel. S predstaviteľmi subdodávateľských firiem sa v podstate dohodol na zmene splatnosti faktúr. Najskôr im však vysvetlil, že zlé pomery v stavebníctve ho doviedli do druhotnej platobnej neschopnosti.

Nezabudol zdôrazniť, že keď sa vlani v lete hlásil do verejnej súťaže o rekonštrukciu vládnych zariadení - okrem Vily Kamzík získal aj zákazku na opravu objektu Agra v Trenčianskych Tepliciach za vyše 220-tisíc eur -, nemal žiadne podlžnosti.

Do tejto situácie sa údajne dostal postupne a najmä preto, že aj jemu dlhujú väčšie spoločnosti. No je pripravený urobiť všetko pre to, aby za práce na Vile Kamzík zaplatil. Preto dokonca predáva nehnuteľnosti a z takto získaných prostriedkov splatí subdodávateľom aspoň časť dlhov.

Zároveň sa uchádza o ďalšie zákazky a ak všetko pôjde dobre, záležitosť okolo vládnych zariadení by chcel uzavrieť do konca mája. Stanovil si však jednu podmienku - v probléme sa nesmú rýpať médiá. Subdodávatelia v naivnej predstave, že veci sa skutočne pohli, ustúpili.

Podpísali splátkový kalendár a na svoje peniaze budú čakať do konca mája. Nás požiadali, nech čakáme s nimi. V praxi to malo znamenať, že takmer hotový článok nezverejníme. Keď sme sa od vedenia spoločnosti pokúšali zistiť, prečo firma nevyplatila subdodávateľov, načo použila peniaze, ktoré dostala od Úradu vlády a či plánuje uchádzať sa o štátne zákazky, nič konkrétne sme sa nedozvedeli.

Asistentka manažmentu firmy nás odbila tým, že predseda predstavenstva spoločnosti Slovpanel, a. s., Ing. Branislav Sališ je pracovne vyťažený a k otázkam sa vyjadrí na budúci týždeň. Paradox je, že v minulosti označil za najväčší problém v stavebníctve práve pridlhú splatnosť faktúr. „V malých a stredne veľkých firmách sa pohybuje aj určité percento podvodníkov, ktorí nezaplatili stavebným firmám za odvedenú prácu takmer nič,“ povedal Hospodárskym novinám.

Keďže daňoví poplatníci majú právo vedieť, ako sa narába s ich prostriedkami, rozhodli sme sa článok zverejniť. Na konci mája si overíme, či víťaz tendra na opravu vládnych zariadení dodržal svoj sľub.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].