Štart olympijského zjazdu: Pravdepodobne by bol až niekde pod hornou stanicou lanovky vo výške dvetisíc metrov. Chopok je vysoký 2 024 metrov.

V Jasnej si trúfajú: Zvládla by aj olympiádu

Jasnú čakajú o pol roka juniorské majstrovstvá sveta v lyžovaní. Zvládla by vraj aj olympiádu v roku 2022.

Žiaden hokej. Ak by aj Krakov boj o zimnú olympiádu v roku 2022 vyhral, Slovensko sa môže tešiť len na súťaže v alpskom lyžovaní v Jasnej. V Zakopanom žiadny vyhovujúci kopec na zjazd nenájdete a v takom prípade môže usporiadajúca krajina osloviť iný štát. V organizácii hokejového turnaja však Poliakom nebráni nič.

Slovenský pokus o výnimku - získať aspoň časť turnaja a vidieť naše hviezdy pod piatimi kruhmi na domácom ľade - zostáva v rovine utópie, čo našim a poľským funkcionárom nedávno potvrdil aj výkonný riaditeľ Medzinárodného olympijského výboru Gilberto Felli.

Zmena Olympijskej charty by situáciu zvrátila, no trvá to roky a olympijskí funkcionári, ktorí sa jej držia ako Svätého písma, nič podobné zatiaľ neplánujú. Trate v Jasnej by však premenu na olympijské s prehľadom zvládli.

Spod kopca

„Chopok je variabilný kopec. Som presvedčená, že by sme si so všetkým poradili. Ja výraz nedá sa nepoznám,“ vraví Jana Palovičová, technická delegátka Medzinárodnej lyžiarskej federácie a šéfka komisie pretekov pre majstrovstvá sveta juniorov. Tie na prelome februára a marca 2014 zorganizuje práve Jasná. Sú to neporovnateľné podujatia. Už len pokiaľ ide o dĺžku trate na zjazd. Pri junioroch je minimálny výškový rozdiel päťsto metrov. Olympionici musia mať aspoň osemsto.

„Museli by sme posunúť štart vyššie. Russi to spomínal už počas návštevy pri kandidatúre Popradu-Tatier na rok 2006. Ak olympiáda, tak z hornej stanice, vravel vtedy,“ prezrádza Maroš Kupčo, vedúci lyžiarskych tratí pod Chopkom. Na mysli mal Švajčiara Bernharda Russiho, ktorý už dlhé roky olympijské zjazdovky stavia. Postavil trate v Calgary, vo švédskom Aare a v americkom Beaver Creeku. Vymyslel aj zjazdovku Rosa Chutor, v preklade Farma ruží, v ruskom Soči, kde sa vo februári budúceho roku bude bojovať o olympijské kovy."

"Ak by na Russiho nápady došlo aj v Jasnej, štart by bol až kdesi pod Rotundou vo výške 2 004 metrov, dvadsať metrov pod vrcholom Chopku. Organizátori by museli zároveň postaviť pre lyžiarov zahrievací stan, keďže aj to patrí medzi povinnosti usporiadateľa. „Stavia sa tam veľká reštaurácia, ktorú by mali otvoriť do konca tohto roku. Tento problém vďaka nej odpadne,“ vysvetlila Palovičová.

Plán pre juniorov: Takto vyzerajú trasy pre účastníkov MS juniorov 2014. Olympijské by boli iné. Foto: Martin Domok

Kôrovec to už zariadil

Nepísaným olympijským pravidlom je oddelená mužská a ženská zjazdovka. „Nie preto, že by muži a ženy nesmeli jazdiť po jednej, ale muži majú iné parametre trate a najmä časovo by to bol problém. Chopok by však zvládol aj dve trate. Škoda, že sa nikdy neurobila plánovaná nová trať, takzvaná FIS dvojka. Tomuto stredisku by určite pomohla,“ povzdychla si Palovičová. Postaviť dve zjazdovky by si vyžiadalo vyklčovať časť lesa, o čom ochranári nechcú ani počuť. Vraj by to malo devastačný vplyv na vegetáciu a živočíchy. Palovičová s Kupčom sa však dušujú, že tri štvrtiny práce už aj tak zariadil kôrovec. „Len sa pozrite, ako to tu už teraz vyzerá,“ ukazuje rukou na možnú olympijskú trasu Palovičová. „Ak by sa tu olympiáda naozaj mala konať, museli by sme ešte dobudovať cieľový areál. Napríklad túto malú vodárničku presunúť pár metrov nabok,“ vraví Kupčo.

O dvanásť metrov menej

Z hľadiska bezpečnosti sa trate v Jasnej rozširovali už vlani. Podľa platných súčasných pravidiel je to hotová veda.

„Sú predpísané tri druhy siete. Jednotlivé druhy musia deliť dva metre. A-siete sú veľké, fixné. Tie zavesíme už v lete a už sa s nimi nič nerobí. Dva metre za nimi sú béčkové, mobilné, ktoré sa stavajú na základe profilu trate, a za nimi ešte jedny. To je šesť metrov po oboch stranách. Hneď máte o dvanásť metrov užšiu zjazdovku, ale chápem, že to inak nejde. Len na poslednom Európskom pohári sme tých béčkových sietí postavili dvanásť kilometrov. To je pomaly toľko, ako treba mať počas pretekov Svetového pohára,“ vysvetľuje Palovičová.

Mimochodom, o ten sa Jasná pokúša už niekoľko rokov. Na jeseň bude v hre o preteky Svetového pohára na sezónu 2015/2016. No zatiaľ stále platí, že naposledy toto stredisko hostilo svetovú seniorskú elitu v roku 1982.

„Vtedy tu bolo hádam štyridsaťtisíc ľudí,“ spomína Palovičová, presvedčená, že olympiáda v Jasnej by bola prínosom. „Zažila som už prvú kandidatúru, dve univerziády. Všetci si myslia, že by to stálo veľa peňazí, ale nie je to celkom pravda. Veď olympijské dejisko môže prinášať zisk aj nasledujúce roky. Pre Jasnú by to bola skvelá prezentácia.“

Už len pár mesiacov

Čas na podanie prihlášky kráti. Kto sa chce uchádzať o usporiadanie hier v roku 2022, musí do 14. novembra tohto roku podať prihlášku a uhradiť zálohu 150-tisíc dolárov. Ak si to Krakov nerozmyslí, čaká ho tuhý boj. O olympiádu, podľa predbežných informácií, má záujem aj nórske Oslo, rumunský Brašov, ukrajinský Ľvov, nemecký Mníchov a španielska Barcelona.

„Kandidovať treba v každom prípade. Ak sa čo i len malé percento ľudí po prihláške Krakova bude zaujímať, kde leží to Slovensko, malo to celé zmysel. V tej chvíli sa to oplatilo,“ myslí si Ladislav Harvan. Osemdesiatdvaročný dôchodca, ktorý žije v Novej Lesnej, bol tridsaťtri rokov členom subkomisie Medzinárodnej lyžiarskej federácie na schvaľovanie tratí a neskôr aj šéfom Slovenského lyžiarskeho zväzu.

Dodnes spomína na posledné veľké podujatie vo Vysokých Tatrách - majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970. Vtedy bol podpredsedom organizačného výboru. „Aj keby sme zorganizovali tri olympiády, toľko ľudí ako vtedy si už na športoviskách neviem predstaviť. Pravda, to boli iné časy. Bolo tesne po šesťdesiatom ôsmom a v socialistickom bloku sa nič také vážne ako u nás v Tatrách nekonalo."

"Na skoky prišlo na Štrbské Pleso 140-tisíc fanúšikov. Niektoré autobusy sme museli otáčať. Ani do Štrby sme ich nepustili. Vysvetlili sme ľuďom, že už niet kde parkovať a že sa musia vrátiť domov,“ spomína. Za robotu pre šampionát dostal osemsto korún, ale sťažovať sa nemieni. „Stálo to za to.“

Harvan spolupracoval aj pri posledných dvoch kandidatúrach Slovenska. Na rok 2002 aj 2006. „Olympiádu sme chceli vlastne tri razy. Prvú prihlášku na rok 1984 však československá vláda napokon nepodporila a nikdy sme ju nepodali. Štrougalovi prekážalo, čo by na to povedali Česi, keby Slováci po majstrovstvách sveta v lyžovaní mali ešte aj olympiádu. Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Gustáv Husák bol zasa v depresii, keďže pár dní predtým prišiel o manželku. V Bardejove si zlomila ruku a vrtuľník, ktorý ju prevážal do nemocnice, pred Bratislavou havaroval. Nemal záujem o žiadnu olympiádu. Vtedy však chceli olympiádu Tatry, Chopok v hre nebol,“ hovorí Harvan.

Len pomocná ruka

Súčasná situácia je odlišná aj z iného dôvodu. „Tentoraz Slovensko nekandiduje. Kandiduje Krakov, len sme podali Poliakom pomocnú ruku a súhlasili sme, že by sme boli ochotní podieľať sa na organizácii,“ tvrdí generálny sekretár Slovenského olympijského výboru Jozef Liba. Z toho má Harvan mierne obavy. „S Poliakmi vie byť komunikácia občas komplikovaná.“

Nad technickými úpravami trate si však jeden z našich najznámejších lyžiarskych funkcionárov hlavu neláme. „Máme sa trápiť, že hore na Chopku občas silno fúka? Existujú predsa veterné zábrany a, napokon, vždy je možné preteky o deň odložiť. Aj sa tak robí. Nie trate a stredisko v Jasnej sú problém. Tým najväčším je doprava. Cesta by sa musela maximálne rozšíriť. Najlepšie na štvorprúdovku.“

Ani technických delegátov schvaľujúcich trate sa vraj netreba báť. „Niektorí dokážu znepríjemňovať situáciu a vymýšľať sprostosti, ale všetko sa dá vyriešiť. Chopok s tým výškovo nemá mať prečo problém. Je to dobré stredisko.“

Či ide len o mlátenie prázdnej slamy, snahu developérov získať zákazky v chránených lokalitách, alebo o reálnu šancu pritiahnuť na Slovensko aspoň časť olympiády, bude defintívne jasné až v júli 2015, keď sa v malajzijskom Kuala Lumpure rozhodne o dejisku zimných olympijských hier 2022.

Ak si to Poliaci nerozmyslia a avizovaný záujem bojovať o olympiádu skutočne podaním prihlášky podporia. Olympiádu v čisto slovenskej réžii si nedokáže predstaviť ani Harvan. „Na Slovensku ju nemá kto urobiť. Tu sa len reční, málo robí a navyše za veľké peniaze.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní