Budova nad pomery: Školu navštevuje len okolo štyridsaťpäť žiakov.

V Lome nad Rimavicou čakajú zamestnankyne školy na plat od decembra

V obci Lom nad Rimavicou už roky zneužívajú bezmocnosť zamestnankýň miestnej školy. Ženy sa obrátili na všemožné inštitúcie, na ministerstvo školstva dokonca opakovane, no bez výsledku.

V jednej z najvyššie položených slovenských dedín vyhlásila štrajk šestica žien. Povedali si, že už nebudú robiť zadarmo, a nenastúpili do práce. V miestnej škole prestala na tri dni fungovať jedáleň, školský klub, zavretá bola aj materská škola.

„Skončilo sa to tak, že nám starosta zase raz peniaze prisľúbil a my, hoci sme vedeli, že sme si nijako nepomohli, sme sa do práce vrátili. Máme takú mentalitu. Radšej budeme donekonečna čakať, ako robiť niekomu zle,“ krčí plecami kuchárka Mária Kubaliaková.

Štát je na obec krátky

Problémy so mzdami kuchárok a učiteliek v škôlke i v školskom klube riešia v Lome nad Rimavicou už od roku 2009. Ženy sa obrátili na všemožné inštitúcie, na ministerstvo školstva dokonca opakovane, no bez výsledku. V zúfalstve podali vlani na polícii trestné oznámenie pre prečin neodvedenia mzdy.

„Vypovedať sme chodili ako na klavír. Aj my, aj riaditeľka školy, starosta, zamestnanci obecného úradu... A čo z toho?! Za mzdy nesie právnu zodpovednosť škola ako náš zamestnávateľ. Ak škola nedostane peniaze od zriaďovateľa, čiže obce, vyplatiť nám ich nemá z čoho."

"Obec síce na účet dostáva peniaze z podielových daní, ale nie je viazaná ich použitím na konkrétny účel. Čiže zákon porušený nebol, vyšetrovací spis skončí asi v šuplíku,“ vysype zo seba podráždene Erika Juhaniaková.

A s konštatovaním, že ani my jej nepomôžeme, sa venuje deťom v škôlke. Učiteľka Mária Poliačiková ešte nerezignovala, svoj hnev dáva patrične najavo: „Posledný plat, ktorý mám vyplatený celý, je za december. Riaditeľka školy nemá dať z čoho na výplaty a už vôbec za nás neplatí odvody. Starosta stále bedáka, že on nám peniaze poslať nemôže, lebo ich nemá. Ale má! Z ministerstva školstva nám napísali, že na rok 2013 dostala obec na originálne kompetencie v oblasti školstva vyše štyridsaťosemtisíc eur."

"Nám starosta vyplatil osemnásťtisíc. Keď sme sa ho pýtali, kam sa podelo zvyšných tridsať, povedal, že to by aj on rád vedel. Podľa mňa z tých peňazí vypláca exekúciu. Obec má problémy a rieši ich financiami určenými na školstvo."

"Občas nám pošlú nejakú almužnu, ale z toho sa žiť nedá. Muž mi vraví, že som hlúpa, keď za týchto podmienok stále robím. Niekedy som taká nahnevaná, že by som aj odišla, ale bojím sa, že potom už svoje peniaze nikdy neuvidím.“

Štrajk bez podpory

Ženy si veľa sľubovali od štrajku, nedosiahli však takmer nič. Starosta im poslal tisícpäťsto eur. „Tisícpäťsto pre šiestich zamestnancov! To je čo?!“ rozčuľuje sa Poliačiková a smutne dodáva, že štrajk sa nestretol s pochopením miestnych. „Rodičia sa nehnevali na starostu, ale na nás, lebo pre štrajk nemali kam dať deti.“

Poliačikovej slová potvrdzuje aj kuchárka Mária Kubaliaková. „Mamičky detí sa rozčuľovali, že tu máme pár detí a vymýšľame. Starí ľudia zas hromžili, že kuchárkam sa nechce robiť.“

Pani Kubaliaková pracuje v školskej jedálni už dvadsaťpäť rokov. Robota ju vždy bavila, ale to, čo zažíva za posledné roky, ju núti uvažovať o výpovedi.

„Ako nezamestnaná dostanem toľko peňazí ako teraz, ibaže nebudem musieť chodiť do práce. Oddýchnem si. Veď som už pre nervy okolo výplat dostala infarkt. Normálne by som v čistom mala dostať tristodvadsať eur. To by bolo dobré. Ale toľko som naposledy videla za december."

"Chvalabohu, že nemám školopovinné deti. Sami s mužom pobiede žijeme z jeho platu vodára a hlavne obrábame polia, chováme kravu, prasce, hospodárime. Na dovolenke som v živote nebola.“

Ani infarkt, ani vedomie o nevyplácanej mzde nezastavili Máriu Kubaliakovú v tvrdo nastavenom pracovnom tempe. Školská jedáleň v Lome nad Rimavicou nezabezpečuje len stravu pre deti, ale supluje aj neexistujúcu reštauráciu.

„Svadby, kary, životné jubileá, jarmoky, školy v prírode, na čo si len spomeniete, to všetko zabezpečujeme my. Dve kuchárky zvládame hodovanie pre sto, dvesto ľudí naraz, makáme od soboty obeda až do štvrtej hodiny rannej v nedeľu a podľa zmluvy, ktorú sme museli podpísať, to dokonca robíme na vlastné riziko. Peniaze z takých akcií idú obci. Viem, je to zderstvo, ale ako môžem povedať, že neprídem?“ pýta sa kuchárka.

„Ešte aj cez štrajk som varila na oslavu osemdesiatky. Stará tetuška ma chytila za ruku, plakala. Také ja neviem odmietnuť.“

Starosta Lomu nad Rimavicou Vladimír Vetrák priznáva, že by veru nechcel byť v koži týchto žien. Zároveň si neodpustí šomranie: „Neviem, či je dobré rozfukovať naše problémy v novinách. Hádam si niekto nemyslí, že som tie peniaze niekde zašantročil. Sám beriem o polovicu menší plat, než na aký mám nárok.“

Proti rozumu

Vetrák starostuje už štvrté volebné obdobie, no s krízovou situáciou si zjavne nevie rady. Budova školy je obrovská, z čias, keď bolo detí ako maku. Dnes ju navštevuje už len okolo štyridsaťpäť žiakov. Celý prvý stupeň je v jednej triede, na druhom stupni sa ročníky tiež spájajú.

„Pred pár rokmi sme mali záujemcu, ktorý chcel časť budovy odkúpiť a investovať do jej rekonštrukcie. Aj okná chcel vymeniť, aj kadečo iné opraviť, ale poslanci boli proti. A ja vlastne tiež,“ priznáva starosta. „Dnes by nám také riešenie pomohlo, ale dotyčný už nemá záujem. Otázka je, či je vôbec rozumné mať v našej obci školu, škôlku. No, rozumné to nie je v žiadnom prípade,“ vecne analyzuje situáciu.

Jedným dychom však dodáva: „Ak zrušíme školu, mladí ľudia sa odtiaľto odsťahujú. Najbližšia škola je v Hriňovej a lekári také riešenie neodporúčajú. Sme vysokohorská obec s polohou 1 027 metrov nad morom, Hriňová je vo výške do päťsto metrov. Absolvovať každý deň za necelú polhodinku takú veľkú zmenu tlaku, to deťom neprospeje. Naozaj neviem, čo mám robiť,“ dôvodí starosta.

Problémy sa vraj začali množiť po vypuknutí krízy. „Sociálna poisťovňa od obce vymáha peniaze cez exekúciu. Tie nám berú, či chceme, alebo nie.“ Škola je podľa starostu tiež zadlžená. Keďže peniaze na odstupné chýbajú, vraj nemôže ani prepúšťať.

„Pred dvomi rokmi prepustili jednu učiteľku a doteraz sme nevyplatili to, na čo má nárok. Nepomáha mi ani riaditeľka školy, ktorá namiesto racionalizačných opatrení prijala do kuchyne novú silu ako vedúcu. Poraďte, čo mám s tým všetkým robiť?!“ bráni sa starosta. Vraj už rozmýšľal nad kadečím.

„Aj zopár stromov som dal vypíliť z obecných lesov, aby sme drevo mohli predať. Ochranári ma potom naháňali pre voľáke vtáčiky, dobre že ma do basy nedali zavrieť. Ešte by sme možno mohli predať obecný majetok. Niečo vymyslím. Napíšte tam, že ženy svoje mzdy dostanú. Sľubujem. Neodídem zo starostovskej stoličky s hanbou,“ dušuje sa.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].