Pavol Mičunek: Po protestoch sú brány do zvernice otvorené častejšie. V noci a cez víkend však bývajú zatvorené a zamknuté kladkami. A zákaz vstupu platí stále.

V Malých Karpatoch ohradili kus lesa, turistov tam vraj napádajú a šikanujú

V lesoch máme menej slobody ako za socializmu. V Malých Karpatoch straší obludný tridsaťkilometrový plot.

Spočiatku sa zdalo, že ide len o lokálny problém. Turistom sa vraj nepozdáva zákaz vstupu do zvernice. Úplne iný rozmer situácia nadobudla, keď sme zistili, že zvernica Biela skala, v správe štátneho podniku Lesy SR, má úctyhodných 32 miliónov štvorcových metrov, sú tam najkrajšie lokality Malých Karpát a občanov v nej šikanujú a napádajú nielen lesníci, ale aj súkromná spoločnosť, ktorá na tretine tohto územia získala „právo výkonu poľovníctva“ za necelých sto eur ročne!

Hoci toto právo neznamená prenájom pozemkov, podľa nahnevaných domácich sa tam správajú, akoby im celý objekt patril a dokonca pri vstupe vyvesili tabuľu s nápisom Súkromný majetok. Po protestoch síce nápis zmizol, zákaz vstupu však zostal. A kompetentní vrátane ministerstva pôdohospodárstva sa tvária, že je všetko v poriadku.

Hrad Červený Kameň: Obľúbené miesto výletníkov z celého Slovenska. Ak sa však vyberú na prechádzku do okolitých lesov, po pár sto metroch ich čaká 30-kilometrový plot.
Hrad Červený Kameň: Obľúbené miesto výletníkov z celého Slovenska. Ak sa však vyberú na prechádzku do okolitých lesov, po pár sto metroch ich čaká 30-kilometrový plot.
WIKIPEDIA

Hrad Červený Kameň: Obľúbené miesto výletníkov z celého Slovenska. Ak sa však vyberú na prechádzku do okolitých lesov, po pár sto metroch ich čaká 30-kilometrový plot. Foto: wikipedia

Otvorte brány

„Karpaty sú malé a ešte aj z toho uchmatnú verejnosti priestor veľký ako osemdesiat Vatikánov,“ hovorí advokát Pavol Mičunek, predseda združenia Priatelia Píly. Práve on stojí na čele akéhosi „hnutia odporu“ spolu s malokarpatským klubom turistov a predstaviteľmi obcí, do ktorých zvernica zasahuje. „Vyrástla tu ešte v roku 1965 ako priestor, kam si chodili zaloviť stranícke špičky. Aj vtedy však vstup do nej tolerovali. Dnes sú brány väčšinou zatvorené a verejnosť odstrihnutá od najkrajších hubárskych lokalít, obľúbených trás, prerušili sa väzby na Záhorie a potenciál turizmu sa doslova umŕtvil.“

Prechádzame sa horou neďaleko hradu Červený Kameň a advokát nám zo skalného útesu ukazuje zaujímavé miesta za plotom. „Tadiaľ vedie trasa na kopec Geldek, tadiaľ zase na Vysokú, na Plavecký hrad, k rybníku, kam chodili mladí a celé rodiny na výlety.“ Netrvá dlho, kým narazíme na veľkú uzamknutú bránu. Tabuľka so zákazom vstupu je zastriekaná sprejom. Domáci takto vyjadrujú nespokojnosť.

„Sám odtiaľto pochádzam a viem, ako obyvatelia situáciu vnímajú. Tieto lesy sme sadili spolu s rodičmi, starali sa o ne, každé prázdniny brigádovali a teraz sem nesmieme prísť ani na huby, na prechádzky? Je logické, že ľudia strihajú oplotenie, poškodzujú zámky, ničia tabuľky. Veď majú tie ploty rovno za humnami! Je absurdné, že samosprávy vynakladajú veľké finančné prostriedky na cyklistické cestičky a my ich máme hotové. Desiatky kilometrov. Stačí otvoriť brány.“

Plno možností: V Malých Karpatoch je naozaj kam ísť. Žiaľ, viacero trás vedie celé kilometre len popri plote. Najkrajšie miesta sú uzatvorené.
Plno možností: V Malých Karpatoch je naozaj kam ísť. Žiaľ, viacero trás vedie celé kilometre len popri plote. Najkrajšie miesta sú uzatvorené.
PETER GALAN

Plno možností: V Malých Karpatoch je naozaj kam ísť. Žiaľ, viacero trás vedie celé kilometre len popri plote. Najkrajšie miesta sú uzatvorené. Foto: autor

Agresívni strážcovia

Keď po revolúcii padli hraničné ploty na západ, obyvatelia Častej, Píly, Dolian, Dubovej a ďalších obcí verili, že zmiznú aj ploty v Malých Karpatoch. Nestalo sa, ale režim bol voľný. Nikto nikoho zo zvernice nevyhadzoval. Až po roku 2008, keď sa v štátnom objekte objavila súkromná poľovná spoločnosť, ktorá získala práva výkonu poľovníctva za vtedajších 2 998 slovenských korún (necelých sto eur), sa pomery zmenili. Brány do obory uzatvorili a prístup k turistom, ktorí vošli dnu, začal byť tvrdší než za socializmu.

„Zdôvodňujú to akýmsi skvalitňovaním genofondu, myslím si však, že len nechcú, aby sme im videli na prsty,“ komentuje Mičunek. Tvrdí, že ku konfliktom vo zvernici dochádza pravidelne. Domácich spoza plota nekompromisne vyhadzujú poľovníci, lesná stráž a pred niekoľkými rokmi vraj aj súkromná bezpečnostná služba. „Viacerí z nás arogantné správanie správcov zvernice zažili vrátane mňa a mojej rodiny. Neboli to len slovné útoky, ale došlo aj k fyzickým potýčkam.“

Pokračovanie na ďalšej strane