V rakve či v bdelej kóme. Aj takto sa vracajú domov slovenskí väzni

Ruku na srdce, koľkí z vás sú ochotní pripustiť, že aj väzni majú svoje práva, že musí byť zachovaná ich ľudská dôstojnosť. Raz darmo, logika bežného človeka nepustí. Prečo by mali mať vagabundi za mrežami nárok na súcit či, nedajbože, nejakú ochranu. Veď sa im iba vracia to, čo si za svoje skutky zaslúžia.

Lenže problém nastáva, keď sa týmto ľudovým pravidlom začnú riadiť aj tí, ktorým priamo zákon káže dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť iných osôb. A je im úplne jedno, že v konečnom dôsledku vlastne ublížia nevinným. Matkám, otcom, deťom, ženám, jednoducho tým, ktorí už aj tak trpia dosť. Lebo spoločnosť sa na rodinu, v ktorej majú väzňa, pozerá cez prsty. Zľutovanie nemá ani vtedy, ak sa matke z väzenia vráti syn v truhle či ako mrzák.

Vraj ho zabila obezita

Dušan Drinka: Kamaráti ho vraj prirovnávali k raperovi Rytmusovi. Pravidelne cvičil, hral futbal. Ale ani neplatil alimenty a kradol. Dostal sa preto do leopoldovskej basy, v ktorej zomrel. Vraj na infarkt. Lebo bol obézny. Foto: Archív

Presne to zažila 61-ročná Mária Drinková z Bratislavy. O jedného zo synov, 34-ročného Dušana, prišla vo februári 2014. Zomrel v leopoldovskej väznici. Na zlyhanie srdca. Odbornejšie, na akútny infarkt myokardu. Ako sa píše v pitevnej správe, „príčinou úmrtia bolo skôrnatenie tepien stredného stupňa, najmä tepien srdca. Iným závažným chorobným stavom bola obezita“.

Jeho matka nad týmto odborným posudkom len krúti hlavou. Nerozumie, o akej obezite sa tam píše. Veď v roku 2012 odchádzal do väzenia za neplatenie alimentov a krádež chlap, ktorý pravidelne cvičil a hral futbal. A zrazu vraj obezita a infarkt.

Posledný list: Syn jej pred smrťou stihol poslať list. Dostala ho v čase, keď už bol mŕtvy, ale jeho mama o tom nevedela. Foto: Archív

Zakrytý kapucou

Dušanova mama je dodnes presvedčená, že jej syn zomrel kvôli nedostatočnej starostlivosti. A to dokonca na samotke, kam ho zavreli - vraj preto, že robil problémy. O smrti syna jej dali vedieť o pár hodín, no keď pricestovala, aby sa s ním naposledy rozlúčila, jeho telo už vo väznici nebolo. Údajne ho odviezli na pitvu do Bratislavy. Samozrejme, že sa jej to nik neunúval povedať.

Syna jej však neukázali ani v nemocnici a takmer ho nevidela ani v truhle. V pohrebnej službe Dušanovi totiž navliekli cez hlavu kapucňu. „Keď som mu ju stiahla, zostala som ako zarazená. Hlavu mal obitú a hánky rúk mal celé doudierané. Nikdy na ten pohľad nezabudnem,“ plače pani Drinková.

Celý Dušanov príbeh, ako nám ho vyrozprávala jeho mama, ale aj smutný osud rodiny ďalšieho odsúdeného mladíka, ktorý po tom, ako ho „upokojovali“ dozorcovia skončil v bdelej kóme, si prečítajte v najnovšom čísle týždenníka PLUS 7 DNÍ

  • Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].