Reštrukturalizácia: Váhostav tvrdí, že za jeho neúnosné dlhy môže do značnej miery aj zrušenie stavby diaľnic cez PPP projekty.

Váhostav požiadal o ochranu pred veriteľmi a veselo stavia ďalej

Stavebnícky gigant Váhostav požiadal súd o ochranu pred veriteľmi, ktorí tak prídu o časť svojich pohľadávok. Vo firme figuruje podnikateľ Juraj Široký, ktorého majetok sa odhaduje na 160 miliónov eur.

Malej žilinskej firme Energy Pro došla trpezlivosť a podala na stavebnícky kolos Váhostav návrh na začatie konkurzného konania pre neuhradených 50-tisíc eur. Súd jej vyhovel a Váhostav mal pár dní na to, aby našiel riešenie, ako uspokojiť nielen pohľadávku Energy Pro, ale aj ďalších veriteľov, ktorí už dlho márne čakajú na peniaze za svoje služby.

Dnes je jasné, že úhrady v plnej výške sa nedočkajú. Váhostav totiž nemá peniaze a požiadal súd o reštrukturalizáciu dlhov. Jeho drobných dodávateľov môže vzniknutá situácia položiť. Stavebnícky gigant však bude normálne fungovať ďalej.

Práce má vďaka štátnym zákazkám na najbližšie roky dosť. Aktuálne je zapojený do výstavby šiestich diaľničných úsekov za viac ako 1,3 miliardy eur a nedávno získal aj veľkú zákazku na rekonštrukciu Bratislavského hradu za 26 miliónov eur. Všetky tieto stavby by boli ohrozené, ak by firma nezvládla svoje finančné problémy.

V predstavenstve i vo vlastníckej štruktúre Váhostavu figuruje podnikateľ Juraj Široký, ktorý je označovaný za vplyvného človeka v pozadí strany Smer. V rôznych rebríčkoch milionárov sa jeho majetok odhaduje na 160 miliónov eur.

Čítajte viac:

Firma s dlhmi vyhrala zákazku na rekonštrukciu Bratislavského hradu

Osud malých

„Spoločnosť Váhostav zaznamenala v poslednom období z dôvodu nepriaznivej situácie v slovenskom stavebníctve niekoľko návrhov na konkurz, ktoré podali veritelia spoločnosti,“ potvrdzuje hovorca Váhostavu Tomáš Halán. Dodáva, že spoločnosť vždy dokázala spornú situáciu veriteľom nejako vysvetliť a dohodnúť sa na ďalšom postupe, aby boli spokojné obe strany.

Príkladom je firma Stavebná mechanizácia, ktorá sa takisto v lete na súde domáhala vyhlásenia konkurzu na Váhostav, no napokon sa s vedením spoločnosti dohodla. Váhostav aj dnes vyhlasuje, že situáciu má pod kontrolou, dohodne sa s veriteľmi na odpísaní časti dlhov a bude pokračovať vo všetkých rozrobených stavbách v riadnych termínoch.

Aký vysoký je jeho dlh voči dodávateľom, odmieta zverejniť. Žiadosť o reštrukturalizáciu dlhov sa stala realitou minulý piatok. Hovorca Halán to zdôvodnil slovami, že je to jediný spôsob, ako spoločnosť zachrániť.

Firmy, ktoré pre ňu odviedli práce a dodnes nedostali zaplatené, sa budú musieť časti svojich nárokov vzdať. Pre mnohé z nich to môže predstavovať odpísanie väčšiny ich pohľadávok.

To býva v podobných prípadoch osud malých dodávateľov, ktorí ťahajú za najkratší koniec. Rokovania totiž vedie zadlžená firma s výborom veriteľov, kde majú hlavné slovo najväčší veritelia a banky, ktoré si svoje pohľadávky poistili zábezpekou.

Preto zopár veľkých hráčov môže získať späť svoje podlžnosti v plnej výške. Malé firmy a živnostníci, ktorí vymáhajú pár desiatok tisíc, často dostanú len zlomok. Stále je to však pre všetkých zúčastnených lepší scenár ako úplný bankrot dlžníka, keď výška uhradených dlhov je úplne mizivá.

Víťazi a porazení

Pre drobných dodávateľov veľkých stavebných spoločností môže byť likvidačná i neuhradená faktúra na 50-tisíc eur. „Ozvali sa nám aj živnostníci, ktorí pracovali na úseku diaľnice pri Martine a Levoči pre hlavného dodávateľa Váhostav. Títo drobní podnikatelia sú v zúfalej situácii."

"Dlhodobo neplatené faktúry od Váhostavu ich dostali do stavu, keď nie sú schopní platiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, daňovému úradu alebo splátky bankám. Nemajú na platenie miezd svojich zamestnancov, pôžičiek a hypoték. Nehovorím už o sociálnom dosahu na ich rodiny, ktorých sú živiteľmi,“ uvádza na svojej stránke poslanec za KDH Ján Hudacký, ktorý už trikrát neúspešne predložil do parlamentu návrh zákona na ochranu subdodávateľov.

Naopak, dlžník ako Váhostav môže z celej situácie vyjsť len s mierne poškodenou povesťou a fungovať ďalej. Dokazuje to aj prípad iného stavebného kolosu v problémoch Doprastavu. Ten skončil v reštrukturalizácii na jar tohto roku.

Podľa informácií denníka Pravda žiadali jeho veritelia takmer pol miliardy eur. Správca reštrukturalizácie uznal zhruba 190 miliónov a o zvyšku musí rozhodnúť súd. Z uznaných pohľadávok by mal Doprastav zaplatiť údajne len tretinu. Finančné problémy dostali do existenčného rizika mnoho malých dodávateľov, ale nie samotný Doprastav. Ten sa naďalej podieľa na výstavbe štyroch diaľničných úsekov za milióny eur a podľa medializovaných informácií získal dve nové zákazky v Maďarsku.

Podobne úspešne sa zo svojich dlhov na úkor malých dodávateľov dostala trnavská stavebná firma TSS Grade. Tá skončila v reštrukturalizácii minulý rok. Bankový úver splatila v plnej výške, ale nezabezpečení drobní podnikatelia získali späť len pätnásť percent svojich pohľadávok. Štátne železnice si následne od TSS Grade objednali práce za 240 miliónov eur. Zákazka skončila na súde pre spornú konkurenčnú ponuku.

Na Hrad!

Aj keď sa o problémoch Váhostavu hovorí už minimálne dva roky, aktuálne vyhral zákazku na rekonštrukciu Bratislavského hradu za 26 miliónov eur, čo mu bezpochyby v súčasnej situácii pomôže. Vedenie Národnej rady sa neobáva, že by firma v konkurznom konaní nemusela práce dokončiť a ohrozila by konanie akcií na Hrade v rámci slovenského predsedníctva Európskej únie v roku 2016.

„Práce na výstavbe garáží na Hrade pokračujú podľa harmonogramu, stavenisko spoločnosť prevzala 5. augusta 2014,“ reaguje hovorca Váhostavu Tomáš Halán.

Otázne však zostáva, z čoho chce vedenie parlamentu práce zaplatiť. Na budúci rok bude prvá časť hradnej rekonštrukcie stáť 16,2 milióna eur. Podľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015 sa má Národná rada uskromniť takmer o tri milióny eur a žiadne výdavky na obnovu Hradu tam nie sú.

Ministerstvo financií jej naplánovalo pokles práve v oblasti kapitálových výdavkov, z ktorých sa rekonštrukcia Hradu má financovať. Z parlamentného tlačového odboru nám odpísali, že o potrebe peňazí na dokončenie Hradu sa bude ešte rokovať vo finančnom výbore i v pléne Národnej rady a treba počkať na výslednú podobu štátneho rozpočtu.

Dôvera

Váhostav tvrdí, že pod vodu ho ťahajú najmä stratové diaľničné zákazky, ktoré vysúťažil ešte za vlády Ivety Radičovej. Vtedajší minister dopravy Ján Figeľ považoval za jeden zo svojich najväčších úspechov, že dokázal zazmluvniť stavbu diaľnic o 700 miliónov eur lacnejšie, ako to plánovala prvá Ficova vláda cez PPP projekty.

Ľubomír Vážny zo Smeru vtedy namietal, že takéto ceny sú nereálne, a predpovedal nízku kvalitu. Dnešná realita ukázala, že Váhostav skutočne podcenil svoje schopnosti postaviť diaľnice tak lacno a len v minulom roku sa prepadol do straty viac ako 13 miliónov eur. Stavebnú spoločnosť však nikto nenútil, aby v boji o zákazku ponúkla likvidačne nízke ceny a vďaka tomu porazila konkurenciu.

Dnes Váhostav samostatne stavia diaľničný úsek D1 Dubná Skala - Turany v hodnote takmer 140 miliónov eur. V združeniach stavia ďalších päť diaľničných úsekov za 1,2 miliardy eur. Práce meškajú niekoľko mesiacov z dôvodu daždivého počasia, neplatenia faktúr i nedostatočných kapacít.

„Podľa môjho názoru sa Váhostav udrží v hre a nebude to koniec jeho činnosti,“ vyhlásil minister dopravy Ján Počiatek. Stavebnícky gigant už je zrejme skutočne z najhoršieho vonku, keďže na jar sa dohodol s bankami na poskytnutí záchranných úverov. Kombinácia mien Juraj Široký ako vlastník a Robert Fico ako aktuálny premiér zrejme vyvoláva v bankách dostatočnú dôveru v budúcnosť firmy.

Kto je Juraj Široký

Portfólio aktivít Juraja Širokého je skutočne široké. Od stavebníctva vo Váhostave cez chemický priemysel v Plastike a Chemolaku až po hokejový klub Slovan Bratislava a hotelierstvo. Podľa dokumentov Ústavu pamäti národa sa kariéra Juraja Širokého začala v roku 1979 vo Washingtone, kde pracoval na československej ambasáde ako rozviedčik Štátnej bezpečnosti.

Komentoval to slovami, že nikdy neurobil nič, čo by sa nezlučovalo so zásadami slušnosti. V USA sa podľa českých médií zoznámil s českým emigrantom Viktorom Koženým, ktorý po revolúcii založil a vytuneloval Harvardské investičné fondy. Podľa ich neskoršieho likvidátora Zdeňka Častorála smerovala časť ukradnutých miliónov aj na Slovensko, konkrétne do Širokého firmy Druhá strategická.

Slovenská polícia začala v roku 2006 trestné stíhanie vo veci, nikoho však neobvinila a kauza išla do stratena. Informáciu o prevode päťdesiatich miliónov amerických dolárov do Druhej strategickej v tom roku oficiálne potvrdil aj predseda predstavenstva spoločnosti Pavel Hollý pre Hospodárske noviny. Odmietol však, že by išlo o vytunelované peniaze.

Harvardské investičné fondy sú zrejme Širokého strašiakom dodnes. Podľa informácií týždenníka Trend český exekútor momentálne vymáha pohľadávky voči skrachovaným Harvardským investičným fondom aj v Širokého firme Druhá strategická, a to údajne vo výške 86 miliónov eur.

Okresný súd najprv vyhlásil exekúciu za neprípustnú, ale krajský súd prípad vrátil na začiatok pre viaceré pochybenia. Depeše americkej ambasády z roku 2006 zverejnené stránkou Wikileaks označujú Juraja Širokého za jedného zo sponzorov Smeru. Strana Roberta Fica to zásadne odmietla.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].