Ľubomír Vážny (vľavo) čakal trištvrte roka od vzniku vlády.

Vážny sa dočkal funkcie, Fico mu ju vymyslel

Nový vicepremiér bude mať kabinet s pätnástimi úradníkmi.

Až takmer trištvrte roka po voľbách predseda vlády navrhol prezidentovi vymenovať Ľubomíra Vážneho do funkcie vicepremiéra pre investície. V jeho kompetencii bude dohliadať na veľké investičné projekty a čerpanie eurofondov od roku 2014.

Hovorkyňa vlády Beatrice Hudáková tvrdí, že v žiadnom prípade nejde o zbytočné plytvanie peňazí na vytváranie nových postov v čase, keď sa všade šetrí. Výdavky na Vážneho aparát budú totiž súčasťou rozpočtu Úradu vlády.

Opäť vo vláde: Tentoraz vo funkcii vicepremiéra pre investície. Foto: TASR

Na čo?

„Je to výsmech pre konsolidáciu, pre ľudí aj pre odbornú verejnosť,“ vyhlásil o Vážneho vymenovaní predseda KDH a exminister dopravy Ján Figeľ. Nie je totiž jasné, či bude nový podpredseda vlády s novým aparátom úradníkov pre krajinu nevyhnutný a či by jeho funkcie nemohlo zabezpečovať ministerstvo dopravy, prípadne hospodárstva - tak ako doteraz. Zrejmé je iba to, že ministrovi financií chýbajú ďalšie stovky miliónov eur v rozpočte a vláda musí šetriť ešte viac, ako plánovala.

Hovorkyňa vlády obhajuje vznik Vážneho funkcie s tým, že nebude mať žiadny vplyv na štátny rozpočet, keďže „nejde o nový úrad, ale o náhradu za zrušený post podpredsedu vlády pre menšiny, pričom jeho plat má absolútne zanedbateľný vplyv na objem výdavkov a celkové konsolidačné úsilie vlády“.

O aké zanedbateľné výdavky ide, sme sa napriek opakovaným žiadostiam nedozvedeli. Úrad vlády iba potvrdil, že do konca budúceho roka bude mať Vážny vo svojej kancelárii pätnásť úradníkov. Po prepočte priemernou mzdou v tejto inštitúcii a pripočítaní platu vicepremiéra na úrovni zhruba tri a pol tisíca eur by sa len mzdové ročné náklady mohli vyšplhať na viac ako dvestopäťdesiattisíc eur.

Z pohľadu diery v štátnej kase sú to naozaj minimálne náklady, ale takýchto „zanedbateľných“ výdavkov je v štátnej správe dosť a keby sa všetky spočítali, výsledkom by bola slušná suma.

Širokorozchodná železnica: Možno najväčšia Vážneho ambícia. Foto: TASR

Tiene minulosti

„Zakladanie nových úradov alebo funkcií nie je žiadnou zárukou, že veľké tendre už nebudú predražené alebo sa zníži byrokracia v eurofondoch,“ hovorí analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš.

A práve podozrenia z korupcie a predražených tendrov ležia na Ľubomírovi Vážnom ešte z čias prvej Ficovej vlády, keď bol ministrom dopravy. V jeho rezorte vznikol tender na výber elektronického mýta, z ktorého vylúčili najlacnejšie ponuky, a stále sa čaká, či v tejto súvislosti Európska komisia nepodá na Slovensko žalobu.

Ceny diaľnic z éry Ľubomíra Vážneho boli vysoko nad európskym štandardom, na čo tiež Bru-sel upozorňoval vo viacerých dokumentoch. Navyše, polícia stále vyšetruje, či analýza výhodnosti stavby diaľnic cez PPP projekty nebola sfalšovaná. Exminister dopravy Ján Figeľ tvrdí, že Smer vymenovaním Vážneho urobil z capa záhradníka.

Široké plány

Nový vicepremiér bude mať dôležité slovo pri rozhodovaní, aké veľké investície Slovensko potrebuje. Osobitne má zastrešovať najmä megaprojekty za viac ako miliardu eur. Medzi strategické investície zaraďuje najmä predĺženie širokorozchodnej železnice z ukrajinských hraníc až na západné Slovensko, dobudovanie blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach, ale aj malých vodných elektrární.

Vážny vytrvalo presadzuje najmä širokorozchodnú železnicu, ktorá je najkontroverznejšou témou. Analýza firmy Roland Berger totiž ukázala, že projekt takmer za sedem miliárd eur je z komerčného hľadiska nenávratný. Aj po štyridsiatich rokoch prevádzky by bol v strate viac ako dve miliardy eur.

Preto ťažko predpokladať, že by sa našli súkromní investori, ktorí by železnicu chceli stavať cez PPP projekty, ako o tom uvažoval aj minister dopravy Ján Počiatek. Podľa firmy Roland Berger by to mohlo byť pre nich zaujímavé iba v prípade, že by získali vládnu dotáciu takmer tri miliardy eur a k tomu ešte pol miliardy eur z eurofondov.

Tento scenár je však nereálny, keďže Európska komisia sa už vyjadrila, že širokorozchodnú železnicu nepodporí. „Ak si ruské železnice alebo iný komerčný subjekt želajú postaviť širokorozchodnú trať, je to iba komerčné rozhodnutie firmy z obchodných dôvodov,“ povedal hovorca eurokomisára Siima Kallasa. Vážny sa napriek tomu širokorozchodných plánov nevzdáva, chce tému „odpolitizovať“ a vypracovať podrobnejšiu štúdiu uskutočniteľnosti.

„Už som aj komunikoval s veľkými európskymi bankami a chcel by som takúto štúdiu posunúť na posúdenie Európskej investičnej banke a Európskej banke pre ob novu a rozvoj, či z ich pohľadu je takýto projekt financovateľný,“ vyhlásil vicepremiér po svojom menovaní prezidentom. Projekt nechce úplne zavrhnúť ani vtedy, ak by bolo vyjadrenie bánk negatívne. Vraj by ho iba odložil bokom a skúsil by to znova o päť až sedem rokov.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].