Na snímke viceprezident pre energetickú úniu Európskej komisie Maroš Šefèoviè poèas tlaèovej konferencie s názvom Navigácia 4. priemyslnej revolúcie na podujatí Globsec 2017, 26. mája 2017 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Veľké prefinancovanie EÚ. Šefčovič prezradil, o čo môže Slovensko prísť

Eurokomisár Maroš Šefčovič prezradil, čo sa pre nás po roku 2020 zmení.

Prvou vecou bude pravdepodobne to, že platiť budeme viac. Slovensko a jeho európski partneri zvýšia svoj príspevok do spoločnej kasy. Veľká Británia totiž o necelý rok zrealizuje svoj odchod a po konci aktuálneho rozpočtového obdobia už prispievať nebude.

Príspevok bude o štvrtinu vyšší

Aby sa výpadok platieb vykryl, všetci ostatní siahnu hlbšie do vrecka. „Prekročíme 1 percento HDP, ktoré bolo akýmsi stropom na minulú finančnú perspektívu. Presadzovala to hlavne Veľká Británia, takže teraz by sme sa chceli dostať niekde na 1,13 až 1,18 percenta európskeho hrubého domáceho produktu,“povedal v utorok v Bruseli slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

„Europarlament by chcel, aby to bolo až 1,3 percenta,“uviedol zase europoslanec za Smer Vladimír Maňka. Šefčovič dodal, že finálne číslo bude ešte predmetom diskusií. Schváliť ho musia jednohlasne všetky členské krajiny cez svoje hlavy štátov, či premiérov na Rade EÚ.

EÚ tiež hľadá nové vlastné zdroje, za ktoré by mohla svoje politiky uskutočňovať. „Súčasťou návrhov bude aj zreformovaný systém obchodovania s emisnými povolenkami, no a uvažuje sa aj o tom, ako by sa dala uplatniť daň z finančných transakcií tak, aby sa mohla stať súčasťou financovania sedemročného rozpočtu,“načrtol Šefčovič možnosti, aké má Únia.

Budeme dostávať menej

Aktuálne je až do 80 percent verejných financií financovaných alebo spolufinancovaných z európskych peňazí. Slovensko je dlho takzvaným čistým príjemcom. Znamená to, že na svoj rozvoj dostáva raz toľko, ako do rozpočtu odvádza. Za tieto peniaze sa opravujú cesty, obnovujú autobusy, stavajú sa ihriská či námestia v obciach, rekonštruujú kultúrne pamiatky, verejné osvetlenie alebo sa vytvárajú nové pracovné miesta.

V novom systéme však treba očakávať viaceré zmeny. Z pohľadu čísel sa našej krajine darí čoraz lepšie a teda aj na "nástroje finančnej solidarity" medzi bohatými a chudobnejšími krajinami Únie by mala mať menší nárok, ako to bolo doteraz.

Podľa slovenského eurokomisára sa budú meniť podmienky na získanie financií. V kohéznom fonde a v balíku na agrosektor bude asi o 5 percent menej peňazí. „Čo však bude námetom pre slovenskú diplomaciu je spôsob, akým sa budú meniť alokačné kritériá, teda podmienky, aby Slovensko mohlo čerpať tieto prostriedky,“ vraví Śefčovič.

Nechcete migrantov? Dostanete menej peňazí

„Určite jedným z kritérií zostane HDP na hlavu, kde sa však Slovensko veľmi blíži k tej hranici, ktorá v podstate limituje poberanie kohéznych fondov. Uvažuje sa o nových kritériách, napríklad demografia. To by mohlo byť v našom prípade pozitívne, lebo naše obyvateľstvo pomerne rýchlo starne,“ povedal o úvahách komisie Šefčovič.

Ďalšími kritériami, ktoré by mohli mať vplyv na to, koľko peňazí zo spoločnej európskej kasy dostaneme, môžu zohľadňovať nezamestnanosť, mieru chudoby, výšku inovácií, vysporiadanie sa s klimatickými zmenami, podchytenie vzdelávania, či element migrácie. „Očakáva sa, že krajinám, ktoré prijali väčší počet migrantov, by sa mala preukázať pomoc aj prostredníctvom takýchto finančných nástrojov,“objasnil Šefčovič, ktorý na pláne pracuje. Predstavia ho začiatkom mája.


  • vc
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].