Frecce tricolori: Legendárni Taliani patrili k najočakávanejším akrobatickým skupinám.

Veľkolepá šou v slovenských oblakoch nadchla aj cudzincov

Zahraniční piloti ocenili nielen zabezpečenie Medzinárodných leteckých dní SIAF 2012, ale aj pivo a pekné Slovenky.

Takmer stovka lietadiel zo štrnástich štátov, pôsobivé akrobatické výkony, desaťtisíce litrov nápojov, tony občerstvenia za prekvapivo rozumné ceny, zábava pre malých i veľkých, to všetko prilákalo v prvý septembrový víkend na vojenské letisko v Sliači viac ako stodesaťtisíc ľudí. Ťahákom boli nielen bojové ukážky slovenských pilotov na „miginách“, ale tiež legendárna talianska akrobatická letka Frecce tricolori s vyše päťdesiatročnou tradíciou, ukážky historických vzdušných strojov, ohromujúce efšestnástky, nadupané ruské stíhačky MiG-29M2 či americký bombardér B-52 budiaci rešpekt. Návštevníci ocenili aj letecké simulátory, herné konzoly, predvádzačky vojenskej techniky, možnosť nasadnúť do kokpitov lietadiel a na chvíľu sa vcítiť do roly pilota.

Bombardoval Afganistan

Tisícky objektívov mieria k oblohe a snažia sa zachytiť kus z výkonov leteckých akrobatov. Areál je doslova natrieskaný a hlavný bulvár je miestami takmer nepriechodný. Na jeho konci tróni majestátny bombardér B-52 Stratofortress, ktorý k nám z americkej Louisiany letel trinásť hodín. Patrí k najväčším atrakciám tohtoročnej leteckej šou. Päťdesiat metrov dlhý obor s päťdesiatšesťmetrovým rozpätím krídel schopný vyletieť do pätnásťkilometrovej výšky sa u nás objavil prvý raz a predstavuje kus americkej i svetovej histórie. Už viac ako štyri desiatky rokov sa spája so symbolmi americkej vojenskej moci. Jeden z jeho pilotov, plukovník Keith D. Schultz, nám v pilotnej kabíne rozpráva o bojových operáciách v Perzskom zálive, Iraku i v Afganistane. „Najhoršie, ale aj najvzrušujúcejšie to bolo v Iraku,“ spomína. „Tam sa naozaj strieľalo všade. Najviac bômb sme však zhodili v Afganistane. Milióny ton.“ Napriek tomu, že B-52 je rýchly a stabilný stroj vybavený ôsmimi motormi, americký pilot zažil nebezpečné situácie. Neraz na neho strieľali a stávalo sa, že leteli do vojnových oblastí bez zabezpečenia stíhačkami. Skutočný strach vraj nikdy nepocítil. „Kritické okamihy som vlastne zažil len počas tréningového letu v Amerike, keď sa zaseklo riadenie a stroj sa stal neovládateľným. Išlo o život a boli sme pripravení katapultovať sa. Nakoniec nás zachránil autopilot.“ Keith Schultz je spokojný s prácou tunajších organizátorov. „Ak si k tomu pridám krajinu, ktorá mi pripomína Kentucky, fajn ľudí a krásne ženy, musím povedať, že je to pre mňa jedna z najpríjemnejších ‚misií‘. Milá prestávka medzi vojnovými akciami,“ dodáva.

B-52 Stratofortress: Na Slovensku sa tento legendárny americký bombardér objavil po prvý raz. Foto: Martin Domok

Spokojní letci

Ďalším z permanentne obkľúčených miest je priestor, kde piloti poskytujú autogramy. Striedajú sa tu ako na bežiacom páse. Stretávame sa s početnou poľskou skupinou Orlík. Je zložená z inštruktorov, pre ktorých sú tieto podujatia vedľajším džobom už pätnásť rokov. „Na Slovensku sme zatiaľ poznali len Piešťany. V Sliači sme prvý raz,“ hovorí ich líder Dariusz Stachurski. Vysvetľuje, aká dôležitá je pre nich interakcia s divákmi. „Viete, pilot ráno nastúpi do kabíny, keď dolieta, vyjde von, ide domov a nikto nevie, čo vlastne celý deň robil. Keď chce o svojej robote hovoriť s rodinou či priateľmi, stráca niť. Práve takéto šou mu pomôžu jeho prácu priblížiť nielen divákom, ale aj najbližším.“ Pilot divoko vyzerajúceho Tornada Ingo Heinle a operátor zbraňových systémov Andi „Paddy“ Lindner z Mníchova, ktorých stretávame pri stánkoch s občerstvením, uznanlivo pokyvujú hlavou nad kvalitou piva, ktoré im vraj pripomína Plzeň. Zároveň prejavujú spokojnosť so všetkým, čo ich počas prvej návštevy Slovenska postretlo. „Je úžasné, že takáto malá krajina dokáže profesionálne pripraviť náročnú leteckú šou,“ hovorí Paddy. Jeho kolega nezabúda ani na radosti, ktoré núka okolitý kraj. „Nádherné údolia, množstvo možností na turistiku, priateľskí ľudia,“ menuje Ingo. „Okrem toho je fajn, že Slováci nemajú problém používať angličtinu. Ako piloti sa sem určite opäť vrátime, ale je možné, že prídeme aj súkromne.“ Chválou nešetrí ani šéf štyridsaťčlennej talianskej skupiny Frecce tricolori Marco Lant. V Sliači patrili k najočakávanejším zoskupeniam. Okrem toho, že sú prvotriedni letci, vedia svoje umenie dokonale predať. Veď o zabezpečenie vystúpenia desiatky pilotov a propagáciu sa stará tridsaťčlenný tím. „Na Slovensku sme boli už niekoľkokrát, ale tu máme premiéru,“ hovorí veliteľ Frecce tricolori.

Krky dostali zabrať: Pohľady divákov sa celý víkend upierali k oblohe, kde sledovali fantastické divadlo. Foto: Martin Domok

Absolútne plno

Vydarenej akcii uberajú z lesku haldy odpadkov, pod ktorými sa smetné koše doslova strácajú, či prázdne zásobníky na vodu pri toaletách, ktoré nemôžu stačiť náporu. Nehovoriac o tom, že tečúca voda, aspoň na základnú hygienu, chýba aj pri stánkoch s občerstvením. To by sa na podujatí medzinárodnej úrovne nemalo stať. Tým skôr, že organizátori vysokú účasť predpokladali... Návštevníci to však berú športovo. Na trávnatých plochách vytvorili pozorovacie stanoviská, niektorí si dokonca rozložili stany. Občerstvovacie zariadenia sú nepretržite vyťažené, na nezáujem sa nesťažujú ani vojaci a policajti. Atmosféru popri hučiacich motoroch, ktoré za dva dni spotrebovali zhruba 270-tisíc litrov leteckého paliva, dotvára výrečný komentátorský tím a rocková hudba. K tomu veľkoplošné obrazovky neustále informujú divákov o pilotoch, parametroch aktuálne predvádzaných lietadiel a ponúkajú detailné zábery týchto strojov vo vzduchu. „Paráda! Som naozaj spokojný,“ chváli akciu Jojo spod Tatier, ktorý sem prišiel s partiou kamarátov, samých seba označujúcich za leteckých maniakov. „Najviac ma zaujal Lighting, F-16 a Mig-29, ale všetky letové ukážky boli perfektné.“

Na štarte: Slováci predviedli Mig-29 a tiež riadne preverili naše ušné bubienky. Foto: Martin Domok

Rodinka zo Žarnovice si rozložila stanovisko len pár metrov od ochrannej pásky. Do Sliača prišli, aby mohli vidieť pilotov naživo. Spokojné sú aj školopovinné sesternice Lenka a Lenka, ktoré sledovanie vzdušného divadla kombinovali s detskými atrakciami. Dušan v minulosti slúžil v letectve a celé podujatie pokladá za malý zázrak. „Slovenské letectvo je poddimenzované a vyzerá to, akoby malo zaniknúť,“ vysvetľuje. „Preto sa divím, že naši piloti dokážu robiť takéto kúsky. Vyžaduje si to stovky nalietaných hodín a na to u nás nie sú peniaze. Sláva vysokej leteckej školy v Košiciach upadá. Pritom sami vidíte ten záujem. Letectvo je pre národné povedomie veľmi dôležitým faktorom, výstavnou skriňou krajiny a my máme na čom stavať. Veď Británia dodnes oceňuje kvality slovenských pilotov počas druhej svetovej vojny. S tým, čo tu je, som mimoriadne spokojný a som presvedčený, že organizácia je predovšetkým dielom nadšencov zapálených pre vec. Veď toto nemohli pokryť zo vstupného!“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní